Interrupcia a eugenika pred Európskym súdom pre ľudské práva

Súd bol vyzvaný, aby rozhodol o existencii „práva na eugenickú interrupciu.“

Štrasburg, 4. apríl 2011 – Európsky súd pre ľudské práva (ECtHR) má súčasne pred sebou doposiaľ neslýchaný počet prípadov týkajúcich sa interrupcie. Vzhľadom na to, že princípy ustanovené Súdom vo svojej judikatúre sú záväzné pre 47 členských štátov, nasledujúce mesiace budú rozhodujúce z hľadiska rešpektovania ľudského života a dôstojnosti. Európske centrum pre právo a spravodlivosť (ECLJ), ktoré intervenuje ako tretia strana v mnohých z týchto prípadov, si želá upozorniť na tieto veľmi dôležité prípady.

Medzi prípadmi, ktoré musí Európsky súd posúdiť, je prípad poľskej matky, ktorá sa sťažovala na problémy v získaní povolenia na interrupciu pre jej neplnoletú dcéru, ale aj prípad ženy, ktorá zomrela počas tehotenstva, (údajne) kvôli zásadným námietkam lekárov. V ďalšom prípade sa žena, ktorá sa následne po interrupcii stala neplodnou, sťažovala na fakt, že nebola dôkladne informovaná o jej rizikách. V dvoch ďalších prípadoch, ktoré stoja pred Súdom sa ženy, ktoré porodili deti s postihnutím sťažujú na nemožnosť podstúpenia interrupcie. Súd má pred sebou aj prípad príbuznej témy týkajúci sa zákazu predimplantačnej diagnostiky talianskou legislatívou.

Európske centrum pre právo a spravodlivosť prijalo 2.apríla písomné záznamy prípadu Anita KRUZMANE verzus Lotyšsko, v ktorom sa matka sťažuje na nemožnosť podstúpiť interrupciu jej dcéry s Downovým syndrómom. Obzvlášť uvádza, že lekár nedodržal povinnosť predpísať jej skríningové test na Downov syndróm. Predostretím existencie priamej kauzálnej spojitosti medzi absenciou testovania a narodením dcéry s Downovým syndrómom žiadateľka tvrdí, že bolo porušené jej právo rešpektovať súkromný život, súkromný život, ktorý zahŕňa – podľa žiadateľky – právo na rozhodnutie o interrupcii. Skrátka je to otázka, či sa eugenika stala alebo nestala ľudským právom.

Toto tvrdenie – ktoré sa pokúša eugeniku postaviť na úroveň ľudského práva – sa zdá byť šialené. Nebolo však pre Súd hneď šokujúce. Inak by žiadosť bola zamietnutá pre nesplnenie kritéria spôsobilosti alebo pre zneužitie práv, pretože podľa Dohovoru „Nič v tomto dohovore sa nesmie vykladať ako oprávnenie pre štát, skupinu alebo osobu vykonávať činnosť alebo uskutočniť skutok s cieľom narušiť práva alebo slobody v dohovore zakotvené, alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než je stanovené v dohovore“ (čl. 17). Niet pochybnosti, že prípad KRUZMANE a ďalšie nerozhodnuté prípady pred Súdom sú použité strategicky, aby sa pokúsili postúpiť „práva“ na interrupciu a eugeniku. Eugenika, podobne ako interrupcia, je v ohrození stať sa spoločenskou normálnosťou. Je čoraz menej tých, ktorí ešte stále vidia nehumánnosť v týchto praktikách. Postmodernizmus v podstate vytvára nehumánnosť posthumánnosti, a eugenika je jedným z nástrojov tejto posthumánnosti, ktorá má za cieľ predstihnúť ľudskú prirodzenosť.

Pre podporu Súdu – ktorý čelí hrozbe a komplexnosti týchto prípadov –  sa ECLJ pokúsilo zdôrazniť vo svojich písomných záznamoch stav a stigmatizáciu ľudí so zdravotným postihnutím. Tiež sa usiluje vyzdvihnúť ozajstné základy a požiadavky ľudských práv a bioetiky s ohľadom na rešpektovanie ľudského života, účel medicíny a prohibíciu eugeniky.

V najbližších mesiacoch bude mať Európsky súd zodpovednosť zadefinovať pre 47 štátov významnú časť legislatívneho rámca interrupcií a rodinných otázok ako napríklad eugenika a výhrada svedomia.  Legislatívny rámec bude niesť morálnu prestíž Súdu. Táto zodpovednosť je významná, pretože Súd je vedený vyvíjať  tieto jurisprudenčné pravidlá prevažne mimo rámca Dohovoru, keďže interrupcia a eugenika sú protichodné s Dohovorom, ako bol ponímaný, napísaný a zamýšľaný jeho autormi. Skutočne niet pochybnosti, že v roku 1950, hneď po druhej svetovej vojne, navrhovatelia Dohovoru odsúdili takéto praktiky ako nehumánne a bolo pre nich nemysliteľné, aby niekto jedného dňa tvrdil, že sú to ľudské práva.

Tvárou v tvár spoločnosti, ktorá má prevažne tendenciu poprieť hodnotu a ľudskosť nenarodeného života v prospech jeho ukončenia alebo využitia, Súd interpretoval Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd spôsobom, ktorý toleruje vykonávanie interrupcie, zatiaľ čo výrazne popieral existenciu údajného práva na interrupciu. Kým niektoré „bioetické“ orgány lobujú za legalizáciu „postnatálnej interrupcie,“ Súd by zlyhal vo svojej misii ponechaním nenarodeného dieťaťa bez akejkoľvek ochrany.
Pre ECLJ je jasné, že Súd (ktorý dostal od členských štátov povinnosť garantovať základné práva „všetkých ľudí“) by mal stanoviť hranice týmto praktikám, obzvlášť so zreteľom na interrupciu v neskorom štádiu (na prahu životaschopnosti) a selektívnu interrupciu založenú na charakteristikách dieťaťa, vrátane genetických charakteristík (pohlavie a zdravotný stav dieťaťa). Vo svojich záznamoch ECLJ ukázalo, že medzinárodné právo a Európsky dohovor ochraňujúci prenatálny ľudský život nevytvárajú právo na interrupciu, ale štát má namiesto toho pozitívnu povinnosť ochraňovať život, vrátane nenarodeného života. Dokonca aj v prípade, že štát povolí interrupciu, ostane podriadený, s ohľadom na Dohovor, pozitívnej povinnosti ochraňovať život a zachovávať práva a konkurenčné záujmy. Štát teda napríklad musí zabraňovať takejto stigmatizácii ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín, chrániť slobodu neprerušenia tehotenstva rodičmi, zefektívniť zákaz eugeniky a genetickej diskriminácie, rešpektovať terapeutický účel prenatálnej diagnostiky, rešpektovať právo výhrady svedomia lekárskych pracovníkov atď.

Tieto blížiace sa mesiace budú rozhodujúce z hľadiska rešpektovania ľudského života a dôstojnosti. Súd tiež bude musieť rozhodnúť o prípadoch zaoberajúcich sa eutanáziou a „náhradnými matkami.“ Európsky súd pre ľudské práva má korene v modernej a humanistickej kultúre. Takéto žiadosti vyzývajú Súd pretrhnúť tieto väzby a chopiť sa ilúzie postmodernosti a s tým spojenej nehumánnosti. Nebezpečenstvo je vážne a pretože „Súd pre ľudské práva,“ ktorý by uznával a ochraňoval interrupciu, eugeniku, eutanáziu a náhradné materstvo by sa jednoducho stal nehumánnym.  


Preklad: Ivana Ihnátová
Zdroj: turtlebayandbeyond.org
Pôvodný text nájdete tu