SUROGAČNÉ MATERSTVO- francúzska právna úprava | Medicínske právo
              

Články


SUROGAČNÉ MATERSTVO- francúzska právna úprava


 | 2.12.2011 | komentárov: 0

Surogačné materstvo je v súčasnosti vo Francúzsku zakázané na základe článku 16-7 Občianskeho zákonníka, ktorý explicitne ustanovuje, že "Akákoľvek dohoda o oplodnení v prospech inej osoby, či o náhradnom materstve je neplatná“. Ďalším zákonom, ktorý zakazuje tento inštitút je zákon č. 94-653 z 29. júla 1994 o rešpektovaní ľudského tela.

Obrazok Francúzsky trestný zákon vo svojom článku 227-12 (v časti Zásahy do priameho príbuzenského vzťahu) ustanovuje: „rodičia alebo jeden z nich sa potrestá na trest odňatia slobody na dobu 6 mesiacov alebo pokutou 7500 eur, ak opustia ešte nenarodené alebo už narodené dieťa s cieľom získať peňažnú výhodu, pod vplyvom sľubu, ohrozovania alebo zneužitia svojej autority. Potrestá sa aj sprostredkovanie medzi osobou alebo osobami (párom), ktoré o dieťa majú záujem a ženou, ktorá dieťa vynosí s cieľom im ho po pôrode odovzdať.

Ďalej článok 227-13 Trestného zákona dodáva: „úmyselná výmena dieťaťa, predstieranie či zamlčovanie, ktoré spôsobilo zásah do občianskoprávneho statusu dieťaťa sa trestá odňatím slobody až na tri roky alebo pokutou 45 000€. Pokus o tento trestný čin sa trestá rovnako.

Dokonca ani nedávna revízia zákona o bioetike tento právny stav nezmenila a surogačné materstvo nelegalizovala.

JURISDIKCIA

Ako to spomína aj Francúzsky Senát vo svojom pracovnom dokumente z roku 2008, „niektoré osoby odchádzajú do cudzích krajín, kde je surogačné materstvo povolené. No pri návrate do Francúzska sa stretávajú s komplikáciami získať prepis rodných listov vystavených legálnou cestou v zahraničí do matrík vo Francúzsku. Tým vlastne dochádza k neuznaniu priamych príbuzenských vzťahov detí narodených zo surogačného materstva.“

6. apríla 2011 boli vyhlásené tri rozsudky Kasačného súdu, ktorými súd vyjadril negatívny postoj k uzatváraniu dohôd o surogačnom materstve, a to aj napriek tomu, že sú takéto dohody platné v štátoch, ktoré ich povoľujú. Odôvodnenie týchto rozsudkov sa zakladalo na konštatovaní, že dohody takéhoto typu sú v prvom rade v rozpore so základným právom francúzskej právnej kultúry, a to právom na nedotknuteľnosť  osoby. Ďalej francúzsky súd konštatoval, že surogačné materstvo je v rozpore s ich vnútroštátnym verejným poriadkom a to na základe už spomínaného článku 16-7 ich Občianskeho zákonníka.

 Nakoniec súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že táto úprava v rodnom liste nijako nezbavuje deti ich práva na rodičovský vzťah s manželmi - žiadateľmi tak, ako im to bolo priznané štátmi, ktoré tieto rodné listy vydali, nebráni dieťaťu žiť vo Francúzsku spoločne s manželmi - žiadateľmi a neporušuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Naďalej garantuje prvoradý záujem dieťaťa uzákonený článkom 3 ods.1 medzinárodnej Dohody o právach dieťaťa.  Kasačný súd trvá aj naďalej na definícii matky ako ženy, ktorá dieťa porodila. Navyše, matkou ostáva aj naďalej v prípadoch, ak sa dala inseminovať, či si nechala implantovať embryo obstarané iným párom.

Jeden z vyššie spomenutých rozsudkov sa týkal dvojičiek Isy a Léa počatých z pohlavných buniek Dominiqua Manessona a dobrej priateľky Manessovcov v USA za odmenu 12.000 dolárov. Deti disponujú americkými rodnými listami, kde je v súlade s kalifornskou legislatívou určené, že rodičmi detí sú manželia Sylvie a Dominique Manessonci.
Po návrate do Francúzska manželia s francúzskym občianstvom požiadali o prepis rodných listov dvojičiek do matriky. Prokuratúra ale zasiahla a vyjadrila nesúhlas. Následne Tribunál Veľkej inštancie (Tribunal de grande instance) a Odvolací súd v Paríži uznali platnosť priameho príbuzenského vzťahu berúc do úvahy záujem dieťaťa.

Situácia  sa 17.decembra 2008 zmenila a Kasačný súd dal za pravdu Prokuratúre s tým, že prepis amerických rodných listov do francúzskej matriky je proti tzv. ordre public, pretože francúzska legislatíva zakazuje surogačné materstvo. Nakoniec sa v roku 2010 k názoru Kasačného súdu priklonil aj samotný Odvolací súd v Paríži. Prepis dokumentov do francúzskej matriky bol zamietnutý.

Manželia Manessovci sa rozhodli podať sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva s argumentom, že francúzska legislatíva porušuje článok 8 Dohovoru (CEDH), ktorý garantuje právo na rešpektovanie súkromného  a rodinného života.“

AUTOR: Erika Vadászová
OBRÁZOK: medicaltourismco.com






 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 9+9 =


-- žiadne príspevky --