ROZHOVOR S HOSŤOM MESIACA MAREC: Rozhodnutia na konci života ( Nezáhajiť/ odňať terapiu v terminálnom štádiu) | Medicínske právo
              

Články


ROZHOVOR S HOSŤOM MESIACA MAREC: Rozhodnutia na konci života ( Nezáhajiť/ odňať terapiu v terminálnom štádiu)


 | 12.3.2012 | komentárov: 0

Prinášame Vám rozhovor s MUDr. Ľubomírou Romanovou, prednostkou anestéziológie a intenzívnej medicíny (FZO ) FNsP J.A.Reimana v Prešove, známou blogerkou a autorkou knihy Vlasy dupkom. S pani doktorkou sme sa rozprávali o predmete jej činnosti a skúsenostiach, problémoch, ktoré ju sprevádzajú ako aj vývojových trendoch týkajúcich sa prístupu k liečbe nevyliečiteľných pacientov.


1.  Pani doktorka, ďakujem za prijatie pozvania byť hosťom mesiaca na portáli pravo-medicina.sk. Prvá otázka sa týka Vášho profesijného pôsobenia. Kde momentálne pracujete, na akej pozícii a čomu sa venujete?

Profesia : anestéziológ

Zaradenie: prednosta Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny (FZO ) FNsP J.A.Reimana Prešov

Vo vzťahu ku etickým otázkam:  člen výkonného výboru UNESCO Chair in Bioethics (Centra bioetiky UNESCO) na Prešovskej univerzite v Prešove  a riešiteľskeho kolektivu vedeckého projektu – profesijná etika lekára


2. Ako dlho pôsobíte na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM)? Čo Vás drží/motivuje pri Vašej náročnej práci?

Pracujem na  oddelení od roku 1989. Jednu činnosť predstavuje anestéziológia – znecitlivovanie počas operácii a bolestivých či nepríjemných výkonov.  Druhou činnosťou je intenzívna starostlivosť o pacientov v kritickom stave.  Hlavne na intenzívnom lôžku pracujeme  s pacientom na území medzi životom a smrťou. Byť pri tom, to je dôvod prečo som chcela byť lekárkou. Som spokojná, že som si vybrala tento odbor.


3.  S akými problémami/prekážkami (možno nesúvisiacimi priamo s poskytovaním liečby) sa stretávate? Otázkou mierim na finacovanie a uhrádzanie akútnej zdravotnej starostlivosti poisťovňami.

Lekár  dnes nie  je lekárom , žiaľ nemôže sa venovať výhradne medicíne. Okolnosti a systém platby za pacienta nás  ženie do ekonomických rozhodnutí. Na Slovensku  existuje problém s uhrádzaním anestézie  poisťovňami – ekonomicky táto položka, hoci ide o sofistikovanú činnosť, neexistuje.   Na začiatku tohto roku, kvôli záchrane VŠZP  sa anestézia prestala uhrádzať – náklady na ňu sa rozpustili v paušáloch na  hospitalizáciu oddelení  alebo v nákladoch na  jednotlivé operačné výkony. Žiaľ, všetci kompetentní sa tvária napriek apelom, že takto to je v poriadku.

Zdravotné poisťovne škrtajú kde sa dá aj v urgentnej starostlivosti v nemocniciach.  Na OAIM, ležia pacienti v kritickom stave, nikto ich neplánuje, vyžadujú si urgentnú starostlivosť.  O úhradu liečby  u takého pacienta  sa zvyčajne po roku s niektorými revíznymi lekármi  neraz  musím hádať.  Záchranný systém – RLP je financovaný inak, ich práca je uhrádzaná podľa najazdených kilometrov.


4.  Pri svojej práci poskytuje starostlivosť  aj tzv. terminálnym pacientom. Môžete prosím vysvetliť o akých pacientov ide?

Ide o pacientov, ktorým zlyhali životne dôležité funkcie ( dýchanie, obeh, vedomie, obličky, pečeň...)  Mnohé vieme nahradiť  prechodne a liekmi (obeh) alebo prístrojom (umelá ventilácia, dialýza). Často sa orgány počas prechodného obdobia zotavia, zlepší sa ich funkcia natoľko, že môžu znova pracovať samostatne . Avšak neraz sa  ich funkcia neupraví, pacienti sú odkázaní na prístroj,  alebo celodennú opateru školeného personálu. Sú  doslova upútaní na lôžku a ich život je udržiavaný a predlžovaný len vďaka intenzívnej starostlivosti .   


5. Viete približne odhadnúť , aké percento Vašich pacientov tvoria pacienti v tomto  štádiu?

Pre každé oddelenia OAIM sú tie čísla individuálne. Asi okolo 20% pacientov .


6. Stretli ste sa vo svojej praxi  s pacientom, ktorý hovoril/ žiadal o eutanáziu? 

Stretla som sa s pacientmi, ktorí svoju  bezvýchodiskovú situáciu chápali a pôsobilo im to  psychické utrpenie.  Želali si spať a nevnímať čo sa okolo nich deje.   Priamu žiadosť o ukončenie života a eutánáziu som nedostala.


7.  Na diskusii o eutanázii, ktoré usporiadala Komora,  sa jedna z diskutujúcich  spomenula termín maltanázia. Ide o neposkytnutie starostlivosti pacientovi z ekonomických dôvodov. Stretávate s týmto javom v praxi často?

Myslím že pojem  aj otázka sú zavádzajúce.  Ústava SR zaručuje každému občanovi právo na dostupnú liečbu podľa najnovších vedomostí.   Neposkytnúť ju teda porušenie ústavy. Máloktorá odborná spoločnosť má presné štandardy na všetky medicínske situácie, čo presne pri danej diagnóze poskytnúť pacientovi . Nie všetko môže byť poskytnuté každému v takom rozsahu, ako si predstavujeme my. Pacient alebo jeho príbuzni.  Množstvo peńazí v systéme je konečné a každý prípad aj podmienky jeho riešenia sú individuálne. Napríklad metóda MARS  je eliminačná metóda, ktorá sa používa pri zlyhaní pečene je vykonávaná len jedným pracoviskom na Slovensku. Buď  ide pacient za metódou, alebo lekár, sestra a prístroj idú za pacientom. Pred rokom sme riešili spolu s kolegami, ktorí ju vykonávajú problém, že MARS potrebovali v jednom termíne pacienti Bratislave, Banskej Bystrici a v Prešove. Pacienti neboli schopní transportu, pre hmlu sa nelietalo... Mesiac predtým MARS nepotreboval na Slovensku nik. Našťastie sa všetko zorganizovalo a stihlo aj na základe ochoty a osobných obetí personálu. Naša pacientka by bez MARS neprežila.


8. Aký je Váš názor na tzv. predbežné usmernenia?  Mal by mať podľa Vás pacient právo určiť pokyny lekárom pre prípady, kedy sa rozhoduje napríklad o odňatí resp. nezahájení terapie alebo sa prikláňate k názoru, že by tieto rozhodnutia mal robiť výhradne odborník tj. lekár?

V našich podmienkach zatiaľ nič podobné neexistuje. V okolitých krajinách  „Living will“ - dispozícia pacienta o konci jeho života podľa želania ( požiadavka – neresuscitovať v pri zastavení obehu) skúšajú v Rakúsku. Jednak veľký záujem u pacientov o to nie je a rovnako posudzovanie konečného štádia choroby lekármi je rozdielne.
Česká lekárska komora schválila vo februári 2010  prelomový dokument, podľa ktorého  môže zdravotnícky personál ukončiť intenzívnu  terapiu u nevyliečiteľne chorého človeka. Odporúčania  majú zamedziť nedôstojnému predlžovaniu umierania. Eutanáziu dokument jednoznačne odmieta. Celú debatu zastrešila myšlienka, že pokiaľ bude dostupná kvalitná starostlivosť o nevyliečiteľne chorých, nebude  potrebná eutanázia ani asistovaná samovražda.


9.  Ako  tému mesiaca ste si vybrali Rozhodnutia na konci života ( Nezáhajiť/ odňať terapiu v terminálnom štádiu. Akým aspektom  sa hodláte venovať?

Etickým aspektom. Myslím, že je dôležité vysvetliť, že až po vyčerpaní dostupných liečebných procedúr, je možné vykonať rozhodnutie o nepokračovaní v maximalistickom prístupe k liečbe. Rozhodnutia sa zúčastňujú členovia tímu, ktorí sa o pacienta starajú s prihliadnutím na jeho diagnózu . Rozhodnutie by sa malo uskutočniť  aj na základe toho, čo si želá  pacient sám ( ak je schopný vyjadriť názor), nie jeho príbuzní, ktorí často posudzujú otázku inak. A žiadajú od personálu ďalšie procedúry a vyšetrenia, ktoré nevedú k zlepšeniu stavu




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 4+2 =


-- žiadne príspevky --