Cena lieku by mala byť férová a zmysluplná | Medicínske právo
              

Články


Cena lieku by mala byť férová a zmysluplná


 | 27.9.2012 | komentárov: 0

Farmaceutický priemysel investuje do vývoja nových liekov miliardy eur. Vývoj nového lieku je totiž extrémne drahý, extrémne komplikovaný a v konečnom dôsledku aj dosť neistý biznis. Vývoj jedného nového lieku dnes spravidla nestojí menej ako 1 – 1,3 miliardy eur. Takto drahý produkt, potom musí mať stanovenú aj nejakú cenu, ktorá výrobcovi zabezpečí návratnosť investície a primeraný zisk.

Obrazok Regulácie

Liek však nie je auto, alebo elektronika. Nie je to bežný tovar. Aj jeho predaj podlieha do veľkej miery regulácii, ktorá má rôzne podoby. Mieru týchto regulácií určujú jednak medzinárodné ako aj jednotlivé vnútroštátne normy. A štáty samozrejme aj určujú cenu liekov na svojich domácich trhoch.
Od regulácie sú oslobodené iba takzvané voľno predajné lieky, alebo lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis a tým pádom ani nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia (rôzne podporné a doplnkové lieky). Vzťahuje sa na ne iba regulácia vyplývajúca zo zákona o DPH, ktorá je v tomto prípade na rozdiel od klasickej 20% DPH na úrovni 10%.
Naopak – lieky, ktoré pacient užíva v rámci nemocničnej starostlivosti, respektíve lieky pre ktoré si s receptom od lekára chodí do lekární, majú regulovanú cenu. U nás na Slovensku je táto cena aktuálne regulovaná ako „druhá najnižšia v krajinách EÚ“. Prakticky to znamená, že v EÚ je dnes iba jedna jediná krajina, kde sú lieky lacnejšie ako u nás – všade inde sú drahšie. Okrem regulácie ceny je pri týchto liekoch regulovaná aj obchodná prirážka distribútora a to takzvaným degresívnym modelom – čiže čím je drahší liek od výrobcu, tým nižšie je percento marže pre distribútora.

Pacient a cena lieku

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že druhá najnižšia cena lieku v EÚ, je vynikajúca správa pre slovenského pacienta a nakoniec aj pre celé zdravotníctvo, pretože takto sa ušetria peniaze. Bohužiaľ – nie je to pravda a bývalý minister zdravotníctva pán Uhliarik práve túto nepravdu často používal ako populistické zdôvodnenie svojich krokov.
Predovšetkým treba povedať, že výška úhrady za liek od zdravotnej poisťovne a tým pádom aj výška eventuálneho doplatku od pacienta sa môžu meniť každý mesiac a to na základe Kategorizačného zoznamu liečiv a liekov, ktorý vydáva MZSR.

Medzinárodné referencovanie ceny liekov sa zaviedlo od roku 2009 – pôvodne ako priemer 6-tich najnižších cien v EÚ. To sa zmenilo poslednou novelou Zákona 363/2011 Z.z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktorý stanovil spomínanú druhú najnižšiu cenu lieku v EÚ.

Lenže! Doplatky od pacientov sa neznížili – naopak zvýšili. Ako je to možné? Jednoducho. Výrobcovia svoje ceny znížili (júl 2010 versus júl 2012 je to pokles o 19%), ale zdravotné poisťovne zároveň znížili mieru úhrady a to až o 21%. Za dva roky tak výška doplatkov pacientov stúpla v priemere o 16% a to všetko v rámci systému, ktorý tvrdí, že znižuje náklady na lieky. Pokiaľ však platí, že cena lieku klesla a náklady pacienta stúpli, niekto musel zarobiť. A ten „niekto“ nie je nikto iný, ako zdravotné poisťovne. Na novom zákone o liekoch zarobili jednoznačne práve a jedine iba ZP.

Dostupnosť lieku
Nízka cena lieku (nie pre pacienta, ale pre poisťovňu!!!) však môže spôsobovať aj iné a možno aj vážnejšie problémy. Je totiž veľkým lákadlom pre takzvané re – exporty liekov, kedy obchodník sotva vie odolať možnosti, že na Slovensku nakúpi lacné lieky a vyvezie ich do Nemecka, Holandska, Francúzska....atď., kde ich predá často s obrovských ziskom. Dnes nie je ťažké nájsť prípady, kedy môže distribučná firma takto zarobiť na JEDNEJ KRABIČKE lieku aj stovky eur.

A to predstavuje už aj priamu hrozbu pre pacienta. Aj keď boli ceny liekov nastavené ako priemer 6-tich najnižších v EÚ, odhadovala Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS), že re exporty predstavujú cca 10%. Pri druhej najnižšej cene sa však môžu vyšplhať v niektorých prípadoch až na 40% a to je už potom problém. Možno si viacerí z vás spomenú, že nedávno sa viac krát stalo, že niektoré nemocnice hlásili nedostatok, prípadne až absenciu inak normálne dostupných liekov. A možno ste si všimli aj varovný hlas Komory lekárnikov, ktorá jasne konštatovala, že niektoré lieky sa na Slovensku jednoducho začali podozrivo dobre „predávať“. A počet ochorení, na ktoré sú určené, pritom nerástol.

Inak povedané – re exporty sú realita a veľký biznis. SAFS upozorňovala, varovala, kričala, snažila sa presadiť aspoň nejakú formu regulácie re exportov. Nepodarilo sa. Bývalé vedenia MZSR jednoducho túto otázku vyriešilo tým, že regulovať pohyb tovarov po území EÚ nie je možné a....Bodka.

Momentálne beží proces ďalšej novelizácie zákona 363/2011 a nové vedenie MZSR je našťastie ochotné počúvať viac. Okrem úpravy ceny na priemer 3 najnižších cien v EÚ (to môže byť pokojne ešte menej ako druhá najnižšia cena v EÚ) sa počíta aj zo zavedením notifikačnej povinnosti pre distribučné spoločnosti pri tzv. súbežnom vývoze liekov. Notifikáciu bude robiť Štátny ústav pre kontrolu liekov. Je to vcelku dobrý nástroj na to, aby nás jedného dňa neprekvapila situácia, že nejaký liek jednoducho nebude, pretože nejaký obchodník na ňom vynikajúco zarobil.

AUTOR:
Ing. Bc. Štefan Mesároš, PhD.- výkonný riaditeľ SAFS



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 10+2 =


-- žiadne príspevky --