UNIVERSITATIS DISPUTATIONE 2012: Je najlepší liek lacný liek? Kvalita vs. obmedzenosť zdrojov (2.diskusia) | Medicínske právo
              

Články


UNIVERSITATIS DISPUTATIONE 2012: Je najlepší liek lacný liek? Kvalita vs. obmedzenosť zdrojov (2.diskusia)


 | 6.11.2012 | komentárov: 0

Dňa 7.novembra 2012 sa v priestoroch historickej auly rektorátu uskutoční v poradí druhá z cyklu diskusií UNIVERSITAS DISPUTATIONE 2012, teraz na tému "Je najlepší liek lacný liek? Kvalita vs. obmedzenosť zdrojov.“ Diskusie sa zúčastní viacero rôznorodých odborníkov, ktorí s touto problematikou prichádzajú do praktického kontaktu a disponujú množstvom skúseností, medzi ktorých bezpochyby patria MUDr. Ivan Uhliarik, zástupcovia pacientskych organizácií Zuzana Michálková a Ing. arch. Radoslav Herda, a v neposlednom rade Prof. MUDr. Oliver Racz, CSc. z Lekárskej fakulty UPJŠ a JUDr. Štefan Kseňák, PhD. z Právnickej fakulty UPJŠ.

Obrazok Každý z diskutérov, medzi ktorými sú odborník na Ústavné právo (JUDr. Štefan Kseňák, PhD.), prednosta Ústavu patologickej fyziológie LF UPJŠ Košice (prof. MUDr. Oliver Rácz,CSc.)  projektový manažér občianskeho združenia pracujúceho na vzdelávaní pacientov, ktorý je aj vydavateľom najväčšieho pacientskeho periodika na Slovensku (Ing. arch. Radoslav Herda), zakladateľka Spoločnosti Parkinson Slovensko (Zuzana Michálková) a bývalý minister zdravotníctva a v súčasnosti poslanec NR SR (MUDr. Ivan Uhliarik), sa vyjadrí k pálčivej téme z iného uhla pohľadu. Diskusia je vedená interaktívne, takže sa do nej svojimi otázkami môže zapájať aj publikum.

Miesto konania
: Historická aula rektorátu UPJŠ, Šrobárova 2, Košice

Termín: 7. november 2012

Čas: 15.30

Základné tézy diskusie: Povieme si, prečo pacienti platia doplatky za lieky a kto nám ich určuje. Rozoberieme si, na aký štandard máme ako pacienti právo a či má zmysel liečiť z verejných zdrojov aj nevyliečiteľných pacientov. Pokúsime sa zodpovedať aj etický problém, ktorým je sankcionovanie lekára za predpísanie účinnejšieho, ale drahšieho lieku a vôbec, či má lekár povinnosť informovať pacientov aj o nehradených možnostiach liečby, ktoré sú však pre liečbu efektívnejšie.

Už teraz sa tešíme na Vašu aktívnu účasť v príjemnej a vecnej diskusii s odborníkmi, ktorí s Vami tieto otázky radi prediskutujú.

Profily diskutujúcich:





MUDr. Ivan Uhliarik

v roku 1993 vyštudoval lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po skončení štúdia pracoval v Nemocnici s poliklinikou v Skalici. V rokoch 1996 - 2003 pôsobil ako marketingový manažér vo firme Pfizer Inc. Do roku 2005 pracoval v Sanofi Aventis ako riaditeľ divízie. V roku 2006 sa stal generálnym riaditeľom Bristol Myers Sqiubb SR a v roku 2008 riaditeľom Ozone Laboratories, s.r.o. pre Českú a Slovenskú republiku, kde pôsobil až dovtedy, kým sa stal ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky (2010 - 2012). V súčasnosti je slovenský politik, poslanec NR SR.

MUDr. Ivan Uhliarik sa pokúsi v rámci diskusie zodpvedať aj otázky ako: ako je nastavený systém financovania liečby/liekov na Slovensku? Ako sa určuje cena lieku? Ako sa liek dostáva do kategorizácie? Kto rozhoduje o tom, či liek bude hradený – nebude hradený zo zdravotného poistenia? Je toto rozhodovanie transparentné a apolitické? Je imúnne voči biznis zámerom tretích osôb? Je systém financovania zdravotnej starostlivosti (napr. vo vzťahu k liekom) pro-pacientský alebo „pro-poisťovnícky“? Čo je výhodnejšie liečiť draho a účinnejšie dnes, alebo lacnejšie ale dlhodobejšie (a teda možno v konečnom dôsledku drahšie)?





Zuzana Michálková

Pracovala ako zdravotná sestra na I. Klinike detí a dorastu UPJŠ LF Košice, neskôr na Nefrologickom a dialyzačnom centre Fresenius Košice. V roku 2002 na Slovenskej postgraduálnej akadémii medicíny diaľkovo študovala v odbore: Špeciálna príprava v dialýze. V 40. roku života ju postihlo chronické ochorenie, Parkinsonova choroba. V roku 2009 založila v Košiciach Spoločnosť Parkinson Slovensko (SPS), ktorá participuje na medzinárodnom výskumnom projekte, ktorý sa realizuje na základe spolupráce medzi univerzitami v Holandsku a v Košiciach. Spolupracuje aj s vedením Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, je členkou českej Společností Parkinson, o.s. Zúčastňuje sa mnohých školení, konferencií a seminárov, absolvuje mediálne tréningy. V roku 2010 v Lysé nad Labem obdržala za SPS Zvláštne ocenenie za historicky prvú slovenskú účasť v súťaži a o rok na to Biele srdce, prestížnu cenu udeľovanú Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek.

Zuzana Michálková okrem diskusie sa bude zaoberať aj okruhom otázok: mení choroba život pred tým zdravého človeka? Má chorý človek možnosť cítiť solidaritu spoločnosti s jeho ochorením? Aká je slovenská realita vo veci dostupnosti liečby pre parkinsonikov? Aké sú doplatky za lieky u tohoto ochorenia? Sú pre parkinsonikov dostupné nové – moderné lieky? Je okrem liekov potrebný aj prístup zdravotníckych pracovníkov k pacientovi? Stará sa systém rovnako o „priemerne“ chorého mladého človeka a rovnako o vážne chorého starého človeka? Rozhoduje podľa Vás pri liečbe aj vek pacienta?





Ing. arch. Radoslav Herda

skončil v r. 1995 Fakultu architektúry STU v Bratislave. V roku 2003 založil špecializovanú reklamnú agentúru na komunikáciu liekov Svetlonos. Tá doteraz pracovala na viac než 200 liekoch a výživových doplnkoch pre viac než 20 farmaceutických spoločností. Od roku 2006 vydáva pacientské časopisy. Túto činnosť od roku 2008 zastrešuje vydavateľská spoločnosť MedMedia, v ktorej pôsobí ako riaditeľ. V súčasnosti vydáva 3 pacientske tituly - Neuro magazín, Dermato magazín a Onko magazín. V roku 2010 stál pri zrode občianskeho združenia (OZ) Slovenský pacient, ktoré v spolupráci so spoločnosťou MedMedia pripravuje každoročnú stálu Konferenciu pacientskych organizácií. Spoločne vydávajú trojmesačník Infopacient, ktorý je so svojim 60 tisícovým nákladom najväčším pacientskym periodikom na Slovensku. Ako projektový manažér v OZ pracuje na projekte vzdelávania pacientov -  Akadémia pacienta. Internetová stránka OZ www.slovenskypacient.sk sa venuje rozvoju a podpore organizovaného pacientskeho života. V spolupráci s odborníkmi a lídrami pacientskych organizácií vytvára združenie Slovenský pacient novú platformu jednotného hlasu pacientov. Pripravuje spoločnú pacientsku agendu na najbližšie roky, ktorou chce zvýšiť rešpekt pacientov v spoločnosti. Chce im vrátiť ich prirodzené miesto spolutvorcov a kontrolórov zdravotného systému. V súčasnosti pôsobí aj ako predseda OZ Slovenská aliancia zriedkavých chorôb, ktorá zastrešuje pacientske organizácie so zriedkavými chorobami na Slovensku.

Ing. arch. Radoslav Herda sa bude vo svojom príspevku venovať okrem iného aj témam: ako sa lieči na Slovensku? Je kvalita len o „lieku“ alebo aj o prístupe lekára k pacientovi? Akú zdravotnú starostlivosť dnes dostávame? Ako je nastavený systém čo sa týka liekov? Dostávame nové lieky (úzko zamerané, účinnejšie, menej vedľajších účinkov...), alebo lieky ktoré sú staršie, teda lacnejšie?  Je aktuálne nastavenie liekovej politiky pro-pacientské, alebo nie? Vie systém zabezpečiť dostupnosť liekov? Pri bežných ochoreniach a pri zriedkavých ochoreniach? Príklady zo života – skúsenosti pacientskych organizácií.




Prof. MUDr. Oliver Racz, CSc.

je prednostom Ústavu patologickej fyziológie LF UPJŠ Košice od roku 1992. Od roku 2009 pracuje aj na Univerzite v Miskolci. Vyučuje rôzne predklinické predmety v štyroch jazykoch. Vo výskume sa zaoberá  predovšetkým diabetológiou, oxidačným poškodením a problémami klinickej biochémie. Zaoberá sa aj otázkami verejného zdravotníctva a financovania zdravotnej starostlivosti.
Je autorom jednej monografie, niekoľkých učebníc a učebných textov v slovenskom a anglickom jazyku a veľkého počtu vedeckých a odborných prác v renomovaných zahraničných a domácich časopisoch. Vychoval 8 doktorandov a mnohí z jeho mladších spolupracovníkov získali akademické tituly docent a profesor.
V minulosti bol mimoriadne aktívny v ponovembrovej transformácii slovenského vysokého školstva. Bol predsedom Univerzitného senátu UPJŠ, predsedom Rady vysokých škôl Slovenskej republiky a prorektorom UPJŠ.
Okrem pedagogickej a vedeckej činnosti je aktívny aj v spoločenskom živote, napríklad ako poslanec samosprávy Staré mesto Košice, zakladateľ nadácie Providencia a člen Spoločnosti kresťanskej inteligencie.
Je ženatý, má tri dospelé dcéry a štyri vnúčatá. K jeho koníčkom patrí predovšetkým beletria a výtvarné umenie. Zo športov sa aktívne venuje plávaniu a najnovšie aj yachtingu.  Jeho otec, Oliver Racz starší bol významným spisovateľom a prekladateľom slovenskej literatúry do maďarčiny. Sestra Katarína bola známa šermiarka a súčasne je aktivistkou fair play hnutia.

Prof. MUDr. Oliver Racz, CSc. rozoberie aj nasledujúce témy: môže lekár predpisovať pacientovi naozaj to, čo je pre neho najlepšie? Je lekár zviazaný systémom alebo naozaj môže plne využiť svoje znalosti v prospech pacienta? Umožňuje súčasný systém financovania zdravotnej starostlivosti dodržať zásadu „salus aegroti suprema lex“? Nebolo by pre systém lepšie, ak by sa mohli predpisovať hoci drahšie, ale účinnejšie lieky? Existujú situácie, kedy môže mať lekár vzhľadom na ochorenie pacienta etický problém predpísať hradenú liečbu, keď vie o účinnejšej liečbe ktorá nie je hradená zo zdravotného poistenia? Načo je zdravotné poistenie, ktoré nie je pre pacienta užitočné (resp. je možné takto položiť otázku?)


JUDr. Štefan Kseňák, PhD.


Doktor Kseňák pôsobí na Katedre Ústavného a správneho práva UPJŠ v Košiciach ako odborný asistent. Vyučuje predmety Ústavné právo a Teória a prax legislatívy. Zároveň pôsobí aj ako advokát.

JUDr. Štefan Kseňák, PhD. sa bude v diskusii zaoberať najmä otázkami: existuje právo na zdravotnú starostlivosť – na akej úrovni je toto právo zakotvené medzinárodne / národne? Je to to isté, ako právo na „bezplatnú“ zdravotnú starostlivosť (rovnaký obsah)? Priznáva Ústava SR občanovi právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť? Je štát povinný zabezpečiť pre občana akúkoľvek (čo sa týka nákladov) zdravotnú starostlivosť, ktorú vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje? Môžeme právo na zdravotnú starostlivosť vyložiť tak, že štát si povinnosť splní už tým, že zabezpečí „akúkoľvek“ zdravotnú starostlivosť, alebo musí byť táto zdravotná starostlivosť na najvyššej úrovni, „doručená“ včas? Je právo na zdravotnú starostlivosť porušené, ak systém umožňuje aby bola zdravotná starostlivosť poskytnutá neskoro (napr. sa kvôli tomu sa zhorší zdravotný stav, choroba sa rozvinie, resp. pacient kvôli tomu zomrie)? Teda – aký je obsah tohoto práva? Ako môže byť obmedzené? Je vyberanie poplatkov od pacientov (zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti) ústavne konformné?




JUDr. Ivan Humeník, PhD.

JUDr. Ivan Humeník, Ph.D. sa narodil v Košiciach. Právnickú fakultu vyštudoval v Trnave (2003).  V roku 2006 získal na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave titul JUDr. V roku 2011, pod vedením prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc., obhájil na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach dizertačnú prácu týkajúcu sa ochrany osobnostných práv pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a bol mu udelený titul Ph.D. Počnúc diplomovou prácou sa orientuje na problematiku medicínskeho práva. Je partnerom v advokátskej kancelária h&h PARTNERS, v ktorej od roku 2008 vykonáva advokátsku prax. Okrem advokátskej praxe sa venuje aj akademickej činnosti na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, kde vedie predmet Medicínske právo. Je odborným garantom internetového projektu www.pravo-medicina.sk.

JUDr. Humeník bude diskusiu moderovať.

Súbory na stiahnutie:


 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 6+2 =


-- žiadne príspevky --