Rozhovor s hosťom mesiaca september 2012: Ing. Bc. Štefanom Mesárošom, PhD. | Medicínske právo
              

Články


Rozhovor s hosťom mesiaca september 2012: Ing. Bc. Štefanom Mesárošom, PhD.


 | 4.9.2012 | komentárov: 0

Na naše potešenie pozvanie hosťovať na portáli www.pravo-medicina.sk v mesiaci september prijal Ing. Bc. Štefan Mesároš, PhD., ktorý je od roku 1998 činný vo farmaceutickom priemysle. Je absolventom Slovenskej technickej univerzity (odbor analytická chémia), kde neskôr pôsobil ako odborný asistent. V polovici 90-tych rokov minulého storočia pracoval ako Research Associate na Oakland University (Michigan, USA) v oblasti výskumu „Nitric Oxide“. V súčasnosti pôsobí vo funkcii výkonného riaditeľa v Slovenskej asociácii farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). V rozhovore sa venujeme etike farmaceutického priemyslu, legislatíve regulujúcej jeho činnosť, cenotvorbe liekov, ako aj negatívnym javom súvisiacim s reexportmi liekov do krajín s vyššími cenami.

Obrazok MEDIUS: Pán doktor, pôsobíte vo farmaceutickom priemysle, v Slovenskej asociácii farmaceutických spoločností  ste jej novým výkonným riaditeľom. Aký je hlavný predmet činnosti asociácie?
SAFS (www.safs.sk) je asociácia farmaceutického priemyslu založená v roku 1997. Členmi SAFS sú medzinárodné farmaceutické spoločnosti s vlastným výskumom a vývojom inovatívnych liekov, ktoré pôsobia na slovenskom trhu. V súčasnosti máme 18 členov a ich spoločný podiel na predaji je cca 55%. Hlavným poslaním SAFS  je podporovať hospodárske, právne a odborné záujmy svojich členov a prispievať k lepšiemu pochopeniu všetkých otázok farmaceutického výskumu a vývoja nových liekov.

MEDIUS: Často skloňovaným princípom v spojitosti so zdravotníctvom aj verejným sektorom je transparentnosť. Čo znamená, rozmenené na drobné, princíp transparentnosti pre Vás  a pre oblasť, v ktorej pôsobíte? Akými nástrojmi ju je možné zabezpečiť?
Transparentnosť je jedným z hlavných princípov, ktoré SAFS presadzuje. Najmä v oblasti registrácie, kategorizácie, stanovenia úhrady liečiva, alebo napríklad aj podpory vzdelávania lekárov. Podstatné je, aby mali výrobcovia rovnaké podmienky a aby sa minimalizoval priestor pre korupciu a neetické postupy. Vždy sme na tom trvali a vždy sme navrhovali do zákonných úprav také formulácie, ktoré to posilňujú. Farmaceutický priemysel je totiž dlhodobo poškodzovaný nepresnými, zavádzajúcimi informáciami, ktoré šíria niektoré médiá a niekedy im neodolajú ani populistickí politici. Etický kódex, ktorý SAFS zaviedla už v roku 2004 ide napríklad v mnohých ustanoveniach ďalej ako zákon. Rovnako tak platí, že dávno pred prijatím sporného zákona 362/2011 (zákon o lieku) sme jasne deklarovali, že chceme transparentné a jasne vyložiteľné pravidlá pre poskytovanie akejkoľvek finančnej, alebo nefinančnej odmeny pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Väčšinou ide o často prepierané lekárske kongresy, sympóziá a semináre. Médiami sa často šíria nepravdivé informácie o podstate týchto podujatí a pritom sa úplne zabúda na fakt, že nebyť týchto podujatí, slovenskí lekári by sa vôbec nemali kde vzdelávať. A to už nehovorím o tom, že farmaceutické spoločnosti absolútne nemôžu – dodávam, že ani nechcú – platiť lekárom žiadne zbytočné pôžitky. Je to večná téma a pre nás často frustrujúca. Nakoniec – naše pripomienky a návrhy, ktoré sme poskytli teraz do diskusie o novele zákona o liekoch hovoria za všetko. Sme to práve my, kto kontinuálne volá po transparentnosti.

MEDIUS: Mohlo by transparentnosti pomôcť  napríklad zastúpenie zástupcov pacientov v kategorizačnej komisii?

Kategorizačná komisia podľa ustanovení Zákona 363/2011 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe zdravotného poistenia je iba poradným orgánom ministra zdravotníctva. Tieto komisie rozhodujú o kategorizácii liekov, dietetických potravín ako aj zdravotníckych pomôcok a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Treba spomenúť, že každá komisia má 11 členov, z toho 3 sú zástupcovia MZ SR, 5 sú zástupcovia ZP a 3 sú za odbornú verejnosť. Viac ako zastúpenie pacientov v komisii by pomohlo k zlepšeniu transparentnosti, aby všetky rokovania komisie boli pod verejnou kontrolou. Veď jedná sa o rozdeľovanie peňazí nás všetkých ako platiteľov zdravotného poistenia.

MEDIUS: Kde vidíte momentálne najväčšie legislatívne neduhy (vo vnútroštátnom aj európskom rámci), s ktorými sa pasuje farmaceutický priemysel?
Prežívame zvláštne obdobie. Prakticky všade silnie tlak na znižovanie výdavkov do zdravotníctva. Terčom sú zatiaľ najmä farmaceutické firmy (tlak na znižovanie cien liekov) a pacienti (tlak na zvyšovanie doplatkov za lieky). A to je trochu problém. Nízka cena lieku spojená s vysokým doplatkom od pacienta vytvára otázku, kde tie peniaze idú. A nielen to. Farmaceutický priemysel síce generuje veľké zisky, ale treba si uvedomiť, že v priemere 20 a viac percent týchto ziskov, spätne investuje do výskumu a vývoja. Farmaceutický priemysel jednoznačne vedie rebríček odvetví k kategórii percentuálneho podielu investícií v porovnaní so ziskom. Žiadne iné odvetvie neinvestuje do výskumu a vývoja také vysoké percento, ako práve farmaceutický priemysel. Vývoj lieku je totiž extrémne nákladná vec. Nehovoriac o tom, že zďaleka nie všetky výskumy sa skončia aj výrobou lieku, ktorý sa dostane na trh. Nízke ceny liekov majú však aj iné dopady. V krajinách, kde sa nízke ceny presadili zásahom štátu, dochádza ku reexportom, kedy obchodníci vykupujú lieky a vozia ich do krajín s vyššími cenami.

MEDIUS: Aké dopady malo prijatie zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach platného od decembra 2012 na farmaceutický priemysel?
Dopady sa už začínajú prejavovať a to formou zastavenia príchodu inovatívnych liekov na trh (nezaradenie do kategorizácie liekov a liečiv), zníženie dostupnosti niektorých liekov na trhu v súvislosti s už spomínaným reexportom, zastavenie vakcinácie pacientov vzhľadom na zle formulované ustanovenia zákona, nižšia informovanosť lekárov zo strany farmaceutického priemyslu v súvislosti s mnohými nevykonateľnými ustanoveniami, zastavenie klinických skúšok na Slovensku, atď. Je toho naozaj dosť a smutné je najmä to, že na všetky tieto možné dopady sme upozorňovali už dávno, ale bývalé vedenie MZSR sa s nami absolútne odmietalo baviť.

MEDIUS: Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní ďalšia novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, a takisto novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Máte nejaké pripomienky k pripravovaným novelám?  Vzalo Ministerstvo tieto pripomienky do úvahy?
Medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré teraz prebieha vidíme ako šancu napraviť chyby ku ktorým reálne v zákonoch došlo a ktoré majú reálne negatívne dopady. Naše návrhy sme pripravili podrobne a poctivo. Očakávame, že zámerom súčasného vedenia MZ SR je zlepšiť a vylepšiť súčasný, často veľmi nevyhovujúci stav liekovej legislatívy. Ide o veľmi dôležité zákonné normy, ktoré majú dopad nielen na sektor ako taký, ale aj na milióny ľudí.

MEDIUS: Je v rámci určovania ceny liekov prijateľnejšia nová úprava?

Striktné určovanie cien liekov na druhú najnižšiu cenu v rámci EÚ sa ukázalo ako nežiaduce. Zasiahli nás reexporty liekov a boli zaznamenané prípady, kedy sa pacienti nedostali k svojim liekom. Nové vedenie MZSR si na rozdiel od toho predchádzajúceho tento fakt uvedomuje a tam smeruje aj jeho aktuálna snaha zaviesť monitoring, respektíve priamo aj možnosť nepovolenia vývozu liekov zo Slovenskej republiky Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Na druhej strane však dochádza ku protismernému pohybu, pretože návrh určovať ceny liekov ako priemer troch najnižších cien v EU, povedie v praxi ku ďalšiemu zníženiu cien. Podľa našich odhadov to zasiahne asi 800 liekov a to bude ďalší stimul pre obchodníkov, aby lieky vyvážali.

MEDIUS: Akým témam sa hodláte venovať v jednotlivých príspevkoch hosťa mesiaca?
V zásade presne tým, o ktorých je aj tento rozhovor. Čiže etika farmaceutického priemyslu, otázka prístupu inovatívnych liekov na náš trh a pre nášho pacienta, cenotvorbe lieku a otázke voľného pohybu tovaru v rámci EÚ s ohľadom na realitu, ktorou sú spomíané reexporty liekov do krajín, kde platia vyššie ceny.

Ďakujem za rozhovor.

Spracovala: Zuzana Zoláková



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 4+1 =


-- žiadne príspevky --