DD v. Litva: Vítaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva o duševnej spôsobilosti a ľudských právach | Medicínske právo
              

Články


DD v. Litva: Vítaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva o duševnej spôsobilosti a ľudských právach


 | 17.5.2012 | komentárov: 0

Európska skupina národných inštitúcií pre ľudské práva (The European Group of National Human Rights Institutions, Európska skupina) dnes uvítala rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len Súd) vo veci DD v Litva ako významné objasnenie ľudsko-právnych záväzkov členských štátov vo vzťahu k právnej spôsobilosti.

Obrazok Európska skupina ako tretia strana zasiahla do prípadu, ktorý pritiahol pozornosť Súdu ohľadom vyvíjajúcich sa zásad ľudských práv, ktoré sa vyskytujú v posledných rokoch v spojitosti s právami osôb so zdravotným postihnutím.

Prípad sa týka umiestnenia Litovskej občianky do domova sociálnej starostlivosti o mentálne chorých, ktorá pri umiestnení do domova bola automaticky zbavená právnej spôsobilosti. Tá však tvrdila, že jej umiestnenie a nútené liečenie v domove sociálnej starostlivosti bolo nezákonné a bolo porušených až niekoľko článkov Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), vrátane čl. 5 ( sloboda pred svojvoľným zadržaním) a čl. 6 (právo na spravodlivý súdny proces) a práve dnes Súd potvrdil jej nárok.

Návrh Európskej skupiny adresovaný Súdu výslovne upozornil na čl. 12 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím( CRPD), ktorý v podstate zabezpečuje právnu spôsobilosť osôb s mentálnym a duševným postihnutím. Návrh taktiež poskytol prehľad tendencií, ktoré sa vyskytujú v jednotlivých európskych  štátoch v súvislosti s ochranou práv osôb so zdravotným postihnutím. Článok 12 Dohovoru zdôrazňuje možnosť každého rozhodovať, ktorá nesmie byť odoprená  len z dôvodu zdravotného postihnutia osoby. Článok 12 tak nevychádza z postavenia založeného na lekárskom alebo paternatelististickom pohľade na osoby so zdravotným postihnutím, ale sústredí sa na funkčný prístup, ktorý vychádza z rešpektovania vôle osoby a uistenia sa, že tieto osoby sú podporované v procese rozhodovania sa. Práve v tom spočíva rozdiel oproti systému, ktorý prevláda v mnohých krajinách, a v rámci ktorého je možné, aby iná osoba alebo štátny orgán bol oprávnený rozhodovať v mene inej osoby.

V nadväznosti na článok 5 (EDĽP), Súd konštatoval, že navrhovateľka bola v domove sociálnej starostlivosti, do ktorého bola prijatá, pozbavená slobody. Absencia pravidelného preskúmania jej zadržania v domove a skutočnosť, že navrhovateľka nemohla iniciovať súdne preskúmanie tohto rozhodnutia vo vlastnom mene, keďže bola právne nespôsobilá, zakladá porušenie čl. 5 ods. 4, ktorý garantuje prehľad o zadržaní. So zreteľom na čl. 6 ods. 1 Súd vyslovil, že došlo k úplnému nedostatku spravodlivosti v súkromnoprávnom konaní ohľadom určenia žalobkynho duševného stavu a následného vymenovania opatrovníka na ochranu jej záujmov. Súd zistil, že žalobkyňa sa nezúčastnila 2 sérií súdnych konaní, a to aj napriek tomu, že bola schopná zúčastniť sa nasledovných konaní. Nebolo jej poskytnuté nezávislé právne zastúpenie, ktoré, ako poznamenal Súd, bolo nevyhnutné vo svetle jej psychiatrickej minulosti, zložitosti súdneho konania a všeobecnejšie aj z hľadiska toho, čo bolo pre ňu v stávke. Súd vzal na vedomie najmä to, že v tomto prípade existoval konflikt medzi jej opatrovníkom( jej adoptívnym otcom) a ňou samotnou a preto táto osoba nemala byť vôbec  považovaná za vhodného zástupcu na ochranu jej záujmov.

Profesor Alan Miller, predseda škótskej komisie pre ľudské práva a Európskej skupiny uviedol: „Veľmi vítame tento významný rozsudok a sme radi, že zásah Európskej skupiny vo vzťahu k dôležitej otázke právnej spôsobilosti sa odrazil v tomto rozsudku. Európsky súd teraz rozvíja svoju judikatúru v nadväznosti na normy obsiahnuté v CRPD, čo je veľmi vítaný vývoj. To znamená, že všetky členské štáty Rady Európy musia pristúpiť k všeobecným normám v súvislosti s uznávaním práv zdravotne postihnutých osôb podľa EDĽP a najmä zabezpečiť, že systém podporovaného rozhodovania sa, bude právne uznaný a prístupný všetkým osobám s mentálnym alebo duševným postihnutím.“

Des Hogan z írskej komisie pre ľudské práva, ktorý predsedá pracovnej skupine pre právnu oblasť v rámci Európskej skupiny na NHRIs taktiež uvítal tento rozsudok: „ Tento rozsudok nasleduje veľmi určitú líniu jurisprudencie, ktorá len nedávno vzišla z činnosti ESĽP a ktorá pojednáva o špecifických právnych nástrojoch, ktoré majú zaručiť ochranu právnej spôsobilosti osoby, ktorá nemôže byť svojvoľne odňatá štátom. Jedná sa o novú a náročnú oblasť ľudských práv, a dokonca tie európske štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami CRPD, sú už viazané vyvíjajúcimi sa normami v tejto oblasti, tvorenými Súdom.“

Preklad: Katarína Talpašová
Originál dostupný tu

Foto: texastribune.org

Poznámky:

1. Označenie súdneho konania je: D.D. V Litva ( žiadosť č. 13469/06), rozsudok, Štrasburg, 14. február 2012

2. Európska skupina je reprezentatívna skupina 36 národných organizácií pre ľudské práva („NHRIs“) v rámci Rady Európy, z ktorých 22 sa považuje za plne kompatibilné s Organizáciou spojených národov („UN“).  „Parížske zásady.“ Tieto zásady upravujú nezávislé NHRIs a všeobecne stanovujú ich právomoci a povinnosti, a kritéria pre ich fungovanie, menovite:

-    nezávislosť zaručená zákonom alebo ústavou
-    pluralizmus, vrátane členstva a

všeobecný mandát zahŕňajúci všetky ľudské práva, založený na univerzálnych normách ľudských práv

3. Škótska komisia pre ľudské práva v súčasnosti predsedá Európskej skupine na ochranu ľudských práv a írska komisia pre ľudské práva predsedá pracovnej skupine pre oblasť práva, ktorá pripravila intervenciu tretej strany v konaní pred Súdom. Jednalo sa o  prvý amicus curiae ( priateľ súdu) alebo zásah regionálnym zoskupením národných organizácií pre ľudské práva ako tretej strany.

4. Dnešný rozsudok súdu sleduje líniu nedávnych rozsudkov, v ktorých boli zdôraznené práva osôb so zdravotným postihnutím. Tak napríklad v Shtukaturov v Rusko (EHRR, 44009/05, 27. marec 2008) Súd vyslovil, že „... existencia duševnej poruchy, dokonca vážnej, nemôže byť jediným dôvodom pre posúdenie plnej nespôsobilosti.“

V prípade Alajos Kiss v Maďarsko (sťažnosť č. 38832/06, rozsudok, 20. máj 2010) Súd vyslovil, že príkazy na opatrovníctvo by mali byť extenzívne, čo sa týka pôsobnosti a času, len do takej miery ako je nevyhnutné a vo veci Stanev v Bulharsko( rozsudok 17. január 2012) Európsky súd zdôraznil, že nespôsobilosť osoby, ktorá bola právne pozbavená spôsobilosti podať žiadosť na súd o navrátenie spôsobilosti vo svojom vlastnom mene bolo porušením čl. 6 EDĽP.

5. Čl. 5 ods. 4 EDĽP stanovuje: „Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie ak je pozbavenie slobody nezákonné.“

Pri posudzovaní navrhovateľkinej schopnosti čeliť  jej pokračujúcemu nedobrovoľnému zadržaniu v domove sociálnej starostlivosti Súd poznamenal, že jej adoptívny otec a rovnako aj  domov sociálnej starostlivosti ako jej opatrovníci mohli namietať zadržanie, uviedol:

„ V tomto kontexte sa Súd domnieva, že ak osoba schopná vyjadriť svoj názor, napriek pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, je pozbavená slobody na žiadosť jej opatrovníka, musí mať priznanú možnosť namietať toto obmedzenie pred súdom, prostredníctvom osobitného právneho zastúpenia. Napokon pokiaľ ide o šancu na vyšetrovanie uskutočňované prokuratúrou, Súd zdieľa navrhovateľkin názor, že vyšetrovanie prokuratúry nemôže byť považované za súdne preskúmanie spĺňajúce požiadavky  čl. 5 ods. 4 Dohovoru.“ (at para 118)

6. Čl. 6 ods. 1. ECHR stanovuje: „ v určení jeho občianskych práv a povinností..., každý má právo na spravodlivé... vypočutie...a... súdne konanie...“

Pri určovaní, či súdne konanie týkajúce sa navrhovateľkinej spôsobilosti na právne úkony a vymenovania jej opatrovníka bolo spravodlivé v zmysle čl. 1, Súd uviedol:

„Súd pripúšťa, že môžu nastať situácie, kedy osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony je úplne neschopná vyjadriť koherentný názor, alebo dať jasné inštrukcie právnikovi. Domnieva sa však, že v mnohých prípadoch to, že jednotlivcovi musí byť ustanovený opatrovník, pretože on postráda spôsobilosť vykonávať svoje záležitosti, ešte neznamená, že je aj nespôsobilý vyjadriť svoj názor na jeho situáciu a tým aj vstúpiť do konfliktu s opatrovníkom. V takýchto prípadoch kedy potencionálny konflikt má značný vplyv na situáciu právnej spôsobilosti danej osoby, ako aj keď je navrhovaná zmena opatrovníka, je nevyhnutné aby dotknutá osoba mala prístup k súdu a aby mala možnosť byť vypočutá buď osobne alebo v prípade potreby prostredníctvom určitej formy zastúpenia. Duševné poruchy môžu mať za následok obmedzenie alebo zmenu spôsobu výkonu takéhoto práva, ale to nemôže ospravedlniť poškodenie samotnej podstaty tohto práva, s výnimkou veľmi výnimočných okolností ako sú skutočnosti vyššie uvedené. Vskutku, osobitné procesné záruky môžu preukázať volanie po príkaze na ochranu záujmov osôb, ktoré nie sú plne spôsobilé konať samé za seba.“ (at para 118).

Harvardský projekt o zdravotnom postihnutí (The Harvard Project on Disability ) mal taktiež Súdom udelenú možnosť zasiahnuť do konania ako tretia strana.





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 3+2 =


-- žiadne príspevky --