Koch v. Nemecko: detaily prípadu

Rozsudkom v prípade Koch v. Nemecko (žiadosť číslo 497/09), ktorý nie je konečný, Európsky súd pre ľudské práva jednomyseľne konštatoval, že došlo k porušeniu článku 8 (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) Európskeho dohovoru pre ľudské práva tým, že nemecké súdy odmietli preskúmať skutkovú podstatu sťažnosti pána Kocha.

Prípad sa týkal rozhodnutia nemeckých orgánov, ktoré zamietli udeliť manželke pána Kocha, ktorá bola takmer  úplne ochrnutá a potrebovala umelú ventiláciu, povolenie získať smrteľnú dávku lieku, ktorá by jej umožnila spáchať samovraždu. Súd skonštatoval, že odmietnutie nemeckých súdov preskúmať Kochovu sťažnosť na rozhodnutie nemeckých orgánov, podanú v záujme jeho manželky a v jeho vlastnom záujme, došlo k porušeniu jeho procesného práva podľa článku 8.

Skutkový stav

Sťažovateľ, Ulrich Koch je nemecký štátny občan, narodený roku 1943 a žijúci v meste Braunschweig. Jeho manželka trpela od roku 2002 takmer úplným ochrnutím po tom, čo spadla pred vlastným domom, takže potrebovala umelú ventiláciu a stálu starostlivosť ošetrovateľského tímu. Z tohto dôvodu si želala ukončiť svoj život spáchaním samovraždy. V novembri 2004 požiadala Federálny ústav pre lieky a zdravotnícke pomôcky o povolenie získať smrteľnú dávku pentobarbitálu sódneho, ktorý by jej umožnil spáchať samovraždu doma. Ústav odmietol udeliť povolenie s odôvodnením, že jej želanie spáchať samovraždu, by porušilo nemecký zákon o narkotikách, ktorým sa zabezpečuje obyvateľstvu neodkladná zdravotná starostlivosť. Pán Koch a jeho manželka sa proti rozhodnutiu odvolali. Dňa 12. februára 2005 spáchala vo Švajčiarsku jeho manželka samovraždu s pomocou organizácie Dignitas.

3. marca 2005 Ústav potvrdil svoje rozhodnutie a v apríli tohto istého roka pán Koch podal žalobu s  odôvodnením, že rozhodnutie inštitúcie je protizákonné a že mala povinnosť udeliť jeho žene požadované povolenie. 21.februára 2006 bola žaloba správnym súdom v Kolíne nad Rýnom vyhlásená za neprípustnú. Súd zistil, že pán Koch nie je oprávnený podať žalobu, lebo sa nemôže považovať za obeť porušenia manželkiných práv. Súčasne súd vyjadril názor, že zamietnutie Ústavu bolo oprávnené a v súlade s článkom 8 Dohovoru. V júni 2007 odvolací správny súd v Severnom Porýní vo Vestfálsku zamietol žiadosť pána Kocha o povolenie odvolať sa. 4. novembra 2008 Spolkový ústavný súd vyhlásil jeho ústavnú sťažnosť za neprípustnú (sp. 1 BvR 1832 - 1807), a to predovšetkým na základe zistenia, že pán Koch sa nemôže opierať o posmrtné právo jeho manželky na ľudskú dôstojnosť a takisto, že nemá nárok podať sťažnosť ako jej právny nástupca.

Sťažnosti, postup a zloženie súdu

 Pán Koch sa sťažoval, že odmietnutie poskytnúť jeho zosnulej žene povolenie získať smrteľnú dávku liekov porušilo jej práva podľa článku 8, predovšetkým jej právo na dôstojnú smrť, a že došlo k porušeniu aj jeho vlastného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, pretože bol nútený vycestovať do Švajčiarska, aby umožnil jeho manželke spáchať samovraždu. Ďalej sa sťažoval, že nemecké súdy porušili jeho práva podľa článku 13 (právo na účinný opravný prostriedok), tým, že mu nedovolili napadnúť Ústav, ktorý odmietol udeliť jeho manželke žiadané povolenie.
Sťažnosť bola podaná na Európskom súde pre ľudské práva 22. decembra 2008. Vypočutie komorou bolo konané 23. novembra 2010. Sťažnosť bola vyhlásená za prijateľnú  31. mája 2 011.

Združenie Dignitas sídliace vo Švajčiarsku, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby účastníci mohli žiť a umrieť v zhode s ľudskou dôstojnosťou a Akcia právo na život pre všetkých (ALFA) so sídlom v Nemecku, venujúca sa ochrane ľudského života od počatia po prirodzenú smrť, poskytli súdu stanoviská tretích strán.

Rozsudok vydala Komora siedmich sudcov zasadajúca v zložení:

Peer Lorenzen (Dánsko), predseda,
Renate Jaeger (Nemecko),
Mark Villiger (Lichtenštajnsko),
Isabelle Berro-Lefévre (Monako),
Mirjana Lazarová Trajkovski ("Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko")
Zdravka Kalaydjieva (Bulharsko),
Ganna Yudkivska (Ukrajina), sudcovia,

a taktiež Claudia Westerdiek, tajomníčka sekcie.

Rozhodnutie súdu

Článok 8

Súd najprv musel skúmať, či došlo k zásahu do práv pána Kocha podľa článku 8, ktorý nemecká vláda poprela. Súd konštatoval, že jeho prípad je potrebné odlíšiť od prípadov začatých dedičmi zosnulých osôb alebo príbuznými výlučne v záujme zosnulého.  Pán Koch totiž argumentoval, že došlo k porušeniu jeho vlastných práv podľa článku 8 tým, že jeho schopnosti ako súcitného manžela a opatrovateľa boli ovplyvnené utrpením jeho ženy a okolnosťami  jej smrti.

Pán Koch a jeho manželka boli zosobášení 25 rokov a mali veľmi blízky vzťah. Pán Koch sprevádzal svoju manželku počas celého jej trápenia a nakoniec akceptoval jej želanie ukončiť svoj život, cestoval s ňou do Švajčiarska zrealizovať jej želanie. O jeho osobnej angažovanosti napokon svedčí skutočnosť, že on podal odvolanie na správny orgán spoločne so svojou ženou a začal vnútroštátne súdne konanie vo svojom vlastnom mene po jej smrti. Za týchto výnimočných okolností, Európsky súd pre ľudské práva uznal, že pán Koch mal silný a pretrvávajúci záujem na tom, aby o skutkovej podstate pôvodného prípadu rozhodli súdy.

Okrem toho, prípad sa zaoberal základnou otázkou týkajúcou sa želania pacientky z vlastného rozhodnutia ukončiť svoj život, ktorú možno považovať za otázku všeobecného záujmu presahujúcu osobu a záujem pána Kocha a jeho zosnulej manželky.

Nakoniec súd nemohol súhlasiť s argumentmi nemeckej vlády, že v tomto prípade nebolo potrebné udeliť pánu Kochovi právo vystupovať manželkinom prípade, keďže sama mohla očakávať výsledok konania pred nemeckými súdmi. Súdne konanie bolo ukončené len tri roky a deväť mesiacov po jej smrti. Súd bol navyše presvedčený, že súdny príkaz by neurýchlil konanie vzhľadom na náročnosť prípadu a nezvratnosť následkov, ktoré by udelenie súdneho príkazu mohlo vyvolať. 

So zreteľom na tieto okolnosti, súd skonštatoval, že pán Koch mal oprávnenie tvrdiť, že bol priamo poškodený odmietnutím nemeckých úradov udeliť povolenie jeho manželke získať smrteľnú dávku pentobarbitálu sodného. Preto došlo k zásahu do práv podľa článku 8.

Pokiaľ ide o otázku, či práva pána Kocha boli dostatočne zabezpečené v konaní pred nemeckými súdmi, Súdny dvor uviedol, že súdy odmietli preskúmať skutkovú podstatu jeho prípadu. Nemohol sa spoliehať na svoje práva podľa nemeckého práva alebo podľa článku 8 Dohovoru ani nebol aktívne legitimovaný vystupovať v prípade zosnulej manželky po jej smrti. Nemecká vláda nepredložila tvrdenia dokladajúce, že by zamietnutie preskúmať meritum veci slúžilo niektorému z legitímnych cieľov prípustných podľa článku 8. Súd taktiež nezistil, že by zásah do práv pána Kocha slúžil niektorému z týchto legitímnych cieľov. Preto došlo k porušeniu práva pána Kocha podľa článku 8 nechať preskúmať podstatu jeho sťažnosti súdmi.

Čo sa týka podstaty sťažnosti pána Kocha, súd rozhodol, že je predovšetkým vecou  nemeckých súdov, aby preskúmali meritum veci, obzvlášť so zreteľom na skutočnosť, že neexistuje žiaden konsenzus medzi členskými štátmi Rady Európy o otázke, či pripustiť alebo nepripustiť nejakú formu asistovanej samovraždy. Komparatívny prieskum ukázal, že iba štyri zo 42 skúmaných štátov povoľujú zdravotníckym pracovníkom predpísať smrtiace lieky, ktoré by umožnili pacientovi ukončiť svoj život. Nakoľko súd zistil, že v prípade pána Kocha boli nemecké orgány povinné preskúmať skutkovú podstatu sťažnosti pána Kocha, rozhodol sa obmedziť na preskúmanie procesného aspektu článku 8.

Pokiaľ ide o otázku, či pán Koch mal právne postavenie sťažovať sa na porušenie práv jeho zosnulej manželky, súd odkázal na predošlé prípady, v ktorých skonštatoval, že článok 8 má neprenosnú povahu a že sťažnosť podľa tohto článku nemôže podať blízky príbuzný alebo iný právny nástupca dotknutej osoby. Súd nebol v prípade pána Kocha oboznámený s dostatkom dôvodov pre odchýlenie sa od tohto záveru. Pán Koch teda nemal právne postavenie, v ktorom sa mohol opierať o práva jeho manželky podľa článku 8. Táto časť sťažnosti preto musela byť zamietnutá ako neprijateľná.

Ďalšie články

S ohľadom na jeho zistenia podľa článku 8 súd nepovažoval za potrebné skúmať, či tu taktiež došlo k porušeniu práv pána Kocha podľa článku 13 alebo podľa článku 6 § 1 (právo na prístup k súdu).

Spravodlivé zadosťučinenie (článok 41)

Súd rozhodol, že Nemecko musí zaplatiť pánovi Kochovi 2500 eur  v súvislosti s nemajetkovou ujmou a 26 736, 25 eur, pokiaľ ide o náklady a výdavky.


Preklad: Daniela Maťová, Zuzana Zoláková
Zdroj: echr.coe.int

Foto: echrblog.blogspot.com