Zabezpečenie ochrany údajov o zdravotnom stave osoby v súvislosti s občianskym súdnym konaním | Medicínske právo
              

Články


Zabezpečenie ochrany údajov o zdravotnom stave osoby v súvislosti s občianskym súdnym konaním


 | 26.1.2010 | komentárov: 0

Identita osoby je v rámci spoločnosti tvorená súborom rôznych informácií, ktoré identifikujú jej mentálnu, sociálnu, ekonomickú a v neposlednom rade aj fyzickú úroveň. Nie každý z týchto údajov však nosí rovnaký kvalitatívny obsah. Niektoré údaje osoby sú pre ňu viac významné ako ostatné, a preto podliehajú vyššiemu režimu ochrany. Charakteristické je pre nich to, že ich neoprávneným nakladaním sa narúša právo na súkromie vo väčšom rozsahu ako pri iných osobných údajoch. Časť z nich sa dokonca dotýka tých najintímnejších stránok ľudskej bytosti. Medzi skupinu týchto údajov možno zaradiť údaje o sexuálnej orientácií, o náboženskom presvedčení, o politickom postoji a o zdravotnom stave. Ich špeciálna povaha sa prejavuje aj mierou a spôsobmi poskytovanej právnej ochrany, ktorá je badateľná vo viacerých právnych predpisoch.

Obrazok Úvod

   Tak napríklad zákon o ochrane osobných údajov  pozná samostatnú kategóriu údajov, ktoré označuje ako citlivé, a medzi ktoré zapadajú práve tieto spomínané údaje. Podľa § 8 ods. 1 ZOOU (cit.) „Spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života, sa zakazuje“ (okrem zákonom stanovených výnimiek). Taktiež pracovnoprávne predpisy kladú dôraz na ich ochranu a utajenie do takej miery, že operácie s nimi v predzmluvných vzťahoch expressis verbis vylučujú. V zmysle § 62 ods. 3 ZoSZ  (cit.) „Zamestnávateľ nesmie pri výbere zamestnanca vyžadovať informácie, ktoré sa týkajú národnosti, rasového pôvodu alebo etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva, sexuálnej orientácie, informácie, ktoré odporujú dobrým mravom, a osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na plnenie povinností zamestnávateľa ustanovených osobitným predpisom“.
    Jedným z týchto údajov je aj údaj o zdravotnom stave osoby, ktorého nakladanie v súdnom konaní /predovšetkým údajom zo zdravotnej dokumentácie/ bude predmetom tohto článku. Pokúsime sa pozrieť aký priestor na dispozíciu vytvára aktuálne právne prostredie a či ten kto sa v priebehu konania pred súdom dostane do kontaktu s týmito údajmi, má na to oprávnenie. Uvidíme či právny status quo vytvára dostatočné záruky na  zamedzenie neoprávneného nakladania. Na to je však najprv potrebné, aby sme zistili, kto sa v priebehu súdneho konania dostáva do kontaktu s takýmto údajom, a na základe akého právneho predpisu mu toto oprávnenie vyplýva. Predmetná problematika je posudzovaná z optiky zákona o zdravotnej starostlivosti  a Občianskeho súdneho poriadku  a ďalších právnych predpisov.

Zákon o zdravotnej starostlivosti

    Primárnym zákonom, ktorý sa venuje dispozícii s údajmi o zdravotnom stave osoby z pohľadu práva je zákon o zdravotnej starostlivosti. Tento zákon zabezpečuje ochranu údajov o zdravotnom stave osoby v dvoch polohách. Obsah prvej je nasmerovaný k zdravotníckym pracovníkom ako zúženému okruhu subjektov. Konkrétne ide o tú časť zákona, ktorá pojednáva o mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov. Podľa § 11 ods. 8 písm. g) (cit.) „Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti má každý právo za podmienok ustanovených týmto zákonom na zachovanie mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jeho zdravotného stavu, o skutočnostiach súvisiacich s jeho zdravotným stavom, ak v prípadoch ustanovených osobitným predpisom nie je zdravotnícky pracovník zbavený tejto mlčanlivosti“. Druhá sféra ochrany pokrýva širší počet subjektov a prejavuje sa ako povinnosť každého zachovávať mlčanlivosť o údajoch zo zdravotnej dokumentácie, ktoré mu boli akýmkoľvek spôsobom poskytnuté. „Každý komu sa poskytnú alebo sprístupnia údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa tohto zákona, je povinný zachovávať o nich mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu tak, aby nedošlo k ich strate alebo zneužitiu.“ (§ 18 ods. 3 ZoZS).  Táto povinnosť sa dotýka len údajov zo zdravotnej dokumentácie, na rozdiel od povinnosti zdravotníckych pracovníkov zachovávať mlčanlivosť o všetkých údajov týkajúcich sa zdravotného stavu. Takéto obmedzenie rozsahu pôsobnosti normy však neznamená, že na ostatné údaje sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti. Povinnosť každého uchovávať mlčanlivosť o údajoch, ktoré netvoria obsah zdravotnej dokumentácie pacienta a zároveň sa týkajú jeho zdravotného stavu môžeme vyextrahovať zo všeobecnej úpravy ochrany osobnosti § 11 OZ  alebo zákona o ochrane osobných údajov.
    Zákon sa otázke nakladanie s údajmi týkajúcimi sa zdravotného stavu venuje najmä pri problematike zdravotnej dokumentácie. V tejto časti zákona sa určuje spektrum subjektov, ktorým môžu byť údaje zo zdravotnej dokumentácie poskytnuté resp. sprístupnené a účel, na ktorý sú tieto subjekty oprávnené nakladať s týmito údajmi. Pre naše potreby sú významné ustanovenia zákona § 24 Poskytovanie údajov a § 25 ZoZS Sprístupňovanie údajov. Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie. „Poskytovateľ je povinný na základe písomného vyžiadania, ak v písmene a) nie je ustanovené inak, poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý priamo súvisí s účelom vyžiadania, e) osobám oprávneným nahliadať do zdravotnej dokumentácie, ak rozsah vyžiadania nepresahuje rozsah sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie týmto osobám podľa § 25 ods. 1,f) súdu na účely trestného konania alebo občianskeho súdneho konania“  (§ 24 ZoZS). O ďalšej forme akým možno ďalším osobám umožniť oboznámiť sa z obsahom zdravotnej dokumentácie pojednáva zákon v časti sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie. „Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby j) znalcovi, ktorého ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní alebo ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s občianskym súdnym konaním alebo s trestným konaním v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku; o rozsahu údajov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku rozhoduje znalec; obdobne sa postupuje, ak ide o znalca určeného podľa osobitného predpisu,“ (§ 25 ZoZS)
    Z obsahu zákona sa teda dozvedáme, že zo subjektov vyskytujúcich sa v priebehu súdneho konania je na priame oboznamovanie sa s údajmi o zdravotnom stave fyzickej osoby zo zdravotnej dokumentácie oprávnený jedine súd a znalec.

Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti    

    Otázke mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka sa venuje aj zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti , ktorý v § 80 sa zaoberá povinnosťami zdravotníckeho pracovníka.
    „Zdravotnícky pracovník je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania. Povinnosti mlčanlivosti môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo orgán príslušný na vydanie povolenia, a to na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov.“ Ostatné znenie zákona rieši prípady kedy k porušovaniu tejto povinnosti nedochádza pri poskytovaní určitým subjektom. Z citovaného znenia ustanovenia sa explicitne dozvedáme, že k prelomeniu povinnosti mlčanlivosti dochádza v dvoch prípadoch. V prípade súhlasu osoby, ktorej sa údaje dotýkajú a v prípade zbavenia mlčanlivosti príslušným orgánom na vydanie povolenia. V zmysle § 11 ZoZS vydávajú povolenia dva orgány, ktorými sú buď ministerstvo zdravotníctva alebo samosprávny kraj. Pri určovaní konkrétneho orgánu budeme musieť vychádzať z úvahy,  že dotyčným orgánom je ten, ktorý vydáva povolenie pre to zdravotnícke zariadenie, v ktorom zdravotnícky pracovník vykonáva svoju činnosť. Z nášho pohľadu by orgánom na rozhodovanie o pozbavení mlčanlivosti mal byť skôr orgán rozhodujúci o vydaní licencie teda príslušná komora. Dôvodom je postavenie ministerstva a samosprávneho kraja v rámci výkonu štátnej správy, ktorých úlohou je zaoberať sa administratívnoprávnymi otázkami podmienok výkonu činnosti poskytovateľov a nie rozhodovať o otázkach, ktoré svojou povahou spadajú pod proces rozhodovania príslušných komôr. Otázkou ostáva či zákonodarca nemal na mysli pojem povolenie v širšom slova zmysle, teda povolenie na činnosť zdravotníckeho pracovníka. To sa môžeme len domnievať. Vzhľadom na to, že zákon o zdravotnej starostlivosti jasne stanovuje že ide o orgán ktorý vydáva povolenie a zároveň vo svojej systematike rozlišuje pojmy povolenie a licenciu bude orgánom ministerstvo resp. samosprávny kraj.
    Oprávnenie zbavovať zdravotníckych pracovníkov povinnosti uchovávať mlčanlivosť prináleží len hore uvedeným orgánom. Toto splnomocnenie sa nedotýka súdu, a preto tak súd ani nemôže konať.
    

Subjekty súdneho konania, ktoré sa dostávajú do kontaktu s údajmi o zdravotnom stave

Súd


    „V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány“ (§ 7 ods. 1 OSP). V rámci tohto ustanovenia, ktoré je konkretizáciou ústavnej zásady práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy  súdy prejednávajú aj spory, v ktorých bude potrebné sa zaoberať otázkou zdravotného stavu fyzickej osoby. Najčastejšie pôjde o prípady škody na zdraví, ale vzhľadom na špecifickosť niektorých konaní bude nevyhnutnou súčasťou prejednávania veci aj zaoberanie sa otázkou zdravotného stavu osoby. Typickým príkladom je konanie o spôsobilosti na právne úkony alebo konanie o zákonnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení.
    Ak je potrebné na rozhodnutie vo veci poznať zdravotný stav osoby, zákon obsahuje viacero spôsobov ako sa súd môže k týmto údajom dostať. Nepriamym poznávaním dochádza prostredníctvom napr. výpovede účastníkov, svedkov alebo znalca. Zákonodarca však pri určovaní okruhu subjektov opravených na získanie takýchto údajov neobišiel ani súd. Zákon o zdravotnej starostlivosti upravuje tento priamy spôsob oboznamovania sa s údajmi zo zdravotnej dokumentácie pre súd v § 24 ods.4 písm. f) (cit.) „Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie. Poskytovateľ je povinný na základe písomného vyžiadania, ak v písmene a) nie je ustanovené inak, poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu, ktorý priamo súvisí s účelom vyžiadania, súdu na účely trestného konania alebo občianskeho súdneho konania.“ Osobou povinnou na poskytnutie týchto údajov je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, pretože dispozícia tejto normy sa nevzťahuje na zdravotníckeho pracovníka. Jediným reálnym spôsobom ako sa poskytovateľ môže dostať k týmto informáciám je prostredníctvom zdravotníckeho pracovníka. Ten je však stále viazaný mlčanlivosťou. Záver je teda taký, že ak chce poskytovateľ zdravotnej starostlivosti predať údaje o zdravotnom stave súdu, musí byť zdravotnícky pracovník najprv zbavený mlčanlivosti kompetentným orgánom aby mohol poskytovateľovi údaje o zdravotnom stave osoby predať. Oprávnenie zbavovať mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov súdu neprináleží a ak by tak súd urobil porušil by ústavnú zásadu v čl. 2 ods. (2) „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Súd musí byť preto v konaní vždy obozretný ak si chce zabezpečiť údaje zo zdravotnej dokumentácie pre rozhodnutie vo veci samej, pretože nedodržanie jeho povinnosti dbať na zákonom ustanovenú povinnosť mlčanlivosti pri vykonávaní dôkazov vyplývajúcu z § 124 OSP sa považuje za neoprávnené zhromažďovanie osobných údajov.  V  duchu opatrného prístupu súdu pri získavaní údajov zo zdravotnej dokumentácie sa vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Z vs. Fínsko , podľa ktorého (cit.) „Vzhľadom na obzvlášť intímny a citlivý charakter informácie o tom, či je niekto nositeľom HIV, každé opatrenie štátu vynucujúce si oznámenie alebo zverejnenie takej informácie bez súhlasu pacienta je výzvou pre Súd na čo najstarostlivejšie preskúmanie, ako to zabezpečujú zákonné záruky vytvorené na účinnú ochranu“.
    Takýto poskytnutý výpis zo zdravotnej dokumentácie sa potom stáva súčasťou celého spisu, čo spôsobuje to, že otázka oboznamovania sa s údajmi zo zdravotnej dokumentácie dostáva nový rozmer. Oprávnenie druhej procesnej strany z § 44 ods.1 OSP, podľa ktorého (cit.) „Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.“ vytvára priestor pre druhého účastníka sporu na oboznámenie sa s údajmi tvoriacimi obsah výpisu. Protistrana v súdnom konaní síce nedisponuje  právom nazerať do zdravotnej dokumentácie ale jej možnosť oboznamovať sa s takýmito údajmi vyplýva skrz ustanovenia § 44 ods.1 OSP
    Zákon o zdravotnej starostlivosti určuje v § 24 ods.1 rozsah údajov, ktoré sa poskytujú formou výpisu zo zdravotnej dokumentácie. Tento rozsah je v porovnaní s celým obsahom zdravotnej dokumentácie užší, čo môže spôsobovať problémy pre dotyčného účastníka pri formulácií svojich tvrdení. Dôvod je ten, že tento účastník nie je oprávnený oboznamovať sa priamo o údajoch zo zdravotnej dokumentácie a rozsah údajov vo výpise ktorý tvorí časť spisu môže byť nepostačujúci.

Protistrana

    V konaní o náhradu škody na zdraví sa v pozícii protistrany môže objaviť zdravotnícky pracovník alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Žalovaným môže byť aj osoba bez tohto profesného statusu. Pozrime sa aké sú práva žalovanej osoby vo vzťahu k nakladaniu s údajom o zdravotnom stave poškodeného pri uplatňovaní svojej procesnej obrany. Po podaní žaloby, v ktorej poškodená osoba opíše skutkový stav, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok, žalovanému prináleží právo na oboznámenie sa s podaním a možnosť vyjadriť sa k tomuto podaniu. Na prípravu svojej obrany mu však nemôžu byť poskytnuté údaje zo zdravotnej dokumentácie ani mu umožnené nahliadnuť do nej, pretože súčasná legislatíva nepozná ako jednu z výnimiek nalomenia povinnosti mlčanlivosti ochranu (obranu) žalovaného. Prístup žalovaného k týmto údajom by sa dal zabezpečiť cestou zbavenia mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka kompetentným orgánom alebo samým poškodeným. Okrem toho tu existuje ešte jedna možnosť, ktorou je nazretie do spisu. Súdny spis bude s najväčšou pravdepodobnosťou obsahovať výpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorú si zabezpečil súd prostredníctvom výpisu zo zdravotnej dokumentácie alebo skrz znaleckého posudku. V týchto dvoch prípadoch tak ako to už bolo spomenuté v predošlej časti, sa okruh osôb, ktoré sa s údajmi zo zdravotnej dokumentácie (síce nie priamo) oboznamujú rozširuje aj na protistranu. Právom na nazretie do spisu tak zároveň účastník konania realizuje svoje právo na súdnu ochranu, ktorého napĺňanie by bez možnosti oboznamovania sa s týmito údajmi nemohlo byť uskutočniteľné. V konečnom dôsledku by sa nemožnosť účinne brániť dostala aj do rozporu s procesným princípom rovnosti účastníkov konania.  
    Rovnakú povinnosť v pozícii žalovaného má aj zdravotnícky pracovník. Aj keď na rozdiel od prvého prípadu má vedomosti o zdravotných údajov poškodeného o povahe a priebehu vykonávania zdravotníckeho úkonu, vzhľadom na taxatívne vymedzené výnimky z povinnosti mlčanlivosti nie je oprávnený takéto informácie použiť bez pozbavenia mlčanlivosti kompetentným orgánom resp. samotným poškodeným. I keď prax je v tomto smere odlišná a všetkými zúčastnenými subjektmi akceptovaná bolo by vhodné uviesť ako ďalšiu z výnimiek povinnosti mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka realizácia procesnej obrany v občianskom, správnom konaní a práva obhajoby v trestnom konaní.
    Poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti pri uskutočňovaní úkonov s cieľom uspieť v spore má oproti zdravotníckemu pracovníkovi lepšiu pozíciu a to z toho dôvodu, že na poskytovateľa sa povinnosť mlčanlivosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nevzťahuje. Na to, aby ich na rozdiel od zdravotníckeho pracovníka mohol použiť, musí ich však najprv aj logicky poznať, k čomu môže dôjsť len cez poskytnutie údajov zdravotníckym pracovníkom. Povinnosť zdravotníckeho pracovníka zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj voči prevádzkovateľovi, preto ak údaje pracovník poskytne dopúšťa sa konania, ktoré je v rozpore s touto povinnosťou.

Znalec

    Výnimka z povinnosti zachovávať mlčanlivosť zdravotníckeho pracovníka sa takisto vyskytuje pri nakladaní so zdravotnými údajmi pacienta v procese prípravy znaleckého posudku, prostredníctvom ktorého sa súd snaží dospieť k záveru o pravdivosti tvrdení protistrán. Podmienky pre vypracovanie znaleckého posudku a pre činnosť znalca sú determinované zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
    V procese dokazovania, môže dôjsť k vypracovaniu znaleckého posudku najmä na základe rozhodnutia súdu. „Ak závisí rozhodnutie súdu od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca“ (127 ods. 1 OSP). Možnosť zaobstarať si znalecký posudok pre posilnenie si svojho procesného postavenie sa priznáva zároveň aj účastníkom konania. Za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorý má spĺňať požiadavku objektívnosti a pravdivosti sa potrebuje znalec nevyhnutne oboznámiť s údajmi zo zdravotnej dokumentácie poškodeného. Jeho oprávnenie nahliadať vyplýva z § 25 ods. 1 písm. j) ZoZS (cit) „Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa sprístupňujú formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby znalcovi, ktorého ustanovil súd alebo pribral orgán činný v trestnom konaní alebo ktorého požiadala o vypracovanie znaleckého posudku niektorá zo strán na účely priamo súvisiace s občianskym súdnym konaním alebo s trestným konaním v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku; o rozsahu údajov potrebných na vypracovanie znaleckého posudku rozhoduje znalec; obdobne sa postupuje, ak ide o znalca určeného podľa osobitného predpisu“ Z obsahu ustanovenia vyplýva, že zákonodarca umiestnil znalca do skupiny subjektov, ktoré sú zákona oprávnené zasiahnuť do sféry osobnosti fyzickej osoby, teda do sféry ochrany údajov o jej zdravotnom stave. Rozsah zásahu je však limitovaný mierou nevyhnutnosti na podanie znaleckého posudku. Legitimovaným na určenie tejto miery nevyhnutnej na podanie je sám znalec.
    „Súd znalca vysluchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.“ (§ 127 ods. 1 OSP). S obsahom znaleckého posudku sa bude súd oboznamovať cez jeho písomnú alebo ústnu formu. V obidvoch prípadoch sa však povinnosť podať znalecký posudok dostáva do kontravencie s ustanovením všeobecného oprávnenia fyzickej osoby podľa § 11 ods. 8 písm. g) ZoZS na ochranu svojich údajov zdravotnom stave. Pri ústnom podaní tak dochádza v prípade prítomnosti verejnosti na pojednávaní . K rozporu s týmto ustanovením pri písomnom posudku dochádza v prípade, ak sa tieto dokumenty stanú súčasťou spisu.  Obdobný stav nastane ak sa ústne podaný znalecký posudok zachytí v zápisnici o pojednávaní. Súčasne s porušením generálnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o zdravotnej starostlivosti dochádza aj k porušovaniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa § 13 ZoZ (cit.) „Znalec, tlmočník alebo prekladateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený zadávateľom alebo ministrom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; táto povinnosť nie je vyčiarknutím zo zoznamu alebo pozastavením výkonu činnosti dotknutá.“
    Celkovo je znalec osobou oprávnenou oboznamovať sa s údajmi  o zdravotnom stave fyzickej osoby. Neplatí to však úplne. Splnomocnenie zo zákona sa vzťahuje len na údaje zo zdravotnej dokumentácie a zároveň je regulovaný podmienkou nevyhnutnosti.

Svedok

    V priebehu súdneho konania sa na podporu tvrdení alebo vyvrátenie tvrdení účastníkov konania predvoláva svedok. Svedok je akákoľvek fyzická osoba, ktorá je schopná zmyslami vnímať skutkové okolnosti prípadu a následne ich reprodukovať. Platí, že každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Vo všeobecnosti sa na svedka vzťahuje povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. To však neplatí absolútne, pretože zákon umožňuje  odoprieť výpoveď vtedy, keby ňou svedok spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám. Jedným dychom však zákonodarca dodáva, že výpoveď môže odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť       § 126 ods. 1 OSP. Tretím dôvodom, ktorý umožňuje svedkovi nevypovedať a zároveň mu prikazuje, aby nevypovedal vo veciach, na ktoré sa vzťahuje mlčanlivosť upravuje Občiansky súdny poriadok v § 124 (cit.) „Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom“
    Prípad kedy bude svedok chcieť svojou výpoveďou podporiť pravdivosť skutočností uvedených účastníkovi, voči ktorému sa mlčanlivosť vzťahuje je jasný v tom, že tu ho účastník logicky zbaví tejto povinnosti. V opačnom prípade, kedy svedok /najčastejšie zdravotný pracovník/ má vypovedať v rozpore s tvrdeniami osoby, o ktorej zdravotné údaje sa jedná, môže dôjsť k menším prieťahom.  Na to, aby takýto svedok mohol vypovedať v neprospech osoby o ktorej zdravotnom stave sa koná v predmetnom spore, musí ho od povinnosti zachovávania mlčanlivosti zbaviť kompetentný orgán. Pri odpovedí na  otázku kto je kompetentným orgánom musíme svoju pozornosť zamerať na zákon o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti, ktorý v § 80 ods. 3 hovorí (cit.) „Povinnosti mlčanlivosti môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť iba osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, alebo orgán príslušný na vydanie povolenia, a to na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov.“  Tu sa opäť dostávame k rovnakému problému, ktorého podstatu sme už načrtli v časti zákon o poskytovateľoch.
Verejnosť

    Posledným článkom reťazcu subjektov, ktoré sa dostávajú resp. môžu dostať do kontaktu s údajmi  o zdravotnom stave fyzických osôb je verejnosť na ústnom pojednávaní. Prítomnosť iných subjektov ako účastníkov konania na prejednávaní veci je výrazom naplnenia ústavnej a procesnej zásady verejnosti konania, tak ako to hovorí Čl. 48 ods. 2 Ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom“. Jej úlohou je v čo najvýraznejšej miere zabezpečiť aby sa pri rozhodovaní veci zachovával princíp nestrannosti a nezávislosti konania. Dodržiavanie tejto zásady vo všetkých prípadoch by malo kontraproduktívny účinok a dochádzalo by ním k zásahom do takých záujmov subjektov, ktorým zákon poskytuje ochranu a kladie ich v rebríčku hodnôt nad princípom verejnosti. Z toho dôvodu zákon pozná výnimky z tejto zásady. Podľa § 116 ods. 3 OSP „Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby verejné prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť.“ Aj keď zákon výslovne nespomína ako jeden z dôvodov na vylúčenie verejnosti ohrozenie povinnosti mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov (teda ochranu údajov o zdravotnom stave),  možno z pohľadu širokého obsahu pojmu ohrozenie dôležitého záujmu účastníkov konania tento dôvod podriadiť sem. Vzhľadom na povahu kategórie dôležitého záujmu účastníkov konania, ktorú nemožno tak presne určiť ako pri iných dôvodoch (právne predpisy určujú presne čo patrí pod utajované skutočnosti) ako spomína Mazák  „je v iných veciach na účastníkoch, aby uviedli okolnosti, ktoré súdu umožnia verejnosť vylúčiť, pokiaľ nejde napríklad o manželské spory, kde je taký záujem účastníkov očividný.“ Povinnosť súdu dôkladne zvážiť v každom osobitnom prípade vzťah medzi záujmom na dodržaní ochrany tajomstva o zdravotných údajoch a záujmom na dodržiavaní zásady verejnosti prízvukuje už spomenutý rozsudok ESĽP vo veci Z proti Fínsku podľa ktorého (cit.) „Zároveň Súd akceptuje, že záujmy pacienta, ako aj celej spoločnosti na dodržiavaní lekárskeho tajomstva a ochrane dôvernosti zdravotných záznamov môže prevážiť záujem na vyšetrovaní a stíhaní trestného činu a na verejnosti súdneho konania“.
    Z toho teda vyplýva, že v priebehu ústneho konania (dokazovania) sa môže v niektorých prípadoch dostať do kontaktu s údajom o zdravotnom stave osoby aj verejnosť. Aj napriek tomu musia tieto osoby zachovávať o nich mlčanlivosť a nemôžu s nimi svojvoľne nakladať pretože im to vyplýva zo zákona o zdravotnej starostlivosti (§18 ods.3), ale aj v širšom ponímaní z § 11 OZ ako záruka ochrany osobnosti.


Záver

    Zo zistených skutočností sa dozvedáme, že súčasné úprava vykazuje viacero úskalí. Medzi niektoré z nich patrí napr. nemožnosť protistrany nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie za účelom prípravy procesnej obrany, alebo nesprávne nastavenie systému zbavovania mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov. Ich existencia nie je vhodná, a preto je potrebné presne vymedziť pravidlá oboznamovania sa s údajmi zo zdravotnej dokumentácie, ktorými sa subjekty súdneho konania budú riadiť.. Dôvodom je fakt, že sa tu dostávajú do stretu dve zákonom vysoko chránené hodnoty, ktorými sú jednak právo osoby na ochranu údajov o svojom zdravotnom stave (realizované cez povinnosť mlčanlivosti) a právo druhej osoby na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces (uskutočňované prostredníctvom práva na procesnú obranu).
    Riešenie problému práva druhého účastníka konania na oboznamovanie s údajmi zo zdravotnej dokumentácie nachádza vyjadrenie prostredníctvom jeho práva na nazretie do spisu, kde sa oboznamuje s výpisom zo zdravotnej dokumentácie získaného súdom alebo cez znalecký posudok. Je však potrebné brať na zreteľ aj tú skutočnosť, že rozsah údajov vo výpise resp. znaleckom posudku je užší ako celý obsah zdravotnej dokumentácie. V súvislosti s tým môže nastať situácia kedy sa protistrana nebude vedieť reálne dostať k údajom zo zdravotnej dokumentácie a údaje tvoriace obsah spisu nebudú poskytovať dostatočné množstvo informácií pre jej argumentáciu . Východiskom z tejto situácie, kedy sa protistrana nemôže legálnou cestou oboznámiť so všetkými údajmi zo zdravotnej dokumentácie druhého účastníka v zámere realizovať svoju obranu, by bolo rozšírenie spektra subjektov oprávnených na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie aj o protistranu v súdnom konaní.
    Čo sa týka orgánu oprávneného na zbavenie mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka sme toho názoru, že by ním mala byť príslušná komora ako stavovský orgán. Došlo by tak nielen k presunu charakterovo bližšej kompetencii ale aj k zefektívneniu posudzovania prípadu kedy tak urobiť alebo nie.     


Mgr. Peter Franko, adv. koncipient
advokátska kancelária h&h PARTNERS

Spôsob citácie: Franko, P.: Zabezpečenie ochrany údajov o zdravotnom stave osoby v súvislosti s  občianskom súdnym konaním. Zverejnené na internetovom portály www.pravo-medicina.sk, 01/10
Foto: zdroj internet, http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1029/41/10294129-sudcovske-kladivko.jpg

Literatúra:

  1.) Zákon č, 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (tiež ako „zákon o ochrane osobných údajov“ alebo „ZOOU“)
  2.) Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (tiež ako „zákon o službách zamestnanosti“ alebo „ZoSZ“ )
  3.) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tiež ako    
      „zákon o zdravotnej starostlivosti“ alebo „ZoZS“)
  4.) Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (tiež ako „občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“)
  5.) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
  6.) Zákon č. 578/2004 Z.z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (tiež „zákon o poskytovateľoch“ alebo „ZoPZS“)
  7.) Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky
  8.) Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 71/02 z 3. júla 2002, ASPI
  9.) Rozhodnutie uverejnené na internetovej stránke http://www.pravo-medicina.sk
  10.) Tiež ako „zákon o znalcoch“ alebo „ZoZ“
  11.) Viď  časť Verejnosť
  12.) Viď  časť Protistrana
  13.)  MAZÁK J.: Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku, ASPI





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 3+10 =


-- žiadne príspevky --