Získavanie údajov o zdravotnom stave pacienta tretími osobami | Medicínske právo
              

Články


Získavanie údajov o zdravotnom stave pacienta tretími osobami


 | 4.1.2010 | komentárov: 3

Problematika zdravotnej dokumentácie predstavuje z hľadiska právnych otázok, ktoré zahŕňa, komplexný celok vyžadujúci aplikáciu viacerých právnych predpisov. Ide tak o predpisy medicínskeho práva v užšom zmysle, ktorými sú najmä zákon o zdravotnej starostlivosti a zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ako aj o predpisy medicínskeho práva v širšom zmysle ako napr. občiansky zákonník, zákon na ochranu osobných údajov a pod. Pri konkrétnej realizácii zdravotnej dokumentácie majú nezanedbateľnú úlohu aj interné smernice ministerstva zdravotníctva, ktoré významnou mierou regulujú jednotlivé úkony súvisiace so spôsobom tvorby a nakladania s informáciami obsiahnutými v zdravotnej dokumentácii.

Obrazok    Z dôvodu obsiahlosti zvolenej problematiky budeme našu pozornosť venovať najmä formám oboznámovania sa s údajmi o zdravotnom stave pacienta. Z hľadiska zdroja týchto informáciií pôjde tak o otázky odovzdánia, poskytovania a sprístupňovania údajov zo zdravotnej dokumentácie, ako aj o ústne informovanie o zdravotnom stave pacienta, využívajúc inštitút zbavenia mlčanlivosti zdravotnického pracovníka a inštitút práva pacienta na informácie o jeho zdravotnom stave. Východiskom pri skúmaní zvolenej problematiky budú pre nás aj ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti upravujúce spôsob a formy vedenia  a spracúvania zdravotnej dokumentácie. Sekundárnym objektom nášho článku bude aj komparácia stavu „de lege lata“ v oblasti zdravotnej dokumentácie v Slovenskej republike a v Českej republike. Otázky ochrany osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ako aj iné právne otázky súvisiace so zdravotnou dokumentáciou ponecháme na samostatné pojednanie.

Všeobecne o zdravotnej dokumentácii

    Zákon o zdravotnej starostlivosti (1) pod pojmom zdravotná dokumentácia rozumie súhrn údajov, ktoré obsahujú informácie o zdravotnom stave osoby, ako aj o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiachich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Samotný obsah zdravotnej dokumentácie tvoria osobné údaje pacienta, a to v rozsahu ktorý je nevyhnutný na jeho identifikáciu a zistenie anamnézy. Ďalej sú to údaje o informovanom súhlase, o chorobe, vyšetreniach, o poskytnutej zdravotnej starostlivosti a službách s ňou súvisiacich, údaje o pracovnej neschopnosti, epidemiologicky závažné skutočnosti, údaje o príslušnej zdravotnej poisťovni a údaje identifikujúce poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pod vedením zdravotnej dokumentácie potom rozumieme získavanie, zhromažďovanie a zaznamenávanie týchto údajov.
    Poskytovateľ má zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (2) stanovenú povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu, pričom ako celok ju vedie všeobecný lekár a iný ošetrujúci pracovník ju vedie len v rozsahu ním poskytovanej starostlivosti.  V súvislosti s utajovaným pôrodom zákon o zdravotnej starostlivosti hovorí o tzv. osobitnej zdravotnej dokumentácii. Ak žena požiada o takýto pôrod, osobitná dokumentácia sa vedie v rozsahu zdravotnej starostlivosti súvisiacej s tehotenstvom a pôrodom, pričom údaje nevyhnutné na identifikáciu tejto ženy sa vedú oddelene od tejto osobitnej dokumentácie. Neskôr sa osobitná dokumentácia o tieto identifikačné údaje doplní a ako celok sa zapečatí. Takýto postup má zabezpečiť naplnenie účelu utajeného pôrodu, ktorým je ochrana práva ženy na utajenie svojej osoby.     Zdravotnú dokumentáciu je možné viesť tak v písomnej, ako aj v elektronickej forme. Pre  elektronické vedenie dokumentácie zákon stanovuje niekoľko taxatívnych podmienok. Prvou znich je nevyhnutnosť zaručeného elektronického podpisu, pričom takúto dokumentáciu je možné viesť v textovej, grafickej alebo v audiovizuálnej forme. Ďalšími podmienkami sú vyhotovavanie bezpečnostných kópií každý pracovný deň, o ktorých je potrebné viesť presnú evidenciu a ktoré je potrebné uložiť na miestach prístupných len oprávneným osobám. Zákon v tejto súvislosti tiež vyžaduje vyhotovenie archívnych kópií najmenej jedenkrát ročne a to takým spôsobom, aby bolo znemožnené vykonať v nich dodatočné zásahy. Aby činnosti v súvislosti s vedením elektronickej dokumentácie  a činnosti súvisiace s elektronickým predpisovaním liekov boli dostatočne zabezpečené, zriaďuje zákon Národný register prijímateľov zdravotnej starostlivosti a Národný register základných zdravotných údajov. Údaje obsiahnuté v týchto registroch sú taktiež považované za zdravotnú dokumentáciu a preto aj na tieto prípady je potrebné vzťahovať ustanovenia zákona o zdravotnej dokumentácii. Úpravu podrobností v súvislosti s vedením elektronickej zdravotnej dokumentácie, ako aj podrobnosti o vedení registrov zákon prenecháva na úpravu všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.     Z obsahového hľadiska je možné zdravotnú dokumentáciu charakterizovať ako súhrn údajov vzťahujúcich sa k zákonom stanoveným skutočnostiam a ktoré sú jej povinnou súčasťou. Sú to údaje o dátume a čase zápisu, o poučení a informovanom súhlase, údaje o poskytnutej zdravotnej starostlivosti a o službách s tým súvisiacich, rovnako tiež údaje identifikujúce ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka a osobu, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytla. Dôležitou podmienkou na zápis do dokumentácie je jeho pravdivosť a čitateľnosť. V prípade ak je potrebné vykonať v dokumentácii opravu, táto sa môže vykonať len osobou, ktorá vykonala pôvodný zápis s tou podmienkou, že pôvodný zápis musí ostať čitateľný. Zdravotnú dokumentáciu je potrebné uchovávať tak, aby nedošlo k jej poškodeniu, zničeniu alebo zneužitiu. U všeobecného lekára sa táto dokumentácia uchováva 20 rokov po smrti pacienta a dokumentácia u iných poskytovateľov pod dobu 20 rokov od posledného poskytnutia zdravotnej starostlivosti.     Za účelom zabezpečenia jednotnej obsahovej štruktúry vedenia zdravotnej dokumentácie vydalo ministerstvo zdravotníctva odborné usmernenie. Toto usmernenie vychádza z ustanovení zákona o zdravotnej starostlivosti, v zmysle ktorého ministerstvo odborne usmerňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pričom vedenie zdravotnej dokumentácie je považované za neoddeliteľnú súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Oboznámovanie sa s údajmi  o zdravotnom stave pacienta tretími osobami

    V súvislosti s možnosťou oboznámenia sa s údajmi obsiahnutými v zdravotnej dokumentácií inými osobami ako pacientom a ošetrujúcim lekárom počíta zákon s štyrmi okruhmi prípadov. Ide o odovzdanie zdravotnej dokumentácie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov v nej obsiahnutých a o zbavenie mlčanlivosti zdravotnického pracovníka. Tieto štyri prípady je potrebné, napriek ich zdanlivej podobnosti, od seba vzájomne odlíšiť a poukázať na ich kvalitatívne a kvantitatívne odlišnosti, najmä na rôznorodý rozsah a obsah údajov, ktoré sú predmetom tejto činnosti , odlišný okruh osôb oprávnených na oboznámovanie sa s nimi a odlišný charakter povinnosti poskytovateľa zo zreteľom na jeho konanie "ex offo" , resp. na uplatnenie dispozičnej zásady. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti stanovuje poskytovateľom povinnosť poskytovať a sprístupňovať údaje zo zdravotnej dokumentácie oprávneným osobám.

    Pod odovzdaním zdravotnej dokumentácie rozumieme činnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri odstúpení od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pri dočasnom pozastavení jeho licencie, pri zániku platnosti jeho licencie a pri zániku platnosti povolenia na prevádzkovanie zdravotnického zariadenia,  ktorou dochádza k zmene držiteľa zdravotnej dokumentácie ako celku. Pri zmene poskytovateľa je pôvodný poskytovateľ povinný odovdzdať dokumentáciu alebo jej rovnopis do siedmich dní od jej vyžiadania novému poskytovateľovi. V prípade ostatných zmienených situácií zákon pri odovzdaní zdravotnej dokumentácie počíta so súčinnosťou lekára samosprávneho kraja, ktorému sa dokumentácia odovzdáva a ktorému sa existencia týchto okolností oznamuje. Odovzdanie zdravotnej dokumentácie je tak možné charakterizovať ako obligatórnu činnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorú vykonáva v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch.

    Poskytovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie znamená ich poskytnutie vo forme výpisu. Na rozdiel od odovzdania zdravotnej dokumentácie, kde ide o nakladanie s dokumentáciou na základe povinnosti uloženej priamo zákonom a teda v prenesenom význame "ex offo", pri poskytovaní údajov z dokumentácie sa uplatňuje aj dispozičná zásada a teda táto povinnosť vznikne vo vymedzených prípadoch poskytovateľovi až na základe žiadosti oprávnenej osoby. Týmito osobami sú napr. štátne orgány vykonávajúce svoju pôsobnosť na úseku sociálnych vecí, inšpektorátu práce,  súd, ako aj osoby oprávnené nahliadať do zdravotnej dokumentácie.    

    Ďalším prípadom umožňovania prístupu k údajom zdravotnej dokumentácie je ich sprístupňovanie, ktoré sa vykonáva formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma okruhmi prípadov, je sprístupnenie údajov možné len na základe žiadosti oprávnenej osoby a teda sa nepočíta s povinnosťou "ex offo" tieto údaje sprístupniť. Okruh oprávnených osôb je možné charakterizovať všeobecnou zásadou, v zmysle ktorej sprístupniť údaje zo zdravotnej dokumentácie možno len na základe písomného plnomocenstva. Zákon v nadväznosti na túto zásadu stanovuje taxatívne okruh osôb, ktorým je možné tieto údaje sprístupniť aj bez plnomocenstva a tieto osoby budú teda predstavovať výnimku s uvedenej všeobecnej zásady. Do tohto okruhu osôb zaraďujeme napr. Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstvo zdravotníctva, posudkového lekára na účely sociálneho poistenia, znalca a pod. Z hľadiska praktického uplatnenia pravidiel pre sprístupňovanie údajov je zaujímavá skutočnosť, že manželovi, dieťaťu alebo rodičovi pacienta je možné údaje z jeho zdravotnej dokumentácie sprístupniť až po jeho smrti.
    Pri poskytovaní a sprístupňovaní údajov zo zdravotnej dokumentácie je potrebné upozorniť na skutočnosť, že všetky osoby, ktorým sa tieto údaje poskytnú alebo sprístupnia sú povinné o nich zachovávať mlčanlivosť a zabezpečiť ich ochranu. Účelom tejto zákonom stanovenej povinnosti je predchádzanie strate a zneužitiu týchto údajov.

    Poslednou formou oboznámenia sa s údajmi obsiahnutými v zdravotnej dokumentácii je využitie inštitútu zbavenia mlčanlivosti zdravotnického pracovníka. Ide o výnimku zo všeobecnej zásady, v zmysle ktorej zdravotnícky pracovník je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojho povolania. Na zbavenie mlčanlivosti je oprávnená len osoba, ktorej sa skutočnosti týkajú, poprípade na žiadosť orgánu činného v trestnom konaní aj orgán príslušný na vydanie povolenia. Zákonná možnosť informovať tretie osoby o zdravotnom stave pacienta na základe zbavenia mlčanlivosti je oproti ostatným formám oboznámovania sa s údajmi zdravotnej dokumentácie najmenej formalizovaná.
    So zbavením mlčanlivosti zdravotníckeho pracovníka úzko súvisí aj problematika zastúpenia pacienta treťou osobou pri informovaní o jeho  zdravotnom stave. Otázkou, ktorá v tejto súvislosti vyvstáva je, či lekár alebo iný zdravotnícky pracovník je povinný informovať aj inú osobu ako osobu pacienta, prípadne koľko takto pacientom určených osôb je lekár povinný informovať.
    Zákon o zdravotnej starostlivosti zaručuje každému právo na informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu. Takto definovanému právu pacienta na informácie zákonite zodpovedá povinnosť zdravotnického pracovníka tieto informácie pacientovi poskytnúť. Občiansky zákonník ponecháva na vôli každého subjektu práva, či chce určitý právny úkon vykonať sám, alebo sa nechať zastúpiť (3). Právny úkon je definovaný ako prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú (4). V súvislosti s otázkou oprávnenosti zdravotnického pracovníka poskytnúť informácie o zdravotnom stave pacienta aj inej osobe ako pacientovi upriamujeme pozornosť na ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti pojednávajúce o informovanom súhlase. Zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť informácie o povahe, rizikách, následkoch a iných skutočnostiach súvisiacich s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou buď osobe pacienta, alebo inej ním určenej osobe. Ak teda informovanie inej osoby ako pacienta je možné v súvislosti s poučením predchádzajúcim informovaný súhlas, načŕta sa analogický postup aj v prípade ďalšieho informovania pacienta, v zmysle uplatnenia jeho práva na informácie o svojom zdravotnom stave. V otázke rozsahu povinnosti informovať pacienta zastávame názor, že pokiaľ lekár informuje pacientom splnomocnenú osobu, bude možné považovať jeho povinnosť informovať pacienta za splnenú. Táto skutočnosť však nebude môcť vylúčiť pacienta, resp. aj ďalšieho splnomocnenca aby sa vo vzťahu k poskytnutým informáciám na lekára obrátil za účelom spresnenia alebo doplenia poskytných údajov.

Informovanie o zdravotnom stave v Českej právnej úprave

    Otázku informovania tretích osôb o zdravotnom stave paciente v Českej republike upravuje Zákon o péči a zdraví lidu (5). Vo svojich ustanoveniach priznáva príbuzným pacienta právo na poskytnutie informácií  o jeho zdravotnom stave formou uloženia povinnosti lekárovi. Ten je povinný vhodným spôsobom poučiť pacienta, prípadne aj jeho príbuzných  o povahe ochorenia a o potrebných výkonoch tak, aby sa mohli stať aktívnymi spolupracovníkmi liečebnej starostlivosti.
    Napriek nespornej potrebe týchto ustanovení však z ich znenia vyplývajú aj  určité nejasnosti, ktoré v konkrétnych prípadoch môžu sťažiť ich uplatnenie. Ide napríklad o nejasný obsah pojmov rodina a výrazu „prípadne“, kde v závislosti od spôsobu ich výkladu bude záviesieť aj praktický dosah zákonných ustanovení na konanie povinných osôb. Pri definovení osôb spadajúcich do kategórie príbuzných bude závisieť najmä od výkladu pojmu rodina, ktorú je možné chápať tak v užšom ako aj v širšom zmysle. Problematický je aj význam pojmu „prípadne“, ktorého použitie v zákonnom texte môže taktiež spôsobiť nejasnosti. Tento pojem môže zahŕňať povinnosť lekára, v prípade ak pacient má príbuzných, iformovať ich o jeho zdravotnom stave. Rovnako je však možné dospieť k výkladu, že povinnosť lekára informovať príbuzných sa vzťahuje len na prípady ak na to pacient udelil výslovný súhlas. Vylúčené nie je ani chápanie pojmu „prípadne“ nie vo vzťahu k určeniu oprávnených osôb, ale vo vzťahu k určeniu situácií kedy je tak lekár povinný urobiť (6).
    Problematiku informovania o zdravotnom stave pacienta okrem uvedeného zákona upravuje v Českej republike aj vyhláška č. 385/2006 o zdravotíckej dokumentaci (7). V zmysle tejto vyhlášky obligatórnou súčasťou zdravotnej dokumentácie je aj záznam o súhlase oprávnenej osoby s poskytovaním informácií. Tento záznam obsahuje určenie rozsah informácií a osoby, ktorým je možné ich odovzdať.

Záver
    
    Zohľadňujúc vyššie opísané možnosti oboznamovania tretích osôb o zdravotnom stave pacienta, vidíme na tomto mieste možné ťažkosti, ktoré môžu v konkrétnych prípadoch vzniknúť. Pôjde napr. o situácie, kedy pacient v dôsledku svojho zdravotného stavu nebude schopný udeliť písomné plnomocenstvo na účely nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie, ako aj o prípady keď zdravotný stav nebude pacientovi umožňovať zbaviť zdravotníckeho pracovníka mlčanlivosti na účely informovania rodinných príslušníkov o jeho zdravotnom stave. S cieľom predchádzať podobným paradoxným situáciám zastávame názor, že z hľadiska "de lege ferenda" by zákonná právna úprava mala vo väčšej miere zohľadniť ťažkosti s vyhotovovaním písomného plnomocenstva, prípadne aj nemožnosť zbaviť povinnú osobu mlčanlivosti. Na tomto mieste je možné sa inšpirovať českou právnou úpravou, ktorá napriek nedostatkom spočívajúcim vo formulácií zákonných ustanovení vo väčšej miere zohľadňuje záujmy zainteresovaných osôb a predchádza tak možným zásahom do ich oprávnených záujmov. Ochrana osobných údajov pacienta, tak ako je koncipovaná v slovenskom zákone o zdravotnej starostlivosti, je podľa nášho názoru v rozpore so svojim účelom, ktorým je ochrana súkromia a osobnostných práv pacienta,  a nepriaznivo tak zasahuje do jeho ďalších ústavou a zákonmi zaručených práv, akým je napr. aj právo na rodinný život (8).
    Zákon o rodine pri úprave vzájomných práv a povinností manželov stanovuje, že manželia sú okrem iného povinný aj vzájomne si pomáhať (9). Povinnosti manželov je možné charakterizovať ako rovnaké, teda v rovnakej miere zasahujúce obidvoch manželov, pričom tieto povinnosti majú kogentný charakter. Manželia nemôžu dohodou vylúčiť ich vznik, ani ich dohodou upraviť odchylne od zákona.  Zákon o rodine tiež vyžaduje aj spoločné žitie manželov, ktoré nie je možné zúžiť len na spoločné bývanie(10).     
    Rovnako tiež, ak má byť v plnej miere realizovaná požiadavka zákona o rodine aby manželstvo bolo životným spoločenstvom manželov, nemal by ten istý právny poriadok vytvárať situácie, ktoré takéto spolužie manželov sťažujú, prípadne aj znemožňujú. Povinnosti manželov vzájomne si pomáhať bude v konkrétnom prípade zodpovedať právo druhého manžela na poskytnutie tejto pomoci. Ak však jeden z manželov nebude informovaný o zdravotnom stave svojho manžela, okrem ujmy, ktorú má tento manžel spôsobenú na zdraví mu bude spôsobená aj ujma morálna, nakoľko jeho zákonné právo na poskytnutie pomoci od svojho manžela nebude naplnené. V každom prípade je však potrebné prihliadať aj na oprávnené záujmy pacienta a akýkoľvek výklad a následná realizácia normatívnych ustanovení musí vyvážene zohľadňovať oprávnené záujmy všetkých osôb, ktorých sa takého konanie bude priamo, či nepriamo dotýkať.


Mgr. Bc. Michal Kočiš, právny asistent
advokátska kancelária h&h PARTNERS

Spôsob citácie: Kočiš, M.: Získavanie údajov o zdravotnom stave pacienta tretími osobami. Internetový portál www.pravo-medicina.sk, zverejnené 12/09
Foto: zdroj internet, http://www.thetakeaway.org/media/photologue/photos/cache/doctors-charts-and-files_large_image.jpg



(1) Zákon č. 576/2004 Z.z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
(2) Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
(3) ELIÁŠ, K.: Občiansky zákonník – Veľký akademický komentár. Linde Praha : Praha 2008, s.     223-226.
(4) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
(5) Zákon č. 20/1966 Sb. o péči a zdraví lidu.
(6) BURIANEK, J.: Lékařské tajemství, zravotnícka dokumentace a souvisejíci právni otázky. Linde Praha : Praha 2006, s. 154-159.
(7) Vyhláška 385/2006 Sb. o zdravotnícke dokumentaci.
(8) Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava slovenskej republiky, čl. 19.
(9) Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine.
(10) LAZAR, J.: Občianske právo hmotné. Iura edition : Bratislava 2006, s. 257-259.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 2+8 =


marcela horvathova

(25.9.2016)
ako by som si onlain okopirovala celu moju osobnu zdravotnu kartoteku

Martin

(17.11.2015)
Dobrý večer, chcem sa informovať. Moja priateľka mi dnes oznámila, že podstúpila chemoterapii v nemenovanej nemocnici, plus mi oznámila, že jej oznámili, že jej vraj ostávajú maximálne 2 roky života. Chcem sa opýtať, ako môžem zistiť nakoľko tieto informácie sú relevantné a poskytne mi ošetrujúci doktor nejaké informácie o jej stave, nakoľko nie som s ňou v príbuzenskom vzťahu, čiže som iba jej priateľ. ďakujem za informácie.

Michaela

(29.9.2015)
dobrý deň, chcem sa spýtať, mám 83 ročnú starú mamu, ktorá potrebuje doprovod lekárovi, v jednej ambulancii nás odbili, že ja zo starou mamou dnu na vyšetrenie nemôžem, lebo si to pani doktorka neželá, ale ja dnu potrebujem ísť, pretože moja stará mama si nedokáže zapamätať všetky pokyny, čo jej lekárka prikáže, chcem sa spýtať, či mám právo ísť zo starou mamou dnu do ambulancie na vyšetrenie, alebo nie. Ďakujem