Surogačné materstvo, platnosť dohôd o surogačnom materstve a najlepší záujem dieťaťa

Surogačné alebo náhradné materstvo je v našich zemepisných šírkach pomerne málo diskutovanou témou. Aj keď sa stretneme s bulvárnymi informáciami o celebritách, ktoré si dieťa zabezpečili vďaka náhradnej matke, náhradné (surogačné) materstvo je na odbornej úrovni stále problémom „pro fajnšmekry“, ako uvádza Radek Policar vo svojom komentári k nedávno schválenému českému Občianskemu zákonníku.

Čo to vlastne náhradné (surogačné) materstvo je?

Ide o jednu z metód reprodukčnej medicíny, pri ktorej náhradná (surogačná) matka vynosí a porodí dieťa objednávateľskému páru/objednávateľovi.  Dôvody pre pristúpenie k surogácii nemusia byť výlučne zdravotné (ženská neplodnosť),  surogačné materstvo využívajú homosexuálne páry alebo osamelí rodičia, a to aj z dôvodu obmedzení stanovených pre žiadateľov o adopciu. Najčastejšie sa náhradné materstvo realizuje  na základe dohody uzavretej medzi stranami, v ktorej sa surogačná matka zaväzuje vzdať sa  dieťata po narodení a k jeho odovzdaniu objednávateľom/ľovi. (1)

Využívané sú dva spôsoby „legalizovania rodičovstva“ k dieťaťu narodenému zo surogácie, a to buď formou adopcie tj. matkou dieťaťa je podľa práva surogačná matka (Česká republika, Švédsko) alebo sú objednávatelia (objednávateľ) zapísaní ako rodičia dieťaťa do rodného listu, na základe dohody bez uvedenia mena surogačnej matky (Rusko, Ukrajina, Kalifornia).

Niektoré európske právne úpravy úpravou  určenia materstva   vylučujú možnosť zapísať objednávateľov/ľa  ako rodičov detí narodených surogačným matkám do rodného listu, čo komplikuje ich právne postavenie najmä v prípadoch, ak sa objednávatelia z krajiny, ktorá surogačné materstvo zakazuje,  rozhodnú vycestovať za surogačnou matkou do zahraničia (viď prípady nemeckých a francúzskeho páru tu) a deti si priviesť do krajiny pôvodu.  Aj slovenský Zákon o rodine (par. 82 zákona č. 36/2005 Z.z.) stanovuje, že  „ Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.“  Podobné ustanovenie zachováva aj nedávno schválený návrh českého Občianskeho zákonníka v par. 769, hoci ako sa zdá,  ráta s adopciami detí narodených „na objednávku“ uzákonením  výnimky zo zákazu adopcie medzi príbuznými osobami v priamom rade v prípade náhradného materstva (2)

Aj štáty, ktoré sa k surogácii stavajú benevolentne,  povoľujú výkon náhradného materstva v rôznej miere. To  sa môže vzťahovať len na dobrovoľnú a neplatenú surogáciu tzv. tradičnú surogáciu (Veľká Británia)(3) alebo sa povoľuje odplatný výkon darcovstva gamét či vynosenia dieťaťa náhradnou matkou (Ukrajina, Ruská federácia), dokonca aj osamelým rodičom. Štát môže výrazne zasiahnuť do výkonu surogácie prostredníctvom schvaľovania žiadostí o surogáciu, ako je to napríklad v Izraeli(4).Argumentom pre podporu tejto techniky môže byť okrem  práva na reprodukciu jednotlivca, ktoré sa vykladá ako súčasť práva na súkromie;  aj demografické hľadisko (viď  rozhovor s odborníkom z European Society of Human Reproduction and Embryology tu ), ako je tomu v Rusku či v spomínanom Izraeli.

Otázkou v krajinách,  ktoré povoľujú vykonanie surogácie na základe tzv. dohody o surogácii,   ostáva, čo v prípadoch, ak surogačná matka odmietne odovzdať dieťa objednávateľom?  Je možno vynucovať takéto dohody? V najznámejších prípadoch sa súdy priklonili k opačnému názoru.

Platnosť surogačných dohôd  tzv. testovacie prípady

USA (New Jersey): Prípad Baby M

V Spojených štátoch nie je surogačné (náhradné) materstvo upravené na federálnej, ale na štátnej úrovni podobne ako ďalšie otázky spojené s asistovanou reprodukciou, čo je podmienené aj federálnym štátnym usporiadaním. V osemdesiatych rokoch bol zaznamenaný pokus o zjednotenie úpravy surogácie na federálnej úrovni, a to buď  generálnym vyhlásením surogačných  dohôd za neplatné alebo podmienením ich platnosti schválením súdu. Návrh zákona nebol schválený a získal formu akéhosi odporúčania pre právnu úpravu platnú v jednotlivých štátoch (5).

Prvým známym sporným prípadom, v ktorom súd posudzoval platnosť surogačnej dohody, je prípad Baby M.(6)

O tomto prípade rozhodoval Najvyšší súd štátu New Jersey v roku 1988. Išlo o posúdenie platnosti surogačnej dohody a o zverenie starostlivosti dieťata narodeného surogačnej matke Mary Beth Whitehead. Táto uzavrela surogačnú dohodu s neplodným manželským párom Sternovcov, na základe ktorej sa zaväzovala podstúpiť oplodnenie a k odovzdaniu dieťaťa takto počatému Sternovcom, a to za odmenu 10 000 dolárov. Dohoda bola uzavretá ešte pred tým než podstúpila umelú insemináciu spermiami p. Sterna.  Po narodení „Baby M“ (Melissy) trpela depresiami a žiadala od Sternovcov, aby jej umožnili ostať s dieťaťom posledný týždeň, pretože má samovražedné sklony.  Následne s dieťaťom  a svojím manželom utiekla na Floridu. Vtedy manželia Sternovci podali žalobu, v ktorej žiadali zbaviť náhradnú matku rodičovských práv, o zverenie starostlivosti o dieťa a splnenie dohody o surogácii.

Manželský pár Sternovcov namietal, že dohoda je platná a vynútiteľná, bola realizovaná na základe ich práva na súkromie, ktoré zahŕňa aj právo na reprodukciu (right to procreation). Súd posúdil dohodu o surogácii ako absolútne neplatnú (void), pretože je v rozpore so zákonmi o adopcii a úpravou o pozbavení rodičovských práv, ako aj v rozpore s verejným záujmom na  zotrvaní dieťaťa s oboma biologickými rodičmi a ich rovnom postavení pri výkone rodičovských práv. Ďalej zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že

-    odplatná surogácia nie je povolená, dokonca môže byť trestná
-    uzatvorenie dohody o „prechode“ rodičovských práv pred narodením dieťaťa je donútením
-     matka sa môže platne vzdať svojich rodičovských práv len voči štátu alebo štátom schválenej organizácii, a to na základe osobitného dokumentu alebo tam, kde ide preukázateľne o opustenie rodičom alebo jeho neschopnosť postarať sa o dieťa
-    náhradná matka sa vzdala rodičovských  práv pred narodením dieťaťa tj. ešte pred tým než vedela, aké puto si k dieťaťu vytvorí, preto jej súhlas nemôže byť posúdený ako informovaný súhlas
-    potvrdenie ústavného práva na reprodukciu p. Sterna v rozsahu, ktorý by zahŕňal aj právo na starostlivosť, by znamenalo, že právo v tomto rozsahu zároveň popiera právo na reprodukciu p. Whitehead
-    starostlivosť a výživa o dieťa nie sú súčasťou práva na reprodukciu

 Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do výchovy, súd zveril dieťa do osobnej výchovy biologického otca a jeho manželky argumentujúc najlepším záujmom dieťaťa. Náhradná matka mala podľa rozhodnutia  súdu upravený styk  s dieťatom.
Najvyšší súd New Jersey rozhodoval opätovne v prípade zverenia starostlivosti o dieťa vynosené surogačnou matkou pomerne nedávno (2009). V tomto prípade zveril starostlivosť o dieťa surogačnej matke- sestre jedného z partnerov homosexuálneho páru, ktorí boli tzv. zamýšlanými rodičmi (intended parents). (7)

Veľká Británia

Náhradné materstvo vo Veľkej Británii upravuje  Surrogacy Arrangements Act (1985) a Human Fertilisation and Embryology Act (1990). Podľa prijatej právnej úpravy dohoda o surogačnom materstve nie je právom vynutiteľná. Matkou dieťa je surogačná matka, ktorá dieťa uvoľní na adopciu alebo v prípade, ak na základe HFEA súd vydá nariadenie, podľa ktorého sú rodičmi dieťaťa manželia, ktorým vynosila dieťa iná žena než manželka z manželského páru.
Sporným prípadom o zverenie starostlivosti o dieťa sa zaoberal britský súd pomerne nedávno, v januári tohto roka. Neplodný manželský pár pán a pani W. uzavreli s náhradnou matkou neformálnu dohodu, podľa ktorej mala surogačná matka vynosiť dieťa po umelej insemináciu spermiami p. W. Počas tehotenstva náhradná matka zmenila názor a odmietla sa dieťaťa vzdať.

Sudca, ktorý v prípade rozhodoval, sa priklonil k uplatneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa, a teda k zotrvaniu dieťaťa v starostlivosti matky (biologickej a surogačnej matky), na ktorú si dieťa vytvorilo citovú väzbu a jej pretrhnutie by znamenalo jeho ujmu. Biologický otec dieťaťa má do budúceho konania upravené právo styku s dieťaťom.(8)

Zdá sa, že podobne ako je tomu v iných otázkach spojených s bioetikou napr. s legálnym statusom embrya alebo asistovanou reprodukciou, tak aj v otázke surogačného materstva panuje značná variabilita medzi právnymi úpravami jednotlivých štátov resp. členských štátov federácií.  Pokiaľ ide o vynutiteľnosť surogačných dohôd,  súdy sa v testovacích prípadoch priklonili k uplatneniu princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a takéto dohody vyhlásili za absolútne neplatné.

Autor: Zuzana Zoláková
Obrázok: surrogacycentreindia.com

Zdroje:
 
(1) Meinke, Sue A:  Surrogate Motherhood: Ethical and Legal Issues, National Centre for Bioethics and Literature, Georgetown University

(2) http://obcanskyzakonik.justice.cz/tinymce-storage/files/2011/Vladni_navrh_obcanskeho_zakoniku_2011.pdf

(3) Human Fertilisation and Embryology Act,  Surrogacy Arrangements Act dostupné na http://www.legislation.gov.uk/ukpga/1985/49/section/1

(4) Benshushan, A., Schenker, J.G.: Legitimizing surrogacy in Israel, Human Reproduction vol. 12, no.8, p. 1832-1834 dostupné online http://humrep.oxfordjournals.org/content/12/8/1832.full.pdf

(5) Markens, S.: Surrogate Motherhood and the Politics of Reproduction, The University of California Press,  2007 dostupné online na http://www.ucpress.edu/content/pages/10724/10724.ch01.pdf

(6) http://www.kylewood.com/familylaw/babym.htm, http://articles.latimes.com/1987-04-12/news/mn-1027_1_supreme-court

(7) http://njfamilylaw.foxrothschild.com/2010/01/articles/other/baby-m-decision-and-validity-of-surrogacy-contracts-revisited/

(8)http://www.guardian.co.uk/uk/2011/jan/21/surrogate-mother-keep-baby-court, http://news.nationalpost.com/2011/09/23/surrogates-often-deeply-upset-by-the-process-study/