Prípad Ketreb proti Francúzsku | Medicínske právo
              

Články


Prípad Ketreb proti Francúzsku


 | 20.8.2012 | komentárov: 0

Francúzske úrady zlyhali v povinnosti predchádzať samovraždám vo väzení: prípad súvisel s obesením drogovo závislého väzňa vo väznici, ktorý bol odsúdený za ozbrojené prepadnutie.

Obrazok Sťažovateľkami sú francúzske občianky, ktoré sa narodili v roku 1969 a 1975 a žili v Montigny-lés-Cormeilles respektíve v Sannois (Franúzko). Obe sú sestrami Kamela Ketreba. Dňa 10. júna 1998 bol Kamel Ketreb umiestnený do väzby vo väznici La Santé v Paríži za ozbrojené prepadnutie svojej partnerky, ktoré viedlo k jej úplnej práceneschopnosti v dĺžke trvania viac ako osem dní. Nasledujúci deň mal navštíviť väzenského psychiatra z Regional Medical and Psychological Service (Lokálna zdravotná a psychologická služba, RMPS), keďže bol dlhoročne závislý od viacerých drog. V návštevách psychiatra mal pokračovať v intervaloch 1 až 2 krát mesačne.

Počnúc júlom 1998 Ketreb navštevoval psychiatra jeden až tri krát týždenne. Dňa 4. októbra 1998 bol umiestnený do bloku pre disciplinárne potrestaných väzňov, keďže sa dostal do potýčky s väzenskou strážou. Dňa 8. januára 1999 mu bol udelený 10 dňový disciplinárny trest za osočovanie a potýčku so zamestnancom väznice. V rovnaký deň mu lekár predpísal mogadon a injekcie vália a naplánoval mu konzultácie s psychiatrom. Lekár v správe uviedol, že podľa väzenskej stráže sa Ketreb už dva krát pokúsil o samovraždu. Dňa 13. januára 1999 psychiater RMPS spozoroval, že Ketreb nebol úplne v poriadku a vyzeral, že je „schopný sa opäť pokúsiť o samovraždu.“

16. marca 1999 bol Kamel Ketreb odsúdený na 5 ročné väzenie. Dňa 20. mája 1999 sa ocitol pred disciplinárnym senátom, keďže rozbitým sklom zranil spoluväzňa a  napadol dvoch väzenských dozorcov. Rovnako bol obvinený z hromadenia liečiv. Bol mu udelený trest umiestnenia do cely pre disciplinárne potrestaných na 2 týždne. Hneď v prvý deň jeho pobytu v disciplinárnej cele musel byť premiestnený z dôvodu, že rozbil okno z plexiskla. V novej cele čiastočne uvoľnil betónový stôl, zničil armatúry a hádzal kusy betónu do okna.  Dňa 21. mája 1999 Ketreb rozbil sklo na dverách návštevnej miestnosti po tom, čo ho prišla navštíviť jedna z jeho sestier, pričom si porezal predlaktie a dlaň. Po tejto udalosti bol Ketreb vyšetrený lekárom z Outpatient Unit  - lekárom z mimoväzenského prostredia, ktorý mu predpísal anxiolytiká. 23. mája 1999 tento lekár uviedol, že Ketreb sa necíti dobre. Dňa 24. mája 1999 strážca, ktorý vykonával obhliadku väznice medzi 20:00 a 20:20 uviedol, že videl Kamela Ketreba ako stojí uprostred svojej cely. O 21:15 rovnaký strážca našiel Ketreba obeseného na kľučke svojich dverí, pričom použil látkový opasok s kovovou sponou. Väzenský zdravotnícky personál ako aj záchranný tím sa pokúsili Ketreba oživiť, avšak neúspešne. Čas smrti bol určený na 21:30 hod.

Obracajúc sa na článok 2 Dohovoru (právo na život) sťažovateľky uviedli, že úrady zlyhali pri ochrane ich brata počas jeho umiestnenia v disciplinárnej cele vo väznici La Santé. Ďalej namietali porušenie članku 3 Dohovoru (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania), keďže podľa nich disciplinárny trest uložený ich bratovi nebol vhodný pre osobu s jeho duševnými problémami.

Článok 2

Súdny dvor už v predchádzajúcich prípadoch poznamenal, že osoby vo väzniciach sú zraniteľné a je úlohou príslušných štátnych orgánov chrániť ich. Existujú všeobecné opatrenia ako aj opatrenia obmedzujúce schopnosť odsúdených sebapoškodzovať sa, pričom takéto opatrenia nie sú zásahom do osobnej slobody odsúdeného. Napokon, súdny dvor uviedol aj to, že v prípade duševne chorých je nevyhnutné venovať osobitnú starostlivosť ich zraniteľnosti.
Súdny dvor v prípade Ketreba uviedol, že už dňa 11. júna 1998, teda deň po zatknutí sa Ketreb vo väznici stretol s psychiatrom z RMPS ako aj s psychológom. Súd ďalej poznamenal, že už bolo uvedené, že niekoľko mesiacov pred tým, ako spáchal Ketreb samovraždu sa dvakrát pokúsil zabiť, počas toho ako bol umiestnený v bloku pre odsúdených. Dňa 13. januára 1999 psychiater uviedol, že Ketreb celkom otvorene rozprával o svojich úmysloch spáchať samovraždu.
Dni, ktoré viedol k jeho samovražde boli poznamenané násilnými incidentmi, ktoré podľa svedectiev boli ak nie výsledkom vážnej psychologickej krízy, tak určite výsledkom zhoršenia jeho zdravotného stavu. Podľa odborníkov bolo pravdepodobné, že jeho presun do bloku pre odsúdených nastal v čase, keď bol Ketreb z duševnej stránky zraniteľný. Podľa ich názoru podmienky zadržiavania v bloku pre odsúdených a rozsudok, ktorým bol Ketreb odsúdený na 5 rokov väzenia bolo práve tým, čo ho posunulo k uvedenému konaniu – samovražde a bolo spolu s jeho duševnými problémami – depresiou striedajúcou sa s úzkosťou príčinou, pre ktorú spáchal samovraždu.

Úlohou súdu bolo zisti, či úrady urobili všetko, čo sa od nich dalo odôvodnene očakávať za účelom prevencie nových pokusov o samovraždu odsúdeného. Súd konštatoval, že od momentu, keby bol Kamel Ketreb vzatý do väzby bol v starostlivosti praktických lekárov a špecialistov. Bol sledovaný lekárom RMPS pracujúcim v oblasti dorogovo závislých pacientov. Frekvencia konzultácií bola rôzna v závislosti od Ketrebovych nálad. Súčasne dva až tri krát týždenne navštevoval väzenského psychológa. Z odborného stanoviska a z druhého stanoviska vyšetrujúceho sudcu sa ukázalo, že predpísané lieky boli primerané vzhľadom na jeho psychický stav a stav jeho rozrušenia.

Súd však poukázal na viaceré nedostatky. Žiadne osobitné oznámenie nebolo poskytnuté zdravotníckemu zariadeniu pred alebo počas umiestnenia v disciplinárnej cele a rovnako neboli vydané žiadne osobitné kontrolné pokyny týkajúce sa zabezpečenia zosúladenia disciplinárneho opatrenia s duševným zdravím Kamela Ketreba. Súd uviedol, že Odporúčanie R(98)7 Komisie ministrov Rady Európy odporučilo, že riziko samovraždy má byť neustále hodnotené zdravotníckou zamestnancami ako aj zamestnancami väznice.

Súd uviedol, že zmienka o dvoch pokusoch o samovraždu obesením v januári 1999, kedy Kamel Ketreb bol v bloku pre odsúdených, jeho sebapoškodzovanie a jeho správanie počas disciplinárneho previnenia malo upozorniť príslušné úrady na jeho psychologickú zraniteľnosť. Súd nevidel akýkoľvek dôvod ospravedlňujúci zlyhanie orgánov konzultovať tento stav s psychiatrickou pobočku RMPS, ktorá bola v podstate zodpovedná za monitorovanie duševného zdravia odsúdených. V dňoch predchádzajúcich samovražde rôzni lekári z Outpatient Unit skúmali Kamela Ketreba počas jeho pobytu v bloku pre odsúdených a zistili, že nie je v poriadku. Napriek tomu neinformovali RMPS, rovnako nepožadovali pomoc ďalšieho psychiatra a to ani vtedy, ako uvádza správa vyšetrovacej komisie, keď bol v službe psychiater z nemocnice v Sainte Anne.

Muselo byť jasné tak predstaviteľom väznice ako aj zdravotníckemu personálu, že stav Kamela Ketreba je kritický, pričom jeho umiestnenie do cely pre disciplinárne potrestaných situáciu len zhoršilo. Práve to malo viesť kompetentných k predvídaniu samovražedných sklonov odsúdeného, ako bolo už uvedené počas predchádzajúceho pobytu Ketreba v bloku pre odsúdených niekoľko mesiacov skôr, a upozorniť na vzniknutú situáciu napríklad psychiatrickú službu. Príslušné orgány dokonca neprijali akékoľvek špeciálne opatrenia a nezabezpečili zodpovedajúci dozor, resp. pravidelné prehliadky, ktoré by boli schopné nájsť opasok, ktorý použil na samovraždu.

Súd konštatoval, že úrady zlyhali pri svojej pozitívnej povinnosti chrániť právo na život Kamela Ketreba. Z toho vyplýva, že došlo k porušeniu článku 2 Dohovoru.

Článok 3

Pre posúdenie, či zaobchádzanie alebo potrestanie bolo nezlučiteľné s požiadavkami článku 3 je v prípade duševne chorých osôb potrebné vziať do úvahy ich zraniteľnosť a ich neschopnosť, a v niektorých prípadoch aj posúdiť ako na nich vplývali predpísané lieky.
Aj keď podľa názoru odborníkov nemal Kamel Ketreb chronickú duševnú poruchu alebo akútne psychotické symptómy, jeho predchádzajúce samovražedné pokusy, jeho psychologický stav , ktorý lekári charakterizovali ako hraničný a jeho extrémne násilné správanie si žiadali špeciálnu obozretnosť zo strany kompetentných orgánov, ktoré mali prinajmenšom konzultovať tento stav s jeho psychiatrom pred tým, ako ho umiestnili do bloku pre odsúdených a počas celého pobytu na neho riadne dohliadať.

Súd konštatoval, že umiestnenie väzňa do disciplinárnej cely na dva týždne bolo nezlučiteľné s úrovňou liečby, ktorú väzeň potreboval z dôvodu jeho duševného stavu. Vzhľadom na to došlom k porušeniu článku 3 Dohovoru.

Článok 41

Súd rozhodol, že Francúzsko je povinné zaplatiť sťažovateľkám 40.000,- € z dôvodu nemajetkovej ujmy.


Preklad: Tomáš Szalontay
Editovala: Zuzana Zoláková
Číslo sťažnosti: 38447/09

Dostupné tu
Foto: media-dis-n-dat.blogspot.com





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 1+5 =


-- žiadne príspevky --