Práva nedobrovoĺne hospitalizovaných pacientov v Nemecku | Medicínske právo
              

Články


Práva nedobrovoĺne hospitalizovaných pacientov v Nemecku


 | 30.12.2011 | komentárov: 0

V Nemecku je nedobrovoľná hospitalizácia a liečba duševne chorých regulovaná na úrovni jednotlivých spolkových krajín. Tým je odlišná od ostatných členských štátov EÚ. Zároveň existuje federálna právna úprava opatrovníctva, kde sú stanovené určité podmienky pre hospitalizáciu duševne chorých osôb.

Obrazok
V roku 2001 a 2002 prebehla v Nemecku rada právnych reforiem za účelom zdokonalenia rovnakých práv a prístupu k súdu pre duševne chorých občanov. Výsledkom je zákon z 27.apríla 2002 o rovnosti postihnutých osôb (Behindertengleichstellungsgesetz dostupný tu: http://www.gesetze-im-internet.de/bundesrecht/bgg/gesamt.pdf), ktorý je zameraný na zrušenie diskriminácie postihnutých osôb a zaručuje týmto osobám rovnaké práva na účasť v pracovnom a spoločenskom živote. Obsahuje taktiež špecifické ustanovenia o splnomocnencoch spolkovej vlády pre záujmy postihnutých osôb (odst.4, § 14 ). Ďalej zákon o sociálnom súde (Sozialgerichtsgesetz, SGG) a nariadenie o správnom súde (Verwaltungsgerichtsordnung, VWGO) oprávňujú zamestnanca nevládnych organizácií (nemusia to byť výlučne právnici) podporovať a zastupovať postihnuté osoby v konaní pred sociálnymi a správnymi súdmi. A napokon, Sociálny zákonník, deviata kniha SGB IX  z r. 2001 – Rehabilitácia a spoluúčasť postihnutých ľudí (napr. na rozhodnutiach spoločného spolkového výboru a pod.) obsahuje  všetky zákonné nariadenia k rehabilitácii a účasti postihnutých ľudí. Ako sociálnopolitický cieľ uvádza §1 Občianského zákonníka IX.knihy sebaurčenie postihnutých osôb a ich účasť na spoločenskom živote. Mimo toho  upravuje rôzne druhy služieb pre postihnuté osoby, vrátane lekárskych služieb, opatrení k zlepšeniu ich integrácie do pracovného a spoločenského života, sociálne dávky, povinnosti zamestnávateľa k postihnutým osobám.

Nútené umiestnenie : Právne nariadenie a pacientské práva

Nútené umiestnenie - byť 24 hodín na psychiatrii je dlhá doba, predovšetkým,  pretože sa nevie, čo sa potom až sudca rozhodne, či v konkrétnom prípade existuje dôvod na umiestnenie.

Aké sú práva pacientov, ako ďaleko môžu zájsť sudcovia v bežných, alebo extremných prípadoch?  Pokiaľ je pacient umiestnený v obmedzenom priestore, je jeho pobyt trvale monitorovaný, má pripevnené pásy, sú nasadené sedatíva (silno upokujúce), je zabránené kontaktu s osobami mimo izby prostredeníctvom bezpečnostných opatrení, možno hovoriť o akomsi odňatí  slobody. Je to vždy legálne alebo dokonca legitímne?

Zákon pre psychicky chorých - Das Gesetz für psychisch Kranke (PsychKG)

Bezprostredné nútené umiestnenie na psychiatrickej klinike resp. na oddelení psychiatrie veľkej kliniky a následné nútené liečenie zodpovedajú príslušnému zákonu “Psychisch-Kranken-Gesetz (PsychKG)”. Zákon o psychicky chorých.  Tento zákon sa v Nemecku mení podľa spolkovej krajiny,  ale v podstate existuje zhoda v tom, že v prípade akútneho cudzieho alebo sebapoškodenia musí dôjsť k okamžitému nútenému umiestneniu. Po uplynutí 24 hodín po umiestnení musí sudca opatrovníckeho súdu nútené umiestnenie schváliť alebo vyniesť.  

Pri nepodloženom ohrození sa môže byť nútené umiestnenie sporné  napr. kvôli porušeniu všeobecných osobnostných práv. Umiestnenie proti vôli pacienta ako okamžité opatrenie prostredníctvom správneho orgánu predpokladá aktuálne lekárske osvedčenie.

Pri ťažkých narušeniach, ktorým sa pripisuje nebezpečentsvo a nie je tu žiadny dobrovoľný predpoklad liečenia , v takomto prípade informuje opatrovnícky súd, či je proces umiestnenia prípustný. S dodatočným súhlasom opatrovníckeho súdu je pacient vzhľadom na rozsah svojho postihnutia umiestnený na psychiatrickej klinike.

Tu dochádza k nútenému umiestneniu bez právneho vypočutia postihnutej osoby. Predpokladom je existujúce nebezpečenstvo samovraždy respektíve nebezpečenstvo ublíženia ostatným osobám.

Ak je nútené umiestnenie neoprávnené

Vyššie vymenované zákony sú bohužiaľ častokrát vykladané v neprospech postihnutého. To znamená,  že môžu byť odvedené osoby, ktoré nútené umiestnenie nepotrebujú a u ktorých je umiestnenie neoprávnené. V takomto prípade sa neberie ohľad na osobnostné práva a slobody, ktoré zákonodarca zakotvuje v Základnom zákone SRN (v ústave).

K stanoveniu hraníc legálneho a legitímneho nátlaku so zaobchadzaním s mentálne postihnutými osobami prispel Výbor pre základné práva a demokraciu pri príležitosti vydania rozhodnutia Spolkového ústavného súdu z 23. marca 2011 , ktorý je akýmsi signálom pre oslobodenie od inštitucializovaného nátlaku a násilia na psychiatrii. (rozhodnutie ústavného súdu nájdete tu http://www.bundesverfassungsgericht.de/entscheidungen/rs20110323_2bvr088209.html )
 
V Nemecku sa začal spoločenský projekt psychiatrie, ktorá nenútene a nenásilne vykonáva svoju činnosť, a tým sa táto krajina celosvetovo zaradila medzi štáty, ktoré konečne skutočne uznávajú základné práva na telesnú nedotknuteľnosť  bez výnimky aj v inštituciách, akou je psychiatria.

Profesor Wolf Dieter Narr z Univerzity v Berlíne spoločne s právnikmi Thomasom Saschenbreckerom a Eckartom Wähnerom v mene výboru pre Základné práva a demokraciu vypracovali právne stanovisko k rozhodnutiu Ústavného súdu z 23.3.2011, v ktorom je psychiatrické nútené liečenie považované za protiústavné.  V tomto stanovisku poukázali autori na najdôležitejšie body tohto zásahného rozhodnutia.  Ústavný súd vykladá v dôsledku rozhodnutia z 23/03/2011 PsychKG - Zákon o psychicky chorých ľuďoch z Rýnsko – Falcka ( Rheinland-Pfalz)  ako protiústavný .

Hlavné zásady rozhodnutia Ústavného súdu :

1. Nútená liečba je prípustná , pokiaľ  osoba umiestnená na psychiatrii vzhľadom na jej chorobu nie je schopná uznať potrebu liečenia. Opatrenia k liečbe môžu byť použité len ako posledná možnosť v prípade, že je predvídateľný prínos, a len v prípade ak nie sú spojené s ťažkosťami.

2. Základné podmienky pre prípustnosť núteného  liečenia vyžadujú jasný a presný právny predpis.

Odstavec 39 rozsudku ÚS definuje nútené liečenie ako „ medicínske liečenie umiestneného proti jeho prirodzenej vôli zasahujúce do základných práv  na telesnú nedotknuteľnosť , ktorá je garantovaná Ústavou SRN - čl. 2, odst. 2, veta 1  .“

I . Všeobecné nariadenie zákazu donútenia

-  Spolkový ústavný súd rozhodol 23.3.2011 proti nútenému umiestneniu psychicky postihnutej osoby v Rýnsko – Falcku . Nútené umiestnenie , v uvedenom prípade (neuroleptika ) bolo deklarované ako porušujúce ľudské a základné práva. Každá osoba má sama rozhodnúť o zaobchádzaní s integritou svojho tela a psychiky . Uznal  rozsah a špecifiká všetkých spolkových zákonov o psychicky chorých ľudoch jednotlivých spolkových krajín , no zároveň nariadil dôslednú potrebnú revíziu. Všetky zákony o psychicky chorých ľuďoch spoločne dovoľujú rad nejasných, rozličných a kontrolovaných foriem donútenia.  Všetky tieto formy donútenia postupujú proti integrite osoby psychicky chorých ľudí. Preto v  dohľadnom čase musia zákonodarcovia spolkových krajín inicializovať a upraviť zákony a opatrenia voči postihnutým osobám .

II. Rozsudok odkazuje na základný zákon SRN , konkrétne na všeobecné samourčovacie právo osoby

- Článok 2, odst. 2 . veta 1. Základného zákona znie : „ Každý má právo na život a telesnú nedotknuteľnosť. “

- V článku 2, odst. 2 , veta 2 Základného zákona sa píše : „ Sloboda osoby je neodňateľná .“  To znamená :  každá osoba rozhoduje o svojom vlastnom živote a vlastnej nedotknuteľnosti (integrity) svojho tela . Preto je neprípustné,  aby psychiater osobu nútene liečil.

III. Spolkový súd vychádza z tradičných vymedzení podstaty ľudských práv , nasleduje konvenciu práv postihnutých osôb vydanú organizáciou OSN v roku 2006, ktorú na návrh spolkovej vlády v decembri 2008 prijal snem ako spolkový zákon .

V Rheinland-Pfalz sa plánujú nové nariadenia

V koaličnej zmluve Porýnie-Falcko 2011-2016 sa zákonodarcovia vyjadrili : "Snažíme sa novelizovať zákon, ktorý pochádza z roku 1986, o posilnení práv pacientov. Budeme tiež chrániť záujmy ľudu. "

Vplyv na ostatné krajiny

Na rozhodnutie Ústavného súdu SRN sa odvolávajú pacienti mnohých psychiatrických kliník, a preto odmietajú nanútené lieky.  Prejednávané nariadenie platí formálne pre Porýnie-Falcko, no v ostantých spolkových krajinách platia podobné zákony. Budú teda zrejme nasledovať ďalšie ústavné sťažnosti v ostatných spolkových krajinách .

Zdroje:
http://www.bmj.de/SharedDocs/Downloads/DE/pdfs/Grundlagenpapier_Patientenrechte.pdf?__blob=publicationFile
http://nachrichten.rp-online.de/wirtschaft/mehr-rechte-fuer-patienten-1.579685
http://spdnet.sozi.info/rlp/dl/Koalitionsvertrag.pdf)
http://www.meinungsverbrechen.de/wp-content/uploads/2011/11/Gutachten.pdf
http://recht.germanblogs.de/archive/2011/01/31/zwangseinweisung-richterliche-anordnung-und-patientenrechte.htm

Autorka: Lucia Onderková


foto: blog.zdf.de










 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 7+5 =


-- žiadne príspevky --