Názor: Núdzový stav – ústavná pasca pre štrajkujúcich

Ťaženie za splnenie svojich štyroch podmienok, ktoré pred niekoľkými mesiacmi započalo Lekárske odborové hnutie v posledných dňoch vyvolalo (asi nečakane) zaujímavú ústavnoprávnu (medzi)koncovku – vyhlásenie núdzového stavu.

Situácia, ktorá bola vyvolaná pred niekoľkými mesiacmi predstaviteľmi LOZ kulminuje v posledných dňoch a vyvrcholila dnes (1.12.2011) kedy nadobudli účinnosť nestiahnuté výpovede lekárov. Podľa informácií z médií takto malo zaniknúť približne 1000 pracovných pomerov.

Nastolenie podmienok zotrvania lekárov na svojich miestach vyvoláva v spoločnosti rôzne reakcie a nedovolím si povedať, či prevažujú negatívne alebo tie pozitívne. Osobne som názoru, že pacient viacerým podmienkam, ktorých splnenie lekári žiadajú buď nerozumie, alebo sú spôsobilé v ňom vyvolať opačné reakcie, ako lekári očakávajú. Zlomová podmienka, na ktorej sa zablokovali rokovania, sú peniaze, a to je, myslím si, kameň úrazu.  Nerád by som sa venoval emocionálnej rovine, (aj) v ktorej sa spor medzi LOZ a vládou odohráva, ale skôr by som chcel vysloviť názor na právny rozmer aktivity LOZ.

Z právneho hľadiska niet sporu o tom, že lekári majú právo prostredníctvom štrajku formulovať svoje záujmy a ciele. Právo na štrajk je uznané v najvyššie umiestnenom zákone v rámci hierarchie právnych predpisov – v Ústave SR – v čl. 37. Z pohľadu právnej teórie vyvoláva uplatnenie práva určité právne následky. A toto je skutočnosť, ktorú podľa môjho názoru predstavitelia LOZ neberú v dostatočnom rozsahu do úvahy.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je zákonom regulovanou činnosťou, ktorú môžu vykonávať jedine subjekty disponujúce povolením/licenciou vydávanou orgánom verejnej moci/. Ďalej, konkrétny zdravotný výkon poskytovateľ pre pacienta realizuje prostredníctvom zdravotníckeho pracovníka – teda opätovne cez osobu, ktorá musí okrem podmienky bezúhonnosti spĺňať aj podmienku vzdelania. Jedným slovom povedané, zdravotnú starostlivosť nemôže poskytovať ktokoľvek, ale len zákonom určené subjekty.
Štát má pozitívny záväzok zabezpečiť pre občanov zdravotnícky systém, v rámci ktorého občan získa za dohodnutých podmienok zdravotnú starostlivosť – ktorá zaručí diagnostiku a liečbu ochorenia a prispeje k predĺženiu jeho života.

Hrozba hromadného ukončenia pracovnoprávnych vzťahov, na základe ktorých poskytovateľ (nemocnica) zabezpečuje výkon zdravotnej starostlivosti, vyvoláva vzhľadom na faktickú nemožnosť zabezpečiť túto službu cez iné osoby (nezdravotníkov) stav bezprostredne ohrozujúci život a zdravie neurčeného, no s vysokou mierou pravdepodobnosti veľkého, okruhu občanov/pacientov.

Aby som to zjednodušil – 1000 lekárov, ktorí 1.12.2011 prestanú vykonávať svoje povolanie,  nie je možné nahradiť kýmkoľvek, ale len inými lekármi, ktorí majú požadovanú kvalifikáciu. Vzhľadom na obmedzenosť personálnych zdrojov, je možnosť takéhoto nahradenia nemožná.
Práve uvedená nemožnosť efektívnej „náhrady“ je príčinou vzniku onoho bezprostredného ohrozenia života a zdravia. Právny poriadok SR obsahuje pre riešenie extrémnych situácii ústavný nástroj, ktorý je upravený ústavným zákonom č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa Čl. 5 ods. 1 zákona (cit.): Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

Formulácia predmetného ustanovenia nie je bez interpretačných problémov, a to v časti kde sa uvádza akoby dôvod, ktorý založil ohrozenie života a zdravia osôb. Výklad môže zvádzať k tomu, že núdzový stav môže byť vyhlásený len v prípade, kedy je ohrozenie života a zdravia vyvolané jedine v príčinnej súvislosti so (cit.) vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie. Na základe gramatického výkladu si myslím, že uvedené dôvody sú vymenované demonštratívne a netvoria uzavretý okruh. Podstatným momentom ostáva ohrozenie života a zdravia osôb, bez ohľadu na to, aký spôsobom k nemu došlo. V prípade skončenia pracovného pomeru štrajkujúcich lekárov nie je štát schopný zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, ako je zaviazaný, čo bezprostredne ohrozuje život a zdravie pacienta. Vyhlásenie núdzového stavu nemá spojitosť, resp. nezáleží na oprávnenosti/neoprávnenosti nárokov, ktoré vznieslo LOZ. Nie je to trest ani perzekúcia, ale nástroj na riešenie momentálneho a bezprostredného stavu ohrozenia, ktorý je možné využiť len na zákonom limitovaný čas.

Argument, ktorý sa používa a síce, že Vláda SR mala možnosť niekoľko mesiacov možnosť hroziacu situáciu riešiť a tento stav ktorý vznikol je spôsobený len a len jej pasivitou, podľa môjho názoru,  neobstojí. Po prvé – samotní predstavitelia LOZ už v úvode vyhlásenia štrajku opakovane v médiách vyhlasovali, že lekári nechcú odísť a že chcú ostať pracovať na svojich miestach. Teda okamžité hľadanie náhradných zdravotníckych pracovníkov by bolo (podľa mňa) nimi samotnými (rozumej LOZ) vykladané negatívne. Po druhé – zdroje sú obmedzené a to je nevyhnutné rešpektovať. Po tretie – ak by sme akceptovali názor, že vyhlásenie núdzového stavu nie je možné využiť v prípade uplatňovania štrajkového práva, tak by sme mohli dôjsť k situácii, kedy by mohol ktokoľvek zablokovať funkcie štátu vznesením akejkoľvek absurdnej požiadavky. Po štvrté – neviem, či sa to zdá iba mne, ale v podstate všetky štyri podmienky boli splnené.

Štrajková aktivita teda pre štrajkujúcich privodila ústavnoprávnu pascu. Musíme si uvedomiť, že každý občan má okrem svojich práv garantovaných medzinárodnými dohovormi,  Ústavou SR a zákonnými predpismi aj právne povinnosti, ktorú mu ukladá buď zákon, alebo ktoré vznikajú z právnych úkonov. S ústavnoprávnym oprávnením postulovať svoje ciele a záujmy prostredníctvom štrajku je spojená aj povinnosť znášať právne následky stavu, ku ktorému svojou aktivitou daný subjekt uplatnením štrajkového práva prispel. Sám som zvedavý, akú právnu koncovku bude mať využitie nástroja vyhlásenia núdzového stavu.


AUTOR: JUDr. Ivan Humeník, Ph.D., Komora pre medicínske právo – MEDIUS
            Advokátska kancelária h&h PARTNERS, www.hhpartners.eu

Obrázok: pdxsx.com