Smrť človeka – vymedzenie, právne súvislosti pri určovaní smrti | Medicínske právo
              

Články


Smrť človeka – vymedzenie, právne súvislosti pri určovaní smrti


 | 26.9.2011 | komentárov: 3

Smrť človeka je prirodzeným zavŕšením jeho života na Zemi, keďže človek je bytosťou smrteľnou. Je pojmom, ktorý vyvoláva viaceré otázky a diskusie, z rôznych uhlov pohľadu sa stáva predmetom záujmu mnohých vedných disciplín, najmä medicíny, práva, filozofie, psychológie, náboženských vied a etiky.

Obrazok

I. Medicínske vymedzenie pojmu smrť

Smrť ľudského jedinca určujú tri základné, navzájom veľmi úzko späté patofyziologické skutočnosti:
- zastavenie srdcovej činnosti,
- zastavenie dýchania,
- zánik všetkých funkcií mozgu a mozgového kmeňa. (1)

Jednotlivé orgánové systémy po zastavení srdcovej činnosti a zastavení dýchania prežívajú rôzne dlhé časové obdobie v závislosti od toho, ako dlho sú schopné normálnej fyziologickej funkcie za nepriaznivých podmienok. Normálna funkcia orgánov súvisí najmä s trvalým prísunom výživy a kyslíka. V dôsledku skutočnosti, že smrť nezasahuje všetky orgánové sústavy súčasne, rozlišujeme v medicíne jednotlivé etapy smrti človeka. (2)

Klinická smrť

Klinickou smrťou, označovanou aj ako parciálna smrť, sa rozumie stav zastavenia spontánnej srdcovej činnosti a dýchania. Tento stav je prípadne možné v závislosti od okolností, v dôsledku ktorých nastal, neodkladnou a správne vykonávanou resuscitáciou zvrátiť. (3)

Mozgová smrť

Na rozdiel od klinickej smrti je mozgová smrť stavom, ktorý je nereverzibilný. (4)  Smrť mozgu nastáva v priemere pri normálnej telesnej teplote za šesť minút po smrti parciálnej. (5) Ide o trvalé a nenapraviteľné poškodenie všetkých funkcií mozgu a mozgového kmeňa v dôsledku úplného nedostatku kyslíka. Tento stav možno diagnostikovať aj napriek zachovanej, často prístrojmi podporovanej, činnosti srdca a dychovej aktivity. Jej učenie si vyžaduje vysoko odborný prístup. Smrť mozgy určuje odborné konzílium v zložení ošetrujúci lekár, rádiológ, neurológ a anestéziológ. (6)

Biologická smrť

Biologickou smrťou sa rozumie totálna smrť. Začína sa ňou rozvíjať súbor posmrtných zmien, ktoré sa navonok prejavujú ako isté známky smrti. K istým známkam smrti patrí tvorba posmrtných škvŕn, začínajúca a vyvinutá posmrtná stuhlosť (rigor mortis). (7)

II. Právne vymedzenie pojmu smrť

Smrť ako právna skutočnosť

Smrť je objektívnou právnou skutočnosťou, teda právnou udalosťou, ktorá nastáva nezávisle od ľudskej vôle. Náš právny poriadok ju spomína a spája s ňou právne následky na mnohých miestach. Základným ustanovením je občianskoprávna úprava v § 7 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ktoré spája so smrťou zánik spôsobilosti mať práva a povinnosti. Občiansky zákonník ďalej ustanovuje, že ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije. (8) Právna definícia smrti je obsiahnutá v § 43 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“). Podľa tohto ustanovenia sa osoba považuje za mŕtvu, ak došlo k trvalému zastaveniu srdcovej činnosti a dýchania a aj vtedy, ak dôjde k smrti mozgu, t.j. k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu. (9)

III. Preukázanie smrti predpísaným spôsobom

Postup pri úmrtí je obsiahnutý v piatej časti zákona o zdravotnej starostlivosti, a aj v zákone č. 131/2010 o pohrebníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pohrebníctve“), ktorý ustanovuje povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri úmrtí osoby.

Povinnosť oznámiť úmrtie

Pri tejto povinnosti rozlišujeme, či k úmrtiu došlo v zdravotníckom zariadení alebo mimo zdravotníckeho zariadenia, prípadne, či došlo k nájdeniu mŕtveho tela.

Každý, kto sa dozvedel o úmrtí osoby mimo zdravotníckeho zariadenia alebo našiel mŕtve telo, musí túto skutočnosť bezodkladne oznámiť najbližšiemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“). Túto povinnosť nemá, ak úmrtie osoby mimo zdravotníckeho zariadenia, resp. nájdenie mŕtveho tela oznámil útvaru Policajného zboru alebo ošetrujúcemu lekárovi. Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť úmrtie, ktoré mu bolo takto oznámené osobám blízkym zomrelej osobe. (10) Vymedzenie pojmu blízke osoby je obsiahnuté v Občianskom zákonníku, ktorý ustanovuje, že blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. (11) Ak osoby blízke zomrelej osobe nie sú známe, poskytovateľ je povinný oznámiť úmrtie osoby obci, príslušnej podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomrelého. Ak miesto trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomrelého nie je známe, má túto oznamovaciu povinnosť voči obci, v ktorej má miesto prevádzkovania zdravotnícke zariadenie, ktorému sa úmrtie oznámilo. Okrem povinnosti oznámiť úmrtie blízkym osobám zomrelého, musí poskytovateľ oznámiť úmrtie aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. (12)

Ak úmrtie nastalo v zdravotníckom zariadení je poskytovateľ povinní oznámiť úmrtie blízkym osobám (viď vyššie), a ak takéto osoby nie sú známe, obci, príslušnej podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomrelého. Ak miesto trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomrelého nie je známe, má túto oznamovaciu povinnosť voči obci, v ktorej má miesto prevádzkovania zdravotnícke zariadenie, v ktorom k úmrtiu došlo. Okrem povinnosti oznámiť úmrtie blízkym osobám zomrelého, musí poskytovateľ oznámiť úmrtie aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. (13)Úmrtie osoby v zdravotníckom zariadení, ktorá sa liečila v súvislosti s úrazom, poškodením zdravia zavineným inou osobou alebo otravou, je poskytovateľ povinný oznámiť aj príslušnému útvaru Policajného zboru. (14)

Prehliadka mŕtveho tela

Prehliadku mŕtveho tela nemôže vykonať každý lekár. Vykonáva ju lekár Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“), alebo lekár, ktorý je poverený úradom. V praxi pri úmrtiach v zdravotníckom zariadení smrť konštatuje lekár príslušného zariadenia a následne úmrtie oznámi. Lekár, zamestnanec zdravotníckeho zariadenia, kde k úmrtiu došlo, však nemôže vykonať prehliadku mŕtveho tela. Z prehliadky mŕtveho je totiž vylúčený ten lekár, ktorý má príbuzenský alebo podobný vzťah k zomretému, má vzťah k zamestnancom zariadenia, kde nastalo úmrtie alebo o nezaujatosti ktorého možno mať pochybnosti. Preto nesmie prehliadať mŕtvolu lekár, ktorý zomretého pred smrťou ošetroval. Namiesto lekára, ktorý je z obhliadky vylúčený, prehliadku vykoná lekár poverený úradom. (15) Pri prehliadke mŕtveho tela ohliadajúci lekár zisťuje smrť, jej čas a príčinu. Lekárovi, ktorý prehliada mŕtve telo, je každý povinný poskytnúť informácie o okolnostiach, za ktorých došlo k úmrtiu. Po vykonaní prehliadky mŕtveho tela lekár vyplní list o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí. (16) Výsledkom obhliadky zosnulého je rozhodnutie o nariadení pitvy alebo o uvoľnení tela na pochovanie. Ak nemožno vykonať prehliadku kvalitne, prípadne vzhľadom na okolnosti vôbec nie je možné prehliadnuť telo zosnulého, je vždy potrebné nariadiť pitvu. (17)

Určovanie smrti

Lekár zisťuje smrť v súlade s poznatkami vedy. Osoba sa považuje za mŕtvu, ak došlo k trvalému zastaveniu srdcovej činnosti a dýchania a aj vtedy, ak dôjde k smrti mozgu, t.j. k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu. Ak sa dýchacie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium. Členom konzília je ošetrujúci lekár, lekár so špecializáciou v odbore neurológia a lekár so špecializáciou v odbore anestéziológia a intenzívna medicína alebo anestéziológia a resuscitácia. Naopak, členom konzília nemôže byť lekár transplantačnej skupiny, ktorá ma vykonať transplantáciu. Dôsledkom určenia smrti konzíliom je povinnosť ošetrujúceho lekára upustiť od ďalšej resuscitácie, okrem prípadu, ak konzílium navrhlo pokračovanie resuscitácie aj po určení smrti (ak ide o osobu, ktorej sa majú odobrať bunky, tkanivo alebo orgán na účely transplantácie). Ošetrujúci lekár je rozhodnutím konzília viazaný. Lekár alebo konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení smrti. (18)

Oznamovacie povinnosti lekára, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela

Lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela je povinný bez zbytočného odkladu, pri podozrení, že úmrtie bolo spôsobené trestným činom alebo samovraždou, alebo ak ide o úmrtie cudzieho štátneho príslušníka, úmrtie oznámiť príslušnému útvaru Policajného zboru. (19)

Prehliadajúci lekár je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu úmrtie príslušnému matričnému úradu. Túto povinnosť mu ustanovuje jednak zákon o zdravotnej starostlivosti v § 42 ods. 3, a aj ustanovenie § 15 zákona č. 154/1994 o matrikách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o matrikách“). Zákon o matrikách navyše ustanovuje, že prehliadajúci lekár tak musí urobiť najneskôr do troch pracovných dní po prehliadke mŕtveho. (20)

Zápis úmrtia do knihy úmrtí podľa zákona o matrikách

Matrika je štátna evidencia o osobnom stave fyzických osôb, ktorá pozostáva okrem iného aj z knihy úmrtí. Do knihy úmrtí sa zapisujú údaje o fyzických osobách, ktoré zomreli na území Slovenskej republiky a o štátnych občanoch Slovenskej republiky, ktorí zomreli v cudzine. (21) Kniha úmrtí sa vedie osobitne pre každú obec. (22) Na vykonanie zápisu úmrtia do knihy úmrtí je príslušný matričný úrad, v ktorého obvode osoba zomrela. Ak sa nezistí, kde osoba zomrela, vykoná zápis matričný úrad, v ktorého obvode sa zomretá osoba našla. (23) Ak osoba zomrie v dopravnom prostriedku, príslušným bude matričný úrad, v ktorého obvode bola zomretá osoba vyložená z dopravného prostriedku. (24) Do knihy úmrtí sa zapisuje dátum úmrtia osoby, miesto úmrtia, meno, priezvisko, rodné priezvisko, miesto trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a štátne občianstvo zomrelého a dátum vykonania zápisu. (25) Ako už bolo spomenuté vyššie, úmrtie je matričnému úradu povinný oznámiť prehliadajúci lekár v zákone ustanovenej lehote. Ďalšie údaje, ktoré sa zapisujú do knihy úmrtí, poskytne matričnému úradu osoba, ktorá vybavuje pohreb a to v lehote piatich pracovných dní odo dňa, keď sa dozvedela o úmrtí. Tieto údaje má možnosť poskytnúť aj prostredníctvom matričného úradu v mieste jej trvalého pobytu. (26) Ak lekár neurčil presný dátum úmrtia nájdenej zomretej osoby, matričný úrad zapíše ako deň úmrtia posledný deň mesiaca, ak lekár určil aspoň mesiac úmrtia tejto osoby, alebo posledný deň roka, ak lekár určil aspoň rok úmrtia. (27)

Úkony, ktoré možno vykonať na mŕtvom tele

Zákon o zdravotnej starostlivosti vymedzuje taxatívne úkony, ktoré možno vykonať na mŕtvom tele po určení smrti. Na mŕtvom tele po určení smrti lekárom alebo konzíliom možno vykonať len pitvu, zdravotné výkony potrebné na účely odoberania orgánov, tkanív a buniek a zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu. (28)

Pokiaľ ide o odoberanie orgánov, tkanív a buniek z tiel mŕtvych darcov, zákon o zdravotnej starostlivosti vymedzuje, že mŕtvym darcom môže byť len osoba, u ktorej bola určená smrť podľa tohto zákona. (29)

Nariedenie pitvy po prehliadke mŕtveho tela možno len za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je § 48 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou“). (30) Pitvu možno vykonať len v týmto zákonom ustanovených prípadoch a tak, aby nebola znížená dôstojnosť mŕtvej osoby ani po smrti. (31) Pitvu nariadi úrad v rámci výkonu dohľadu na mieste na základe prehliadky mŕtveho tela, ak je potrebné určiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne alebo z iných dôvodov ustanovených zákonom o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad môže nariadiť pitvu aj na žiadosť osoby, ktorá je blízkou osobou (viď vyššie) zomrelému. (32) 

Úrad nariadi pitvu v nasledujúcich prípadoch:

a) pri úmrtí osoby v zdravotníckom zariadení
   
1. na účely overenia choroby alebo liečebného postupu, 
   
2. v súvislosti s operačným zákrokom a s anestéziou (mors in tabula), 
   
3. pri podozrení na iatrogénne poškodenie,

b) pri úmrtí osoby pri podozrení na prenosné ochorenie, 

c) pri úmrtí osoby pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami,

d) pri úmrtí náhlom a neočakávanom, ak prehliadkou mŕtveho tela alebo iným spôsobom nie je možné určiť príčinu smrti, 

e) po odbere orgánov alebo tkanív s výnimkou odberu očných rohoviek od mŕtveho darcu,

f) osoby zomrelej mimo zdravotníckeho zariadenia alebo osoby zomrelej v zdravotníckom zariadení pri podozrení z nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo výkone liečiteľských činností,

g) pri úmrtí spôsobenom priemyselnou otravou alebo inou otravou, v dôsledku choroby z povolania alebo ak je podozrenie na úmrtie z týchto príčin, 

h) pri úmrtí v súvislosti s pracovným úrazom alebo s iným úrazom, 

i) pri úmrtí v súvislosti s dopravnou nehodou,

j) pri násilnom úmrtí vrátane samovraždy,

k) pri úmrtí osoby v zariadení na výkon väzby alebo v zariadení na výkon trestu odňatia slobody. (33)

Vykonanie pitvy je vylúčené v prípade, ak pitvu osoba alebo jej zákonný zástupca odmietli, pričom odmietnutie musí mať písomnú formu a náležitosti ustanovené zákonom, a musí byť doručené úradu. (34) Napriek tomuto odmietnutiu možno pitvu vykonať v prípadoch, o ktorých to zákon výslovne ustanovuje:
a) pri podozrení, že mŕtva osoba bola chorá na prenosné ochorenie,

b) pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami, 

c) pri náhlom úmrtí, ak príčina smrti nie je zjavná, 

d) pri pochybnostiach lekára, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho, o príčine smrti alebo o okolnostiach, za ktorých smrť nastala, 

e) po odbere orgánov alebo tkanív od mŕtveho darcu, 

f) v prípadoch násilnej smrti,

g) z dôvodov ustanovených v § 156 Trestného poriadku. (35)

Podľa ustanovenia § 156 Trestného poriadku, ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor alebo policajt uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora, ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve bez omeškania. (36)

Pitvu sa môže vykonať najskôr dve hodiny po tom, ako sa zistilo, že smrť nastala v dôsledku trvalého zastavenia srdcovej činnosti a dýchania, pred uplynutím dvoch hodín, ak sa zistilo, že smrť nastala v dôsledku smrti mozgu a zároveň ide o odobratie orgánov na účely transplantácie. (37) O vykonaní pitvy sa vyhotovuje pitevný protokol. (38)

Povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti po úmrtí pacienta

Zákon o pohrebníctve ustanovuje povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a poskytovateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom v súvislosti s úmrtím pacienta. Poskytovateľ je podľa tohto zákona povinný:
a) ponechať mŕtve telo po dobu dvoch hodín od úmrtia na lôžku,

b) oznámiť bezodkladne úmrtie osoby blízkej osobe mŕtveho; ak takých osôb niet, úmrtie sa oznamuje obci príslušnej podľa miesta trvalého pobytu; ak nemožno zistiť miesto trvalého pobytu mŕtveho, úmrtie sa oznamuje obci, v ktorej došlo k úmrtiu, 

c) viesť záznam o oznámení úmrtia blízkej osobe alebo obci,

d) vydať bezodkladne ľudské pozostatky obstarávateľovi pohrebu alebo ním poverenej pohrebnej službe,

e) viesť záznam o odovzdaní ľudských pozostatkov, 

f) zabezpečiť, aby sa v zdravotníckom zariadení a zariadení sociálnych služieb a v ich areáloch neponúkali, nepropagovali a neposkytovali informácie o pohrebných službách.

g) uložiť ľudské pozostatky do chladiaceho zariadenia, ak zdravotnícke zariadenie nemá chladiace zariadenie vo vlastnom zariadení, uložiť ľudské pozostatky vo vyčlenenej miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych vo vlastnom zariadení, ktorá musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe č. 3 tohto zákona, 

h) vypracovať cenník za uloženie ľudských pozostatkov po plynutí lehoty 48 hodín od úmrtia osoby,

i) zabezpečiť označenie ľudských pozostatkov pred odovzdaním obstarávateľovi pohrebu; toto označenie musí zodpovedať listu o prehliadke mŕtveho a štatistickému hláseniu o úmrtí a musí byť také, aby nemohlo dôjsť k zámene ľudských pozostatkov,

j) odstrániť pred odovzdaním ľudských pozostatkov pohrebnej službe z nich zdravotnícky materiál, 

k) vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie, 

l) zakázať vstup pohrebným službám do iných priestorov zdravotníckeho zariadenia okrem vyčlenenej miestnosti na dočasné uloženie mŕtvych a do priestoru, kde je umiestnené chladiace zariadenie. (39)

Zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami

Ľudskými pozostatkami sa rozumie mŕtve ľudské telo. (40) S ľudskými pozostatkami sa musí zaobchádzať dôstojne a tak, aby nedošlo k ohrozeniu verejného zdravia alebo verejného poriadku. (41) Ľudské pozostatky musia byť pochované na pohrebisku alebo spopolnené. (42) Zákon ustanovuje rozličnú dobu pre pochovanie ľudských pozostatkov odo dňa úmrtia podľa toho, či ide o pozostatky uložené v chladiacom zariadení alebo nie. Ľudské pozostatky, ktoré sú uložené v chladiacom zariadení, sa musia pochovať do 14 dní od úmrtia, zatiaľ čo ľudské pozostatky, ktoré nie sú uložené v chladiacom zariadení, sa musia pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Ak sa vykonala pitva, mŕtveho možno ihneď pochovať, to ale neplatí, ak bola pitva nariadená v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. (43) V takých prípadoch možno pochovať mŕtvolu len so súhlasom prokurátora, ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve bez omeškania. (44)


Poznámky:

(1) KOVÁČ, P. a kolektív. Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005. 19 s.
(2) Porovnaj: KOVÁČ, P. a kolektív. Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005. 19 s.
(3) KOVÁČ, Peter a kolektív. Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, spol.  (4) KOVÁČ, P. a kolektív. Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005. 20 s.
(5) DOGOŠI, M. – NEČAS, S. Soudní lékařství. BRATISLAVSKÁ VYSOKÁ ŠKOLA PRÁVA, PORADCA PODNIKATEĽA, spol. s r.o. 2008. 11 s.
(6) KOVÁČ, P. a kolektív. Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005. 20 s.
(7) KOVÁČ, P. a kolektív. Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005. 21 s.
(8) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 2.s r.o., 2005. 19 s.
(9) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 43 ods. 2, § 43 ods. 3.
(10) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 41 odsek 1.
(11) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, § 116.
(12) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 41 odsek 2.
(13) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 41 odsek 2.
(14) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 41 odsek 3.
(15) KOVÁČ, P. a kolektív. Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005. 59 s.
(16)  Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 42 ods. 1, § 42 ods. 2.
(17) KOVÁČ, P. a kolektív. Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005. 60 s.
(18) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 43.
(19) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 42 odsek 3.
(20) Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, § 15 odsek 2.
(21) Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, § 2 odsek 1.
(22) Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, § 2 odsek 3.
(23) Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, § 10 odsek 1.
(24) Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, § 10 odsek 2.
(25) Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, § 15 odsek 1.
(26) Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, § 15 odsek 2.
(27) Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, § 15 odsek 3.
(28) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 43 odsek 8.
(29) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 37.
(30) Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 42 odsek 4.
(31) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 48 odsek 1.
(32) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 48 odsek 2.
(33) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 48 odsek 3.
(34) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 48 odsek 4.
(35) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 48 odsek 5.
(36) Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, § 156.
(37) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 48 odsek 6, § 48 ods. 7.
(38) Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 48 odsek 8.
(39) Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov, § 5 odsek 1, § 5 odsek 2.
(40) Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov, § 2.
(41) Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov, § 3 odsek 2.
(42) Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov, § 3 odsek 1.
(43) Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov, § 3 odsek 3, § 3 odsek 4.
(44) Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, § 156.

Použitá literatúra

KOVÁČ, P. a kolektív. Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vydanie. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r.o., 2005.
DOGOŠI, M. – NEČAS, S. Soudní lékařství. BRATISLAVSKÁ VYSOKÁ ŠKOLA PRÁVA, PORADCA PODNIKATEĽA, spol. s r.o., 2008.
Zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.


foto: newyorker.com

Autor: Kicová Zuzana
Autorka je študentkou 4. ročníka Právnickej fakulty UPJŠ


Forma citácie: Kicová Z.: Smrť človeka - vymedzenie, právne súvislosti pri určení smrti; publikované na portáli www.pravo-medicina.sk, 09/2011






 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 8+8 =


MEDIUS

(11.11.2011)
Dobrý deň, vzhľadom na koncepciu poradne , ktorá bola po spustení stránky medius.sk rozdelená na pacientskú časť (tento portál) a poradňu pre zdravotníckych pracovníkov (medius.sk) spadá Vaša otázka pod poradňu na portály medius.sk. Podmienky používania poradne na uvedenom portály nájdete na tomto linku: http://www.medius.sk/?action=poradna
Ďakujeme za pochopenie. V prípade otázok môžte kontaktovať Komoru na adrese sekretariat(at)medius.sk.

J.

(11.11.2011)
Hmmm, človeka naozaj hreje pri srdci, keď vidí, že jeho otázkam sa venuje pozornosť a je snaha na ne aj odpovedať...

j.

(29.9.2011)
Konkretizuje zákon, ktoré presne ukony má lekár v zdravotníckom zariadení urobiť pri konštatovaní smrti hospitalizovaného pacienta? Či stačí len zápis v zdravotnej dokumentácii, že nie sú prítomné reflexy, akcia srdca a dýchanie, alebo musí byť v zdravotnej dokumentácii priložený aj EKG záznam s izoelektrickou čiarou (t.j. rovná čiara bez elektrickej srdcovej aktivity)ako dôkaz toho, že sa srdce naozaj zastavilo? Lebo ja môžem napísať hocičo, aj popočúvať pacienta môžem a nemusí byť počuť tlkot srdca, ani pulz pacient nemusí mať, ale elektrická aktivita srdca ešte môže byť prítomná...