Súčasný problém Francúzska: Priznať lekárnikom právo na výhradu svedomia? | Medicínske právo
              

Články


Súčasný problém Francúzska: Priznať lekárnikom právo na výhradu svedomia?


 | 15.2.2012 | komentárov: 0

Dňa 7.októbra 2010 zahlasovalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy za rezolúciu, ktorou priznalo právo na výhradu svedomia všetkým zdravotníckym pracovníkom. Francúzsko musí z tohto rozhodnutia niesť dôsledky a priznať spomenuté právo aj lekárnikom, ktorí sú nespravodlivo znevýhodnení a v rámci francúzskej legislatívy nespadajú do skupiny majúcej právo na výhradu svedomia.

Obrazok Právo na výhradu svedomia

Dňa 7.okróbra 2010 sa politickým rozhodnutím po prvýkrát priznalo právo na výhradu svedomia práve v lekárskej oblasti. Výsledný text bol vyvrcholením veľkej mobilizácie odborníkov a poslancov proti projektu, ktorý mu predchádzal a predpokladal drastické reštrikcie v oblasti práva na výhradu svedomia. Obrat v situácii bol priam neuveriteľný, keďže nielenže sa od pôvodného textu úplne odchýlilo, ba dokonca prijatá rezolúcia výslovne ustanovuje právo na výhradu svedomia v medicínskom odbore.

V Článku 1 je zakotvené nasledujúce: „žiadna nemocnica, inštitúcia alebo osoba nesmie byť vystavovaná tlaku, byť zodpovedná alebo podliehať diskriminácii akéhokoľvek druhu za svoje odmietnutie vykonať, povoliť, asistovať alebo podrobiť sa potratu, spontánnemu potratu, či eutanázii a ani za odmietnutie vykonať akýkoľvek zásah spôsobujúci smrť plodu alebo ľudského embrya, nech sú na to akékoľvek dôvody.“
Parlamentné zhromaždenie zdôrazňuje nevyhnutnosť potreby priznania tohto práva na výhradu svedomia.

Pochybenie Francúzska

Politická a právna hodnota rezolúcie má nezanedbateľnú hodnotu. Tento text bude môcť byť odteraz uplatnený pred Európskym súdom pre ľudské práva, ak dôjde napríklad k prípadom obmedzovania práva na výhradu svedomia zdravotníckym pracovníkom. Taktiež sa budeme môcť obracať na súd s cieľom upozorniť na nedostatky a nesúlad pri nedostatočnej legislatíve v rôznych štátoch EÚ. Autor článku sa zameriava na to, že práve v tomto bode Francúzsko zlyháva.

Niektoré extrémne pozitívne body rezolúcie si zaslúžia byť zdôraznené a byť dané do súladu  s francúzskou právnou úpravou. V prvom rade, Rada Európy neváhala spojiť slobodu svedomia s absenciou tlaku alebo diskrimináciou. Avšak, práve vo Francúzsku, svedectvá zdravotníckeho personálu sa znásobujú tvrdiac, že  čelia diskriminácii pri prijatí do práce, alebo nepríjemnostiam pri výkone svojho povolania, ak odmietnu spoluúčinkovať pri potratoch. A proti tejto neprijateľnej situácie je nutné bojovať prostredníctvom zásahu verejnej moci.

V druhom rade, rezolúcia trvá na tom, že výhrada svedomia je privilégiom, ktoré musí byť udelené nielen individuálnym osobám, ale aj všetkým štátnym a súkromným zdravotníckym zariadeniam. Avšak, tu je opäť Francúzsko málo tolerantné voči uznaniu kolektívnej výhrady svedomia. V skutočnosti, francúzske právo núti verejné inštitúcie, kde existuje gynekologická služba, sa vopred pripraviť na potrat a prerušenie tehotenstva z lekárskych dôvodov. Zákon zo 4.júla 2001 zrušil klauzulu svedomia v prospech lekára- šéfa verejnej nemocnice, ktorý sa zaviazal zabezpečiť organizáciu potratov aj keď ich osobne nevykonával. Navyše, súkromné zdravotnícke zariadenia môžu odmietnuť vykonať potraty iba v prípade, keď iné ďalšie zdravotnícke zariadenia sú stále schopné odpovedať miestnym potrebám. (článok L. 2212-8 Zákona o verejnom zdraví tzv. Code de la santé publique). Inak povedané, súkromná jednotka ako aj napr. katolícka pôrodnica by musela zákrok vykonať, ak by ho iná miestna štátna nemocnica nedokázala realizovať. Toto nezmyselné ustanovenie zákona o verejnom zdraví tzv. Code de la santé je v úplnom rozpore s európskym uznesením zo 7. októbra 2010.

Nakoniec, prvá časť rezolúcie logicky priznáva právo na výhradu svedomia všetkým zdravotníckym pracovníkom, ktorí sa priamo podieľajú na realizácii potratov (alebo eutanázie v tých štátoch Európy, ktoré ju zlegalizovali) a rozširuje toto právo na odborníkov, ktorí odmietajú asistovať potratu alebo vykonať akýkoľvek zásah spôsobujúci smrť plodu alebo ľudskému embryu. V praxi teda rezolúcia neuznáva spoluprácu v spomínanej oblasti, ak to svedomie nedovoľuje a uznáva právo na odmietnutie participácie, či už v samotnej fáze výkonu alebo v prípravnej či poradenskej fáze, ktoré sa týkajú zásahu do ľudského života.

V tomto bode vyzerá byť Francúzsko dôsledné, keďže článok L.2212-8 Zákona o verejnom zdraví upresňuje, že nielenže žiaden lekár nie je povinný na výkon potratu, ale dodáva, že žiadna pôrodná asistentka, zdravotná sestra, akýkoľvek lekársky pomocník, nie sú povinní pričiniť sa k jeho realizácii. Táto dlhá enumerácia naznačuje, že sa francúzskej úprave do nej podarilo zahrnúť všetky zdravotnícke skupiny.

Absurdný výklad zákona

Problémovou skupinou sú lekárnici, ktorí nie sú vedení ani ako medicínska profesia a ani ako pomocní zdravotnícki pracovníci, a preto v dôsledku toho nemôžu užívať klauzulu svedomia. Autor článku dlhšiu dobu komentoval spoločne s právnikom Jeanom Paiilotom absurditu tohto ustanovenia, ktoré priznáva klauzulu svedomia optikovi klasifikovanému ako pomocný zdravotný pracovník, ale v praxi nie je s takýmito prípadmi nikdy konfrontovaný. Naopak, odmietajú ju udeliť lekárnikovi, ktorý je predsa priamo zapojený do zásahov, ktorými by mohol spôsobiť smrť plodu alebo ľudského embrya.

Dnes je lekárnik v podstate jediný zdravotnícky pracovník, ktorý je nútený k spolupráci pri potrate. Je povinný vydať produkty, bez ktorých nemožno vykonať potrat z lekárskych dôvodov- metóda, ktorá nahradila chirurgickú techniku v krajine. Takto je prinútený pod sankciou trestu, najmä dočasným alebo trvalým zákazom činnosti, dodať Mifegyne alebo RU-486, medicínsky nevyhnutné na vykonanie potratu pomocou chémie.
Či už v rovine právnej alebo morálnej, rozpor je očividný. Zdravotná sestra alebo anesteziológ môžu odmietnuť ich materiálnu spoluprácu k potratu (podanie anestézy), zatiaľ čo lekárnik je povinný byť kľúčovým hráčom tejto lekárskej procedúry bez možného úniku.

Zakomponovať do zákona klauzulu svedomia v prospech lekárnikov

Je priam nevyhnutné opäť sa vrátiť k tomuto právnemu nesúladu a skúsiť ešte raz určiť obrysy výhrady svedomia v právnom poriadku Francúzska beriac do úvahy prínos európskeho uznesenia zo 7. októbra 2010 a myšlienku článku 2212-8 Zákona o verejnom zdraví. Ak francúzsky zákonodarca chcel upresniť, že žiaden lekársky pomocník nie je povinný spolupracovať pri potrate, to znamená, že v podstate nikto a teda ani lekárnik by nemal byť k tomu nútený. 

Rozšíriť právo na výhradu svedomia na lekárnikov je reálnejšie už aj preto, že existuje v danej veci precedens. Poslanci v podstate schválili novú klauzulu svedomia prijatím Zákona o bioetike zo 7.júla 2011. Nový článok L. 2151-7-1. ustanovuje, že žiaden výskumník, inžinier, technik alebo pomocný výskumník, žiaden lekár alebo lekársky pomocník nie je povinný podieľať sa na výskume ľudských embryí a kmeňových embryonálnych buniek.

Len málo komentátorov si všimlo rozsah tohto opatrenia, ktoré by mohlo inšpirovať zákonodarcov a napraviť nespravodlivú situáciu lekárnikov. Autor článku sa snaží touto formou apelovať na politikov s cieľom novelizovať zákon a zahrnúť profesiu lekárnikov do článku 2212-8 Zákona o verejnom zdraví. Je viac ako urgentné, aby táto otázka prenikla do verejných debát a zákon chránil svedomie všetkých zdravotných pracovníkov, ktorí by nemuseli byť nútení splniť činy zamerané proti ľudskému životu.

Mladá 26- ročná lekárnička sa vyjadrila, že :„Pre mnohých z nás ľudská bytosť už viac nie je v centre pozornosti, ide o „slobodu“ každého z nás, ktorá prevyšuje. Ľudia mi odpovedajú, že každý má právo na voľbu a použitie akéhokoľvek antikoncepčného prostriedku. V tom prípade ale moja vlastná sloboda nechcieť prispieť zločinu, ktorý je proti môjmu svedomiu nie je vôbec dôležitá? Je veľmi ťažké vyjadriť klientovi odmietnutie najmä, ak ste len obyčajný zamestnanec. Najideálnejšie by bolo, keby sme mohli dôsledne vysvetliť ženám a mladým dievčatám, čo ich čin znamená, aké sú jeho následky, pretože, ak sa pozriete na rôzne fóra na internete rozoberajúce túto tému, vidieť nevedomosť väčšiny žien najmä v prípade možností používaných metód (ako napr. „Tabletka Po“ atď.). V závere uvádza, že aj ona dúfa v zavedení výhrady svedomia pre lekárnikov tak, ako je to aj v iných zdravotníckych povolaniach.“
 
 
AUTORKA: Erika Vadászová

Foto: hpe.com

Zdroje: http://www.libertepolitique.com/L-information/La-Parole-a/Le-blog-de-Pierre-Olivier-Arduin/Reconnaitre-aux-pharmaciens-le-droit-a-l-objection-de-conscience

http://www.genethique.org/revues/revues/2011/Octobre/20111010.1.asp




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 4+9 =


-- žiadne príspevky --