Reforma amerického zdravotníctva | Medicínske právo
              

Články


Reforma amerického zdravotníctva


 | 8.10.2011 | komentárov: 0

Historická reforma amerického zdravotníctva, ktorá oficiálne vstúpila do platnosti v marci minulého roku prináša najrozsiahlejšie zmeny za posledných 40 rokov. Kontroverzná reforma z dielne administratívy Baracka Obamu a jedna z jeho najdôležitejších vnútropolitických iniciatív sa považuje za najväčší zásah do amerického zdravotného a sociálneho systému od 60. rokov 20. storočia, kedy vtedajší prezident Lyndon Johnson vytvoril vládne programy pre podporu chudobných a starších občanov.

Obrazok Za hlavný problém systému prezident Obama označil rapídny rast nákladov a obmedzenú dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre sociálne slabších a vážne chorých. Cieľom reformy bolo zastaviť praktiky poisťovní, ako odopretie starostlivosti pri ťažkostiach, ktoré sa začali pred uzavretím poistenia, či stanovenie celoživotného limitu na poistné krytie. Zároveň mala zvýšiť niektoré dane pre bohatých a rozšíriť vládny program pre Američanov v núdzi tzv. Medicaid. (1) Americký prezident Barack Obama preto v septembri 2009 predstavil svoj plán reformy systému zdravotného poistenia, pričom reforma sa opierala o tri základné piliere: 

1.    zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre tých, ktorí si poistenie platia,
2.    sprístupnenie poistenia čo najširším masám Američanov,
3.    znižovanie nákladov.

Najzásadnejšia zmena v americkom systéme zdravotníctva sa týkala sprístupnenia zdravotnej starostlivosti pre približne 32 miliónov Američanov, ktorí si v doterajšom systéme buď nemohli drahé poistenie dovoliť, alebo ich kvôli existujúcim zdravotným komplikáciám žiadna poisťovňa nebola ochotná poistiť. (2) Doterajšie zákony totiž umožňovali vypovedať zmluvu aj v prípade, ak klient neuviedol (uviedol či neuviedol? Viac zmyslu mi dáva verzia s uviedol) zdravotné ťažkosti, ktoré priamo s liečenou chorobou nesúviseli. Podľa návrhu reformy poisťovne nemohli odmietnuť pacientov, ktorí už majú určité zdravotné ťažkosti a protizákonným bolo aj zrušenie poistky pre chorých pacientov. Zrušené mali byť aj niektoré stropy na poskytnutie plnenia zdravotnou poisťovňou. Naopak, zaviesť sa mali limity pre platby, ktoré poistenci znášajú z vlastných vreciek. Prezident Obama chcel zaviesť pre poistencov aj bezplatnú preventívnu starostlivosť, napríklad mamografické a kolonoskopické vyšetrenia.

Pôvodný návrh zákona pod názvom Affordable Health Care for America Act Snemovni predložil najstarší člen Snemovne reprezentantov, člen Demokratickej strany, John Dingell v septembri 2009. Tento návrh však nikdy nevstúpil  v platnosť. Senát amerického Kongresu  prijal v decembri 2009 inú verziu zákona v znení nazvanom Patient Protection and Affordable Health Care Act, ktorý sa odlišoval od pôvodného návrhu nižšími predpokladanými nákladmi štátu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, pokrytím uhrádzania  interupcií z poistenia či znížením počtu nepoistených do roku 2019 z pôvodného návrhu 17 miliónov na 23 miliónov.(3) Zákon bol podpísaný prezidentom Obamom 23. marca 2010. Už o  týždeň neskôr bola prijatá jeho novela Health Care and Education Reconciliation Act.

Nedávne prieskumy ukázali, že v USA nemá poistenie približne 46 miliónov ľudí a ďalších 25 miliónov nemá dostatočne krytý rozsah zdravotnej starostlivosti. Cieľom reformy je v nasledujúcich desiatich rokoch zvýšiť podiel poistených občanov v aktívnom veku. Situáciu malo riešiť vytvorenie burzy poistenia. Tým, ktorí si komerčné zdravotné poistenie nemôžu dovoliť, mala byť poskytnutá alternatíva v podobe tzv. public option (štátneho poistenia). Napokon sa liberálom zavedenie štátneho poistenia presadiť nepodarilo. Sociálne slabším skupinám obyvateľstva však vláda finančne prispeje a poskytne im daňové úľavy na zakúpenie súkromného zdravotného poistenia. Absolútnou novinkou, ktorú reforma priniesla je povinné poistenie, keďže Spojené štáty boli doteraz jedinou vyspelou demokraciou sveta, ktorá nemala systém povinného zdravotného poistenia. Poistenie celej populácie by sa tak malo dosiahnuť v roku 2014 pod hrozbou pokuty za neexistenciu poistenia vo výške 695 dolárov (513 eur). (4) (5)

 Veľkú zmenu po roku 2010, ktorú nevedia vysvetliť inak ako dôsledok účinkov zavedenej reformy, zaznamenali analytici v oblasti zdravotného krytia mladých ľudí. Práve tí boli donedávna dlhodobo najčastejšie nepoistenou skupinou osôb. Odkedy zmena zákona v oblasti zdravotnej starostlivosti umožňuje rodičom kryť náklady na zdravotné poistenie dieťaťa ako závislej osoby až do dovŕšenia 26 roku veku, vzrastá počet poistených z radov mladých ľudí rýchlejšie než sa očakávalo. Až do tohto opatrenia, ktoré nadobudlo účinnosť v septembri minulého roku boli deti vyčlenené z rodinnej politiky ich rodičov už v osemnástom alebo dvadsiatom prvom roku, prípadne po ukončení vysokoškolského štúdia. Najnovšia štúdia Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (National Health Interview Survey) odhaduje, že v prvom štvrťroku 2011 bolo o 900.000 menej nepoistených dospelých vo veku 19 až 25 rokov než v roku 2010. Pred dvomi týždňami štatistický úrad (Census Bureau) oznámil, že podiel mladých ľudí bez zdravotného poistenia poklesol v roku 2010 o 2 percentuálne body, na 27,2 percent. Počet nepoistených osôb vo všetkých ostatných vekových skupinách v dôsledku zvyšovania nezamestnanosti a znižovania rozsahu poistnej úhrady krytej zamestnávateľom naopak vzrástol.

Medzi mladých ľudí s ukončeným vzdelaním, ktorí by bez nového zdravotného nariadenia mali problém nájsť si poistenie patrí aj dvadsaťdvaročná Miriam trpiaca cukrovkou typu 1. Choroba sa u nej prejavila keď mala 6 rokov a náklady na jej lieky odhaduje najmenej na 8.000 dolárov ročne. „Nie som ako väčšina mojich spolužiakov“, tvrdí Miriam. „Neodsúvam starostlivosť o svoje zdravie na druhú koľaj. Reforma mi darovala čas, ktorý je pri hľadaní zamestnania v súčasnej ťažkej situácii na trhu práce veľmi vzácny.“
Ustanovenie o poskytovaní krytia zdravotného poistenia závislej osoby umožňuje rodičom poistiť dieťa dokonca aj vtedy, ak už vstúpilo do manželstva. Deti naň však nemajú nárok ak im už hradenie poistného krytia ponúkol ich zamestnávateľ. (6)

Samotná reforma má však prirodzene aj svojich odporcov. Tí sú pobúrení a vyhlasujú, že to, čo Obama nazýva splnením dlhoročných túžob bežných Američanov, je jasný príklad zneužitia moci v prospech legislatívy, ktorá podporí sociálny parazitizmus a zaťaží daňových poplatníkov. (7) Skutočnosť, že Obamova reforma zdravotníctva rozdeľuje Američanov vyplýva aj z postoja spoločnosti k obzvlášť kontroverznej otázke, či má nová verejná zdravotná poisťovňa kryť v určitých prípadoch aj potraty. Z dotazníka denníka Washington Post a televíznej stanice ABC News vyplýva, že 61 percent opýtaných považuje hradenie potratov verejne financovanou poisťovňou za vylúčené. Rozpoltenosť Američanov vyjadruje aj samotný fakt, že za reformu sa vyjadrilo 48 percent respondentov, zatiaľ čo 49 percent z nich bolo proti. (8) Aj o niečo novší prieskum spravodajskej stanice CNN z marca minulého roku ukázal, že až 59 percent z 1030 opýtaných dospelých Američanov má na schválenú reformu zdravotníctva negatívny názor, zatiaľ čo asi 39 percent ju podporuje. Väčšina Američanov má však len matnú predstavu o tom, čo takmer 5000 strán zákonného textu obsahuje, a ako sa prijaté zmeny dotknú ich každodenného života. Obávajú sa najmä veľkého rozšírenia právomocí vlády a skepticky vnímajú aj hlavný cieľ zákona, ktorým je zníženie nákladov na zdravotníctvo. (9)
 
Diskutovaná reforma zdravotníctva negatívne ovplyvnila aj Obamovu dôveryhodnosť a jeho popularita v poslednom období výrazne klesla. Či sa mu reformu podarí uskutočniť podľa plánu a či sa očakávania zlepšenia situácie v americkom zdravotníckom systéme naplnia, nie je možné jednoznačne predpovedať. Ekonomická recesia prispela k tomu, že Spojené štáty sa do roku 2019 zadĺžia o 2 bilióny dolárov viac ako sa pôvodne očakávalo. Vyplýva to z prognózy zverejnenou agentúrou Reuters, podľa ktorej sa americký deficit verejných financií takmer zdvojnásobí. Agentúra upozornila, že zväčšujúca sa diera v rozpočte môže ohroziť snahy Baracka Obamu reštrukturalizovať ekonomiku a zdravotníctvo, na ktorého reformu chce americký prezident vynaložiť 1 bilión dolárov. (10)

AUTOR:Jana Breburdová
OBRÁZOK: medicare50years.blogspot.com
EDITOVAL: Zuzana Zoláková

Použité zdroje:

(1) http://openiazoch.zoznam.sk/cl/89815/Obamova-historicka-reforma-zdravotnictva-vstupila-do-platnosti
(2) http://www.zzz.sk/?clanok=7976
(3) http://www.washingtonpost.com/wp-srv/special/nation/health/compare-health-plans-2009/billcompare.pdf
(4) http://ekonomika.etrend.sk/svet/zdravotníctvo-podla-obamu.html
(5) http://www.zzz.sk/?clanok=7976
(6) http://ekonomika.etrend.sk/svet/zdravotníctvo-podla-obamu.html
(7) http://openiazoch.zoznam.sk/cl/89815/Obamova-historicka-reforma-zdravotnictva-vstupila-do-platnosti
(8) http://www.pluska.sk/zahranicie/amerika/obamova-reforma-zdravotnictva-rozdeluje-americanov.html
(9) http://dnes.atlas.sk/svet/usa/636627/americanom-sa-reforma-zdravotnictva-nepaci
(10) http://ekonomika.etrend.sk/svet/diera-v-americkom-rozpocte-sa-do-roku-2019-zdvojnasobi.html

Článok bol aktualizovaný 9.10. 2011







 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 4+2 =


-- žiadne príspevky --