Koncept „primeraných úprav“ a zákaz mučenia a ponižujúceho alebo neľudského zaobchádzania s osobami pozbavenými osobnej slobody

V prvej časti tohto príspevku chcem čitateľom predstaviť koncept tzv. „primeraných úprav“, ktorý je v súčasnosti už neoddeliteľnou súčasťou zákazu diskriminácie. V ďalšej časti sa budem z pohľadu tohto právneho konceptu venovať judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu k zákazu mučenia, ponižujúceho a neľudského zaobchádzania podľa článku 3 Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách (ďalej len „EÚĽP“) osôb pozbavených osobnej slobody.

1. Koncept primeraných úprav  

Právny koncept primeraných úprav sa v súčasnosti viaže najmä k právam osôb so zdravotným postihnutím. Tento koncept má ale svoj pôvod v americkom Civil Rights Act z roku 1968, kde sa primerané úpravy vzťahovali na oblasť diskriminácie na základe náboženského vyznania. V prípade zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím sa povinnosť prijať primerané úpravy objavila prvýkrát v roku 1973 v United States Rehabilitation Act (1)  a neskôr v Americans with Disabilities Act (ADA) z roku 1990. V európskom kontexte bol tento koncept začlenený do  viacerých  právnych predpisov  z deväťdesiatych rokov minulého storočia. Konkrétne vo Veľkej Británii išlo o Disability Discrimination Act, ktorý používa pojem „primerané prispôsobenie“ (angl. reasonable adjustment). O niečo neskôr bola podobná úprava prijatá v írskom Employment Equality Act z roku 1998 a v roku 1999 vo švédskom Working Life of People with Disabilities Act.(2)

Vo všetkých uvedených národných predpisoch sa pod pojmom „primerané úpravy“ rozumie koncept vzťahujúci sa na oblasť zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Obdobne je tomu i v rámci právnej úpravy Európskej únie, kde sú primerané úpravy upravené v článku 5 smernice o rovnosti v zamestnávaniu 2000/78/EC (3). Tento nový výslovný záväzok poskytovať primerané úpravy sa teda  chápe ako nový prvok antidiskriminačného únijného práva,  (4) pričom niektorí autori upozorňujú, že nie všetky členské štáty prijali bez problémov tento koncept v danom význame.  (5)

Na rozdiel od veľmi úzkeho ponímania „primeraných úprav“ v členských štátoch EÚ i  na úrovni práva EÚ, v dokumentoch OSN sa tento koncept považuje za zásadnú súčasť ochrany rovnosti, a to v širokom význame. V rámci OSN sa „primerané úpravy“ objavujú vo Všeobecnom vyjadrení Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva č. 5. V roku 2006 Valné zhromaždenie OSN prijalo Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý podľa niektorých autorov predznamenáva novú éru v oblasti práv a praxe ľudských práv  (6) a predstavuje zmenu paradigmy chápania tejto skupiny osôb.  (7) Dohovor ako prvý dokument explicitne spája primerané úpravy so všetkými ľudskými právami a uvádza tento koncept v rámci ustanovenia zakazujúceho diskrimináciu, konkrétne článku 5. V článku 2 Dohovor definuje primerané úpravy nasledovne: „Primeraná úprava“ znamená nevyhnutnú a adekvátnu zmenu a prispôsobenie, ktoré nepredstavujú neúmerné alebo nadmerné zaťaženie, a robia sa, ak si to vyžaduje konkrétny prípad, s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím užívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd na rovnakom základe s ostatnými.“

Podľa článku 2 Dohovoru OSN diskriminácia na základe zdravotného postihnutia zahŕňa všetky formy, a to vrátanie odopretia primeraných úprav. V článku 5 ods. 2 je upravený záväzok zákazu všetkých foriem diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a záväzok garantovať osobám so zdravotným postihnutím rovnú a efektívnu právnu ochranu pred diskrimináciou. Odopretie primeraných úprav je tak samostatným základom pre založenie diskriminácie, a to vo všetkých oblastiach života, nie len pri zamestnávaní. Je potrebné zdôrazniť, že vtelenie konceptu primeraných úprav do všeobecnej definície zákazu diskriminácie v článku 5 Dohovoru znamená, že aj pri realizácii občianskych a politických práv sa vyžaduje prijatie primeraných úprav, napríklad v prípade politických práv - typicky pri realizácii práva voliť vyvstáva otázka prístupnosti volebných miestností osobám s telesným postihnutím, prístupnosť volebných programov a kandidatných listín osobám s mentálnym postihnutím, apod.

Otázka primeraných úprav, aj keď nie explicitne, je predmetom niekoľkých rozhodnutí ESĽP vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím. Ide najmä o prípady namietaného porušenia absolútneho zákazu mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, alebo trestania podľa článku 3 EUĽP. Inak je možné tento koncept implicitne nájsť aj v rozhodnutiach ESĽP vo vzťahu k právu na spravodlivý proces podľa článku 6 EÚĽP, právu na súkromný a rodinný život podľa článku 8 EÚĽP a nakoniec aj v prípade zákazu diskriminácie podľa článku 14 EÚĽP. Rozhodovacia prax sa líši, ja sa budem bližšie venovať iba judikatúre vo vzťahu k článku 3 EÚĽP.

2. Rozhodnutia ESĽP a primerané úpravy podmienok výkonu pozbavenia osobnej slobody z hľadiska článku 3 EÚĽP

Článok 3 EÚĽP absolútne zakazuje mučenie, ponižujúce a neľudské zaobchádzanie, alebo trestanie. Zásadným rozhodnutím v ktorom ESĽP riešil povinnosť štátu zaistiť primerané úpravy výkonu pozbavenia osobnej slobody je Price proti Spojenému kráľovstvu.(8) V tomto prípade sa na Súd obrátila sťažovateľka s ťažkým zdravotným postihnutím, pripútaná na vozíček, ktorá musela stráviť noc v chladnej cele, bez možnosti použitia toalety a lôžka. ESĽP dospel k záveru, že došlo k ponižujúcemu zaobchádzaniu a konštatoval: „Súd má za to, že podmienky pozbavenia osobnej slobody osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, kedy jej bolo nebezpečne chladno, riskovala bolesti, pretože posteľ bola príliš tvrdá alebo nebolo na ňu možné dosiahnuť, nemohla ísť na toaletu a udržať sa v čistote bez veľkých problémov, zakladá ponižujúce zaobchádzanie v rozpore s článkom 3 EÚĽP.“(9)

V ďalšom dôležitom rozhodnutí Farbtuhs proti Lotyšsku (10) ESĽP riešil sťažnosť zdravotne ťažko postihnutého sťažovateľa, ktorý mal 84 rokov, bol ochrnutý a bez pomoci nedokázal vykonať väčšinu bežných úkonov. Vo väznici strávil viac ako rok a deväť mesiacov. Podľa ESĽP došlo k ponižujúcemu zaobchádzaniu a súd vymedzil tri aspekty, ktoré musia štáty zohľadniť pri pozbavení osobnej slobody osoby so zdravotným postihnutím, konkrétne: i) stav osoby pozbavenej osobnej slobody, ii) kvalitu starostlivosti v zariadení, iii) primeranosť pozbavenia osobnej slobody s ohľadom na zdravotný stav.(11) ESĽP dospel k záveru, že „tam, kde domáce orgány rozhodujú o uväznení osoby s takým zdravotným postihnutím, musia byť obzvlášť opatrné, aby zaistili, že podmienky výkonu pozbavenia osobnej slobody zodpovedajú špecifickým potrebám vyplývajúcim zo zdravotného postihnutia danej osoby.“

V iných rozhodnutiach ESĽP dospel k záveru o porušení článku 3 EÚĽP v prípade, že sa osoba na vozíčku vo výkone trestu odňatia slobody nemohla pohybovať po väzení a nemohla bez pomoci opustiť celu  (13), ďalej v prípade, že policajti zachádzali s osobou so zdravotným postihnutím neadekvátne s ohľadom na jej zdravotné postihnutie pri prevoze do súdnej budovy (14) a nakoniec v prípade, kedy v preplnenej väznici sťažovateľ so zdravotným postihnutím nemal prístup k hygienickým zariadeniam.(15)

Záver

Z vyššie uvedených rozhodnutí plynie, že ESĽP síce uznal primerané úpravy, ale iba implicitne. Je škoda, že súd zatiaľ nevyužil príležitosť, aby tento koncept priamo definoval. Taktiež nejde z hľadiska judikatúry ESĽP o samostatný koncept a jeho porušenie je nutné namietať iba v spojení s niektorým z práv zakotvených v EÚĽP. Som zvedavý, akým smerom sa bude uberať budúca judikatúra.



AUTOR: JUDr. Maroš Matiaško, LL.M.- právnik, v súčasnosti pôsobí v Londýnskej organizácii Interights a advokátskej kancelárii, ktorá spolupracuje s českou mimovládnou organizáciou Liga lidských práv

OBRÁZOK: yadempowers.org



ODKAZY:

(1) Ad Hoc Committee on a Comprehensive and Integral International Convention on the Protection and Promotion of the Rights and Dignity of Persons with Disabilities. The Concept of Reasonable Accommodation in Selected National Disability Legislation, New York, 16 January -3 February 2006.
Dostupné na: http://www.un.org/esa/socdev/enable/rights/ahc7bkgrndra.htm
 (2) Waddintgon, L. Implementing and Interpreting the Reasonable Accommodation Provision of the Framework Employment Directive: Learning from Experience and Achieving Best Practice, s. 8-13.
(3) Council Directive 2000/78/EC of 27 November 2000 establishing a general framework for equal treatment in employment and occupation.
(4) Goldschmidt, J. Reasonable Accommodation in EU Equality Law in a Broader Perspective, ERA Forum, 2007, 8, s. 40.
(5) Id., s. 40-41.
(6) Lord, J., Stein, M. The Domestic Incorporation of Human Rights Law and the United Nations Convention on the Rights of Persons with Disabilities, Washington Law Review, Vol. 83:449, 2008, s. 450.
(7) Fundamental Rights Agency, The Fundamental Rights of Persons with Intellectual Disabilities and Persons with Mental Health Problems, Factsheet,
dostupné na: http://www.fra.europa.eu/fraWebsite/attachments/Factsheet-disability-nov2010.pdf
(8) Price proti Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 33394/96, rozsudok zo dňa 10. 7. 2001.
(9) Id., § 30.
(10) Farbtuhs proti Lotyšsku, sťažnosť č. 4672/02, rozsudok zo dňa 2. 12. 2004.
(11) Id., § 53.
(12) Id., § 56.
(13) Vincent proti Francúzsku, sťažnosť č. 6253/03, rozsudok zo dňa 24. 10. 2006.
(14) Pozri Huseyin Yildirim proti Turecku, sťažnosť č. 2778/02, rozsudok zo dňa 3. 5. 2007 a najmä Engel proti Maďarsku, sťažnosť č. 46857/06, rozsudok zo dňa 20. 5. 2010.
(15) Bragadireanu proti Rumunsku, sťažnosť č. 22088/04, rozsudok zo dňa 6. 12. 2007.