Uhol pohľadu na premeny slovenského zdravotníctva II. | Medicínske právo
              

Články


Uhol pohľadu na premeny slovenského zdravotníctva II.


 | 4.11.2011 | komentárov: 0

Rád by som sa v krátkosti dotkol aj samotného financovania zdravotníctva prostredníctvom zdravotného poistenia. Za tie roky sme boli svedkami „boom-u“ vzniku zdravotných poisťovní a s postupným „marazmom“ transformácie, aj svedkami postupnej likvidácie poisťovní a redukcie trhu zdravotného poistenia až na úroveň súčasného stavu. Je potrebné poznamenať, že dnešný stav je asi ten najhorší, ktorý mohol vzniknúť, keď na trhu máme dve veľké zdravotné poisťovne - štátna verzus neštátna a jednu menšiu neštátnu.

Obrazok Z pohľadu praktického lekára musím otvorene priznať, že štátne poisťovne paradoxne boli operatívnejšie v prístupe k lekárovi ako partnerovi ako neštátne. Ale treba predovšetkým zdôrazniť a poukázať na anomáliu slovenského typu predovšetkým model samotného financovania prostredníctvom tzv. nákupu zdravotnej starostlivosti. Konkrétne mám na mysli tzv. limitáciu lekárov špecialistov, keď poisťovňa na základe svojich výpočtov z vykázaných výkonov stanoví predpokladanú výšku platieb lekárovi. Ak ten prekročí stanovený limit, tak prax je taká, že tento tzv. nadlimit, teda výkony nad rámec objednanej zdravotnej starostlivosti, nie sú hradené. A mnohokrát sa nejedná o zanedbateľné sumy. Konkrétne naše zdravotnícke zariadenie, roky vykonávalo a vykonáva vyšetrenia nad dohodnutý limit a to niekedy v objeme aj 100 a viac %, čo v praxi jednoducho znamená, že polovica výkonov bola urobená zadarmo!!! Toto je anomália postsocialistického myslenia, ktoré roky vtĺkalo ľuďom do hlavy, že lekár poskytuje služby zadarmo a primerane tomu bol aj platený, keď jeho plat bol po rokoch praxe nižší ako nástupný plat, napr. údržbára. Ak aj našiel niektorý z lekárov odvahu a podal sťažnosť na súd, tak v prípade výhry s ním poisťovňa rozviazala zmluvu. A vyvrcholením  všetkého bolo, keď jedna poisťovňa podmienila podpísanie ( resp. predĺženie) zmluvy, prísľubom zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, že sa vzdáva všetkých doterajších pohľadávok. Ako „bolestné“ mu bude  uhradených  100 EUR. To viedlo k tomu, že zdravotnícke zariadenia za 100 EUR a prísľub zmluvy do konca roka odstúpili  pohľadávky aj za diesiatky tisíc EUR! A pritom sa chcú súdiť aj za ich porušené právo tvoriť zisk. Ako môže mať firma zisk, keď si nedodrží záväzky. Či uznané a neuhradené výkony nie sú záväzkom? Mohol by som pokračovať vo výpočte anomálií ďalej, ale mojim cieľom nie je chronologicky menovať nedostatky a anomálie, ktoré pramenia predovšetkým v myslení ľudí tejto premenlivej doby.

Chcel by som v krátkosti a na záver svojej úvahy poukázať aj na možné východiská. Predovšetkým by som chcel veľmi privítať aj vznik takej inštitúcie, ako je Komora pre medicínske právo – Medius: pretože jej úlohou je vyvinúť tlak prostredníctvom edukácie pacienta. Tlak na svoje okolie, aby si lekár začal uvedomovať aj možné riziká, ktoré so sebou prináša poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Aby sa lekári začali vážne zaoberať ochranou svojej osobnosti, ktorá je nielen verejným činiteľom, u ktorého jediným kritériom hodnotenia je zdravie a spokojnosť pacienta, ale že je to práve lekár, ktorý  nemalou mierou prispieva k zdraviu populácie, ktorá sa podieľa na tvorbe HDP.  Že lekár, je pod stálou kontrolou a dohlˇadom, sú naňho kladené stále vyššie a vyššie nároky čo do vybavenia, odborného rastu, atdˇ., avšak najlepšie zadarmo. Napr. ostrihanie stojí 1,5 až 3 eurá, nabrúsenie nožníc 0,75 eura, položenie 1m dlažby 10 Eur, hodina právnych služieb od 30 Eur vyššie, diagnostikovanie rakoviny krčka maternice 6 Eur!!! A nielen to. Mnohé výkony lekárov sú podhodnotené niekedy až neuveriteľne. Preto je doležitá zmena myslenia ale nielen u radového občana ale aj na úrovni minimálne zdravotnej poisťovne, ktorá by mala investovať aj do kvality svojho revízneho lekára, aby sa nemohlo stať, že prácu jedného lekára posudzuje lekár s inou odbornosťou a minimálnymi vedomosťami z posudzovaného odboru, kedy vodítkom mu je len software informačného systému.
Je treba si uvedomiť, že zdravie je komodita. Zdravotná poisťovňa je len správcom peňazí vybratých od pacientov, ktorá svojou činnosťou usmerňuje ich tok k užívateľovi, ktorým je lekár. Jej úlohou je predovšetkým relevantne posúdiť vykonané výkony a rozhodnúť, či boli vykonané v súlade s požiadavkami zdravotného stavu pacienta. Úlohou zdravotnej poisťovne nie je tvorba zisku, pretože sa jedná o zdroje určené na financovanie zdravotných výkonov, ktoré sú jasne určené a definované.
Taktiež pacient si musí uvedomiť, že v systéme, ktorý je poddimenzovaný a v ktorom nikdy nebude dosť finančných prostriedkov nastal čas pripoistenia na výkony, ktoré nikdy nebude možné hradiť z verejného zdravotného poistenia. Podľa môjho názoru však, najlepším modelom je priame fiancovanie, teda transparentné priame platby na jasne definované zdravotné úkony. Tým sa eliminuje riziko straty peňazí v bludnom kruhu poisťovní.
A v poslednom rade je na mieste zdôrazniť, že toto všetko je možné len v podmienkach právneho štátu, keď štát vytvorí také právne prostredie, kde sa anomálie podobného druhu nebudú môcť vyskytovať ani na „elektronickom papieri“ nie to reálne...

AUTOR: MUDr. Jozef Bodnár- zakladateľ prvého súkromného bioptického a cytologického laboratória HIS-DG, s.r.o. na Slovensku, kde pôsobí ako riaditeľ spoločnosti a vedúci lekár- patológ

OBRÁZOK: insuranceproviders.com



 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 10+1 =


-- žiadne príspevky --