O peniazoch | Medicínske právo
              

Články


O peniazoch


 | 22.9.2011 | komentárov: 2

„Štát málo platí na zdravotníctvo, štát je neplatič. Máme menší podiel HDP na zdravotníctvo, ako majú inde. Dajte nám viac peňazí a všetko bude v poriadku. Celý život som si platil nemocenskú a teraz keď potrebujem pomoc musím zasa platiť“. Takéto a podobné vety najčastejšie zaznievajú pri téme zdravotníctvo. Hovoria to skoro všetci, v krčmách pri pive, doma , v rodine, v práci, na ulici , prosto všade aj v parlamente.

Obrazok K tomu stačí pridať ešte klasickú vetu:  „Štát garantuje  zdravie“  a je jasné, kde je problém. Potom stačí sľúbiť, že všetko bude inak, že bude dosť peňazí, že štát sa postará, že budú lietať pečené holuby   a máte veľkú šancu,  že získate dosť hlasov, aby ste dostali seba a svoju družinu do parlamentu. Čím to je, že ľudia radi veria  tomu, že štát je ten najlepší a štát všetko vyrieši ?  Myslím, že v prvom rade je to istá daň za to, že sme štyridsať rokov počúvali iba to, že   „otočíme toky riek“.  Prestali sme sa starať o seba a naučili sme sa očakávať,  že všetky služby, či zdravotné a či sociálne dostaneme  akože zadarmo. Nuž v  žiadnom prípade zadarmo neboli, nie sú a ani nikdy nebudú.  Aby štát mohol financovať čokoľvek, musí mať peniaze. Tie získa  príjmami v podstate iba z daní.  Priamych – ide o daň zo zisku – platia iba ekonomicky aktívni občania, teda firmy , zamestnanci a živnostníci. Najväčšia časť je z nepriamych daní,  najmä z DPH, ktorú platíme všetci a ktorej výšku môžeme do istej miery regulovať tým, že vieme regulovať svoju spotrebu.  Kľúčovou otázkou je, ako  štát narába s našimi daňami, na čo ich používa, čo z nich financuje najmä preto, že efektivita ich alokácie je veľmi nízka. V podstate neexistuje prosperujúci štátny podnik čo ešte viac platí napríklad  pre nemocnice. Ak by sme použili kritérium cena/výkon tak štátne nemocnice by nepochybne skončili  v hodnotení   niekde úplne dole.  Navyše o štátne peniaze je veľký záujem,  staviame za ne najdrahšie diaľnice  na svete, vyplácame sociálne dávky tým, ktorí ich nepotrebujú a nie tým, ktorí bez nich nemôžu prežiť, platíme z nich úrady, ktoré sa viac starajú o seba ako po tých, pre ktorých sú určené.  Máme štátnu poštu , ktorá nedoručuje, ale roznáša žlté lístky  a ísť si napríklad v Bratislave I vyzdvihnúť   na poštu zásielku je tortúra, pretože nemáte kde parkovať  a na pošte budete určite stáť v nekonečnom rade.    Štátna televízia a rozhlas živoria, hoci dostávajú neuveriteľné  peniaze z našich  poplatkov. Majú najväčšie poloprázdne budovy  a najmä televízia je v podstate  zúfalstvo  v priamom prenose.  Takýchto príkladov je samozrejme oveľa viac .  Ilúzia, že štát  za nás niečo platí  je ilúziou vysokých nákladov ktorými hradíme nízky  pôžitok.

Nemej dôležité je, ako so vzácnymi prostriedkami narábame, aký mame s nich úžitok.  Podľa údajov OECD sú tranzitívne krajiny  zaťažené v nefungujúcich verejných službách až 15% korupciou.  Neformálnymi úhradami si občania dokupujú  tie  verejné služby, ktoré by mali byť   hradené z verejných rozpočtov.  Ak totiž takúto službu nedostane vôbec, alebo  v nedostatočnej miere  zabezpečuje si tieto služby  na svoj účet- samozrejme nelegálne.  To sme zažili, keď neboli napríklad vačkové hriadele  na žigulíky, alebo lego pre deti alebo..., spomeňme si čo všetko malo byt a nebolo.  Ak máme v systéme 3,3 miliárd eur  tak potom by okrem iných prípadov táto korupcia reprezentovala 330 miliónov eur, čo sú neuveriteľné zdroje.  Sem samozrejme patrí aj celý systém šedej ekonomiky spojený s liekmi,  musíme si uvedomiť že dnes jemná chémia v obratoch už dosiahla na prvé miesto a prekonala už aj obraty zbrojárskych firiem . Tlak na lejárov aby písali a písali a ešte písali lieky  je všeobecne známy. Viac ako 50 tisíc kilogramov liekov, ktoré boli predpísané, zaplatené a neboli použité sa ročne likviduje iba cestou lekárni, pri čom ruku na srdce, koľko percent   nepoužitých liekov sa do lekárni na likvidáciu dostane, Isto ide o jednociferné číslo.                          

Zhrnuté a podčiarknuté. Máme extrémne málo zdrojov a narábame s nimi veľmi nehospodárne - neefektívne . Je to niečo podobné, ako keby sme chceli púšť zavlažovať vodou , ktorú by sme do nej prevážali v deravých sudoch. Všetci by hovorili ako vodu treba, ako jej je málo, ako ju štát nezabezpečil, hoci by sme mu na to a za to platili a skoro všetci by sme hovorili, že potrebujeme viac vody . Je zjavné, by sme potrebovali nie len zaplátať diery v tých sudoch, ale aj zvoliť  modernejší efektívny systém jej prepravy, napríklad vodovodom. Tento príklad myslím pochopí každý tak ako skoro nim   nechce chápať , že  financovanie zdravotníctva sa musí modernizovať a  použitie peňazí musí byť výrazne efektívnejšie.  Malá hádanka pre čitateľov . Myslíte si,  že by tí platení rozvážači  vody v deravých sudoch proti  tomu vodovodu prinajmenšom neprotestovali?   

Mimochodom, ten kto hovorí, že celý život si platil nemocenské a pýta sa kde sú tie peniaze by mal vedieť, že napríklad v sýrskych a líbyjských tankoch a kubánskom cukre, či  nie?   Článok 40 Ústavy hovorí   o právach občana na zdravie, za podmienok  stanovených v zákone a nie o garanciách štátu. I keď je fakt, že  štát v drvivej väčšine  zákony navrhuje a parlament schvaľuje. Takže by mal  garantovať kvalitné  a použiteľne zákony.  Mal by.    


MUDr. Rudolf Zajac

V súčasnosti pôsobí ako ako poradca českého ministra financií Miroslava Kalouska a bol ministrom zdravotníctva SR v tzv. Druhej Dzurindovej vláde (2002-2006). Je členom viacerých odborných spoločností Slovenskej lekárskej spoločnosti a taktiež člen redakčnej rady časopisu Slovenská radiológia. Je spoluatorom portálu reformazdravotnictva.sk a najreformnejším ministrom zdravotníctva SR po novembri 89.


foto: lesk.cas.sk






 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 4+7 =


AsceferJeaspLaw

(25.6.2020)

AsceferJeaspLaw

(21.6.2020)