HOSŤ MESIACA FEBRUÁR 2012: JUDr. Lucia Madleňáková

Je nám cťou a potešením, že pozvanie byť hosťom mesiaca v mesiaci február na portáli pravo-medicina.sk prijala JUDr. Lucia Madleňáková - odborná asistentka na Katedre správního práva a správní vědy na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, autorka publikácie Výhrada svědomí jako součást svobody myšlení, svědomí a náboženského vyznání (2010). Viac sa dozviete v rozhovore.



MEDIUS: Dobrý deň, ste autorkou publikácie s názvom Výhrada svědomí. Okrem toho pôsobíte na Univerzite Palackého v Olomouci. Na čo sa zameriavate svoju činnosť?

Na Univerzite Palackého som odbornou asistentkou na katedre správneho práva a správnej vedy. Učím všetky semestre správneho práva, musím tak mať celkom široký záber, i keď u nás sa správne právo predsa len neučí do takej hĺbky (myslím osobitnú časť), ako na Slovensku. Napríklad správa zdravotníctva je iba voliteľný predmet. To je náplň mojej práce, povedzme, zmluvná. Inak ma veľmi zaujíma právo ľudských práv a v ňom hlavne náboženská sloboda, ako to iste mnohých napadne. No a treťou nožičkou na mojej stoličke sú právne kliniky a street law. Som hrdou členkou Centra pre klinické právne vzdelávanie, ktoré na našej fakulte unikátne vzniklo.

MEDIUS: Zaujímate sa aj o nejaké iné témy súvisiace s medicínskym právom?

Pravdupovediac ma medicínske právo začína zaujímať stále viac a viac, ale bohužiaľ nemám zatiaľ dostatok času, aby som sa mu mohla venovať toľko, koľko by som chcela. Predovšetkým na zaujíma problematika skôr vyslovených prianí. Keď dokončím svoje ostatné aktivity, snáď sa ku štúdiu tejto témy dostanem viac.

MEDIUS: Čo Vás priviedlo k spracovaniu, povedzme kontroverznej témy Výhrady svedomia? Ovplyvnila jej kontroverznosť  výber prístupu k spracovaniu témy?

Treba povedať, že mne sa pri spisovaní táto téma až taká kontroverzná nezdala. Slobodu svedomia máme všetci a je irelevantné, či je toto svedomie tvorené hodnotami kresťanskými, či inými. V tom je svedomie špeciálne, že bez náboženstva sa celkom dobre zaobíde. Ale čo ma viedlo k spracovaniu tejto témy... Keď som písala diplomovú prácu, narazila som na Zmluvu o výhradách vo svedomí, na ktorej stroskotala vtedajšia koalícia a vtedy ma napadlo, že to by mohla byť jedna zaujímavá cesta, ktorou sa uberať pri písaní rigoróznej práce. Samozrejme, mala som aj iné nápady. Ale keďže veľmi rada píšem o tom, o čom veľa napísané nebolo, vybrala som si práve túto tému. Takže kontroverznosť neovplyvnila ani prístup ku spracovaniu ani výber témy, resp. ak sa niečo také stalo, tak to určite nebolo vedomé. Kontroverzia asi spočíva v tom, ako výhradu právne upraviť (a či ju vôbec nejako upravovať), aby neznamenala oprávnenie nedodržiavať predpisy vždy a každým. Preto je veľmi dôležité si uvedomiť, čo to tá výhrada svedomia vlastne je.

MEDIUS:Ako môžeme definovať tzv. výhradu svedomia?

Výhrada je zo skupiny tých práv, ktoré nastupujú v prípade extrémnej nespravodlivosti práva. Či už je to občianska neposlušnosť, právo na odpor, alebo výhrada. Výhrada je ale iba ich subtílna sestrička, ktorá sa týka najvnútornejších presvedčení človeka, ktorý v konkrétnej situácii jednoducho nemôže zákon poslúchnuť. Takže tu nejde o boj proti celému systému, ale len o jednu normu použitú v jednej konkrétnej situácii pre jedného konkrétneho človeka. Ďalšou zásadnou vecou je, že výhrada je len pasívna, teda ide iba o potrebu nekonať.  Preto za výhradu nie je považované, keď niekto z popudu svedomia „musí konať“. Človek si uplatňuje výhradu svedomia, keď mu svedomie nedovoľuje v danej situácii poslúchnuť príkaz. Tým sa nám okruh zneužití opäť zužuje.

MEDIUS:  V akých oblastiach spoločenského života sa najčastejšie objavujú tzv. conscientious objectors?

Samozrejme, čo do počtu je najviac „odopieračov“ vojenskej služby. Na to už spoločnosť reagovala, dokonca aj ESĽP po dlhých rokoch rezistencie. Medicínska oblasť, hlavne interrupcie, sú dnes skloňované preto, lebo tam si nie sme na istom – môžeme? Nemôžeme? U vojenskej služby je to jasné – môžeme.

MEDIUS: Vidíte rozdiel medzi výhradou svedomia zdravotníckych pracovníkov, a napríklad odporcami vojenskej služby?

Ja tam zásadný rozdiel nevidím. Ak by sme výhradu chápali formálne, tak výhrada voči vojenskej službe je súčasťou litery Listiny, ostatné výhrady treba podľa môjho názoru odvodzovať zo slobody svedomia. Výslovné zakotvenie výhrady voči vojenskej službe však súvisí s širším spoločenským hnutím.  Ako je právo reakciou na potreby spoločnosti, tak zakotvenie akejkoľvek výhrady je len otázku času, kedy bude spoločnosť volať po jej výslovnom zakotvení.

MEDIUS: Aké sú možnosti právnej úpravy, pokiaľ chce štát reflektovať uznanie výhrady svedomia? Predsa len, prejavuje sa v kľúčových oblastiach súvisiacich so zabezpečením bezpečnosti štátu (vojenská služba) alebo ochrany zdravia (odmietnutie vykonať úkon zdrvotníckym pracovníkom).

Výhrada sa môže týkať mnohých iných oblastí. Výhrada nie je niečo, čo vzniká až zakotvením do právneho poriadku, ako napríklad povinnosť jazdiť v pravom pruhu vozovky. Je to realita, na ktorú zákonodarca nejakým spôsobom reaguje (či nereaguje), či na ňu musia reagovať súdy pri rozhodovaní konkrétnych prípadov. Z toho vyplývajú aj dve základné možnosti, ako výhradu v právnom prostredí riešiť: buď ju zákonodarca zakotví priamo do právneho predpisu, alebo ju súd uzná ako legitímnu možnosť za použitia ústavných zásad, resp. ako súčasť slobody svedomia. Obidva druhy štátnych orgánov (ako súdy, tak zákonodarca) si dôležitosť odoprenej povinnosti uvedomuje, preto je okolo výhrady toľko diskusií – ich cieľom je stanoviť hranicu, ktorá by mohla znamenať prepad spoločnosti do chaosu. Ale to je podľa mňa situácia, ktorá pri sledovaní striktnej definície výhrady nenastane. Veď je mnoho štátov (napríklad USA), ktoré s výhradou fungujú vo svojich právnych poriadkoch a zatiaľ ich anarchia nepostihla.

MEDIUS: Aká je situácia v Českej republike a aká na Slovensku?

Situácia sa líši v tom, že na Slovensku sa mi zdá väčší spoločenský tlak na výslovné zakotvenie výhrady a viac sa z toho urobila politická otázka (pripomeňme si zmluvu s Vatikánom a koniec jednej vlády), v ČR je volajúcich po výhrade buď menej alebo ich je menej počuť. Dovolím si však tvrdiť, že tí, čo v ČR po výhrade volajú sú tí, u ktorých by sme určite nemuseli skúmať vážnosť ich presvedčenia (ako to vyžaduje ÚS ČR). V ČR bol dokonca schválený zákon o zdravotníckych službách, ktorý výhradu výslovne zakotvuje. K tejto téme sa snáď v rámci hosťovania dostanem.

MEDIUS: Akým témam by ste sa ako hosť mesiaca radi venovali v jednotlivých príspevkoch?

Určite by som rada urobila nejaký štruktúrovanejší úvod do problematiky a potom by som sa vyjadrila k judikatúre ako českej tak ESĽP k otázkam výhrady tak, aby som bola čo najviac aktuálna.




Rozhovor spracovala:  Zuzana Zoláková