Významný európsky morálny teológ prof. Peschke bude prezentovať príspevok "Odkázanosť mravného prirodzeného zákona na konečný cieľ"

Vzácnym prednášajúcim na konferencii bude Prof. Karl-Heinz Peschke, SVD, ktorý patrí medzi najvýznamnejších morálnych teológov posledných desaťročí. Jeho príspevok bude na tému odkázanosti mravného prirodzeného zákona na konečný cieľ.

P. Dr. narodený 1932 vo Wroclawi (vtedy Breslau) bol v roku 1958 vysvätený za kňaza v St:augustin u Bonnu. 1968-84 bol prof. morálnej teologie na Divine Word School in Tagaytay City na Filipínach, 1984-1991 na Pápežskej Univerzite Urbaniana v Ríme a 1991-200? na Teologickej Vysokej škole Sv. Gabriela pri Viedni. Od roku 1995 do 2003 bol súčasne docentom na Filozoficko-Teologickej Vysokej škole Sv. Augustína pri Bonne a od roku 1999 do roku 2007 na Filozoficko-teologickej Vysokej škole Benedikta XVI. v Heiligenkreuzi pri Viedni. Vypracoval medziiným dvojzväzkovú prácu Morálnej teológie, Kresťanskej etiky, ktorá najprv vyšla v angličtine (1975 a 1978) a bola mnohokrát vydaná v Anglicku, na Filipínach a v Indii. 1995/97 vyšla táto práca aj v nemeckom jazyku (Trier, Vyd. Paulinus). Nasledovali preklady do taliančiny, kórejštiny, češtiny (len II. diel), litovštiny (5.000 exemplárov a len I. diel), čínštiny, indonézštiny a rumunčiny (p. prof. neuvádza vietnamské vydanie, pretože pre ideologický režim bol preklad vydaný ako samizdat.


Príspevok Odkázanosť mravného prirodzeného zákona na konečný cieľ

Mravný prirodzený zákon tvorí základ všetkých morálnych poriadkov. Samozrejme, jedná sa tu vždy o veľmi kontroverznú realitu. Námietka filozofa Huma "žiadna povinnosť nesmie vyplývať z nejakého bytia" akoby zase vždy znova a znova ožívala. Avšak aj realita mravného prirodzeného zákona vzniká takisto znova a znova sama o sebe. Táto je poslednou odvolacou inštanciou proti nespravodlivým zákonom ľudských autorít.

Zdroj prirodzeného práva vytvára v prvom rade faktická podstata človeka. K dôležitým prvkom tejto podstaty patria aj ciele, na ktoré sú orientované schopnosti a úsilia ľudskej osoby ako pud sebazáchovy, sebazdokonaľovania, reprodukcie a sociálnej spolupráce pre všeobecné potreby. Johannes Messner tieto prvky nazýva existenciálne účely.

Avšak táto podstata nikdy nie je sama o sebe zdrojom mravného poriadku. Týmto sa táto stáva len v spojení s požiadavkami konečného cieľa. Tento cieľ je v biblickej reči velebenie Boha a jeho kráľovstvo. Božie kráľovstvo sa však neobmedzuje len na zavŕšenie v nebeskom domove. Toto kráľovstvo zahŕňa takisto povinnosť prispievať k rozvoju sveta, aby sa takto rozvíjalo Božie stvoriteľské dielo. Toto zahŕňa úlohu podrobiť si svet, tento obrábať a ochraňovať. Zároveň má človek úlohu  starať sa o svoje zachovanie a rovnako aj svoj rozvoj. Ďalej je mu uložená podpora zdravej socializácie vo všetkých oblastiach spoločenského života. Vyššie uvedené ciele vytvárajú podstatný rámec pre mravný poriadok. Určite sa môžu v tomto rámci opakovane nachádzať rozličné možnosti. Predsa však tento poskytuje základnú orientáciu pre odôvodnený úsudok o mravnom dobre.

Je pravdou, že len zo samotného bytia človeka nevyplýva žiadna povinnosť. Z vopred danej reality podstaty samej o sebe nemôže vyplývať konečný záver o morálnych povinnostiach človeka. Aby sa k tomuto záveru mohlo dospieť je nevyhnutné dodatočné kritérium existenciálneho účelu a konečného cieľa. Ak však Humova námietka naznačuje, že pre spracovanie mravných noriem by bolo zbytočné a nepotrebné štúdium danej skutočnosti, tak by sa tu jednalo o ešte väčší omyl ako je ten, ktorý sám kritizuje. Je jednoznačné, že štúdium prírody poskytuje rozsiahle údaje a finality, ktoré sú konštitutívne pre morálne skutky. Normy pre konanie človeka sú skutočne odvodené z podstaty veci. Samozrejme nielen z vecí samotných, ale sú vždy spojené so zmysluplným cieľom bytia a konečným cieľom života.