Hosť mesiaca SEPTEMBER: MUDr. Rudolf Zajac | Medicínske právo
              

Články


Hosť mesiaca SEPTEMBER: MUDr. Rudolf Zajac


 | 9.9.2011 | komentárov: 0

Pozvanie byť hosťom mesiaca september na portáli pravo-medicina.sk prijal MUDr. Rudolf Zajac. V súčasnosti pôsobí ako ako poradca českého ministra financií Miroslava Kalouska a bol ministrom zdravotníctva SR v tzv. Druhej Dzurindovej vláde (2002-2006). Je členom viacerých odborných spoločností Slovenskej lekárskej spoločnosti a taktiež člen redakčnej rady časopisu Slovenská radiológia. Je spoluatorom portálu reformazdravotnictva.sk a najreformnejším ministrom zdravotníctva SR po novembri 89. Viac sa o tomto významnom hosťovi dozviete v rozhovore, ktorý vám ponúkame.

Obrazok

MEDIUS: V súčasnosti pôsobíte ako poradca ministra financií ČR Miroslava Kalouska. V čom spočíva Vaša  úloha?

V Českej republike, najmä  vzhľadom na deficity štátneho rozpočtu a  dynamiku rastu štátneho  dlhu sa  vládna koalícia  dohodla na  významných reformách  verejných financií. Ministri za TOP 09, strany s ktorou som od jej založenia spolupracoval obsadili tri najťažšie ministerstva, financií, sociálnych vecí a zdravotníctva. Nemám konkrétne úlohy od ministra Kalouska, ale keďže som sa podieľal na príprave programu  strany a aj na vyjednávaní o koaličnej zmluve v oblasti zdravotníctva, logicky sa vyjadrujem k problémom, ktoré podľa môjho názoru sa objavujú pri realizácii týchto reforiem.       

MEDIUS: Zaznamenávate zásadné rozdiely v stave českého a slovenského zdravotníctva?

Rozdiel je podstatný. V prvom rade vo výške financií, pretože v ČR  je prinajmenšom o tretinu viacej zdrojov na jedného obyvateľa. Nepochybne je v ČR vyššia kvalita poskytovanej  starostlivosti  najmä čo sa týka kardiológie, onkológie, transplantológie atď. V ČR majú významné vyššie príjmy lekári, sestry a iný zdravotnícky personál.  Na druhej strane české zdravotníctvo stagnuje, keď v roku 2000 bola medzera efektívnosti v ČR    0,81 a v SR iba 0,69 tak v roku 2010 sa SR dostala na hodnoty cca 0,80 a v ČR iba na 0,82. To je dané aj tým, že existujúca legislatíva je značne podobná tej, ktorá bola v SR do  roku 2004. Jej korene sú na základoch zákona 20/1966 o zdraví ľudu. Preto tá stagnácia a preto narastajúce problémy s financovaním.

MEDIUS: Aký je dopad týchto rozdielov na priebeh reformy v oboch krajinách?

Na Slovensku bola urobená zásadná, radikálna  zmena v rokoch 2002 až 2006 počas druhej Dzurindovej vlády. Chybou je, že sa reforma nenapĺňa, že súčasná vláda prešľapuje  a hľadá akýsi elixír, avšak  bez toho, aby definovania nároku poistenca. Na to aby tak urobila nepotrebuje žiadne nové  zákony, žiadne súboje v parlamente, to všetko máme v SR od roku 2004.  V ČR bolo volebným posolstvom TOP 09 „ Bez spoplatnenia to nepôjde“ ale neexistuje legislatíva. Očakávajú sa, že prídu zásadne legislatívne zmeny, nakoniec koalícia ma pohodlnú väčšinu v parlamente, výsledky sú zatiaľ dosť rozpačitá, čaká sa na veľkú reformu.   

MEDIUS: Aké sú  kľúčové ciele a nástroje na  dosiahnutie reformy v ČR?

Musím podotknúť, že nie som poradcom ministra Hegera a ani sa nepodieľam na zmenách ktoré sa pripravujú. V ČR e je potrebné zmeniť právne postavenie zdravotných poisťovní. Ani na Slovensku sa akýsi verejnoprávny model neosvedčil, nik dodnes nevie povedať čo to vlastne je, ale aspoň boli známi zriaďovatelia. V ČR preteká cez  odborové poisťovne cca 80 miliárd českých korún ( cca 100 miliárd slovenských korún) a nik neviem komu vlastne tie poisťovne patria. Nevedú riadne akruálne auditované účtovníctvo, prosto  ešte horšia situácia ako bola u nás do roku 2004. Poisťovne kontroluje pár ministerských úradníkov, čo v žiadnom prípade nenahradzuje dohľad , ktorý je  naozaj veľmi potrebný.  Nie je vyriešené právne postavenie poskytovateľov, najmä štátnych, a aj keď disponuje české zdravotníctvo viacerými zdrojmi začínajú sa objavovať prvé symptómy  nedostatku  financií, čo nie je dané  ničím iným iba vysokou mierou korupcie a zlým hospodárením, inak povedané narastá nízka efektivita týchto akože verejnoprávnych  inštitúcii.       

MEDIUS: Ako hodnotíte prístup terajšej slovenskej vlády k ďalším krokom v reforme zdravotníctva? V porovnaní s 2. Dzurindovou vládou sa zdá byť menej razantný a čitateľný.

Súčasná vláda si nepochybne  vytýčila isté ciele, sú však málo ambiciózne a skôr by sa dalo povedať, že nie je to vláda zmien,  ale vláda oprav a údržby. Navyše si sama kopmplikuje život tým, že svoje veci rieši na verejnosti. Je to ako v rodine, ktorá svoje špinavú a navyše spodnú bielizeň  perie verejne a potom sa čuduje, že ľudia si ju  menej vážia. Momentálny minister zdravotníctva určite nie je vizionár a aj to málo, čo zatiaľ urobil je dosť ťarbavé. Napriek tomu je to vláda, ktorá je neporovnateľne lepšia od tej predchádzajúcej, Ficovej, čo neznamená nič iné iba to, že tá Ficovi povýšila megakrádeže  na štátnu doktrínu. Títo, aspoň zatiaľ, asi až tak nerabujú.     

MEDIUS: Slovenská vláda momentálne čelí, podobne ako sa to stalo v Českej republike,  hrozbe lekárov hromadnými výpoveďami. Jednou z požiadaviek odborárov je zastavenie transformácie nemocníc. Aké by mohli byť následky, ak by sa reforma zastavila, resp. výrazne modifikovala?

Správna otázka znie, čo by stalo, keby naozaj lekári odišli. Nuž nič, pretože ich určite toľko neodíde , pretože nemá kam, a ďalej dostali by sme sa na stavy okolo roku 2002. Pri tom všetci vieme, že tu máme množstvo nadbytočných poskytovateľov s nízkou produktivitou práce. Ak by aj časť z nich odišla, ušetrené prostriedky by sa dali realokovať do tých čo ostanú a navyše by vznikla veľká výzva pre súkromný sektor, najmä ambulantný a ten by sa jej určite chopil. Ale pokiaľ sa na čelo lekárskych  odborov  bude hrabať  taký človek ako je Marian Kollar, tak naozaj nič okrem vydierania, nehrozí.   

MEDIUS: Z čoho si myslíte pramenia obavy transformovať nemocnice na akciové spoločnosti a snaha o zachovanie ich verejného resp. „neziskového charakteru“?

Myslím, že ide skôr o politické, ako vecné a racionálne argumenty. Lekári majú strach,  že v akciovkách by sa im mohli znížiť platy, alebo dokonca že by sa muselo prepúšťať. Vo verejnoprávnej nemocnici im nič také nehrozí, veď dlhy nemocnice nakoniec musí zaplatiť zakladateľ. Navyše u nás, ale aj v Čechách ešte stále slovo súkromník ma pejoratívny charakter. Nič na tom, že uvažované akciovky majú byť 100% vo vlastníctve štátu, sú zriaďované  na základe súkromno obchodného práva. Róbertovi Ficovi sa podarilo  vytvoriť pocit, že akciovky sú privatizácia, hoc je to holý nezmysel, je to tak. Faktom však je, že akciovka si nemôže dovoliť vytvárať dlhy  a čo je dôležité, manažment ručí vlastným majetkom. Aj keď bude štátna, štát nemôže dol nej nalievať peniaze, nakoľko to sa v EÚ považuje za neoprávnenú pomoc.  Tých argumentov je samozrejme viac, ale tieto sú podľa mňa najviac zrozumiteľné.       

MEDIUS: Závisí dobré fungovanie zdravotníctva, tak ako sa to často predkladá, len od objemu financií v systéme alebo aj od iných faktorov?

Ďaleko viacej ako od objemu financií  závisí  od efektivity  nakladaniami s nimi.  Pokiaľ nebude dosť zdrojov, budú si musieť ľudia priplácať, čo  ale dosť ťažko toto môžeme žiadať  od občanov, pokiaľ sa v systéme ešte stále stráca 20 centov z eura. To že ľudia platia aj keď údajne nemusia je   v  korupcií, ktorou si vlastne občania dodatočne kupujú služby, ktoré by síce mali dostať, ale ich nedostávajú.   

MEDIUS: Čo je podľa Vás najväčším neduhom slovenského zdravotníctva? 

Tu musím povedať, že na slovenské zdravotníctvo by sme mali byť hrdí. Podrobilo sa úžasným zmenám, vďaka ním má všetky predpoklady pre rast efektivity aj nárast excelentných služieb, najmä kardiológie, onkológie, trasplantológie  a podobne. Potrvá istý čas, kým dosiahneme výsledky podobné v ČR ale v tom základnom sme ich predbehli. Vytvorili sme podmienky pre rast a trvale udržateľné financovanie, to v ČR zatiaľ chýba. Samozrejme stále je vysoká miera korupcie, nízka produktivita práce, slabý servis, ale sme na dobrej ceste      

MEDIUS: Čo by malo byť prioritou reforiem v situácii, keď je nevyhnutné  skĺbiť  záujmy rôznych  zainteresovaných skupín tj. farmaceutických firiem, dodávateľov technológií motivovaných ziskom,  štátu, ktorý má na starosti ochranu zdravia,  lekárov a neposlednom rade pacientov požadujúcich kvalitnú zdravotnú starostlivosť?

Využívať možnosti regulovaného trhu. Potrebujeme aby konečne  začala súťaž medzi zdravotnými poisťovňami s cieľom nakúpiť čo najefektívnejšie zdravotnú starostlivosť. Potrebujeme aby nemocnice súťažili na základe ceny a kvality, nie na základe politických rozhodnutí.  Potrebujeme aby Úrad pre dohľad mohol dohliadať na to, či zdravotné poisťovne naozaj nakúpili tú zdravotnú starostlivosť,  ktorú so zákona nakúpiť mali a či ju poskytovateľ poskytol a navyše ešte aj „lége artis“.  Potrebujeme aby sme bránili pacientom zneužívať systém,   ešte stále mame priemerne 15 návštev lekára za rok, v rozvinutých krajinách EU je to 8. Potrebujeme aby medzi dodávateľmi liekov a zdravotníckeho materiálu prebehla regulárna transparentná a kontrolovateľná súťaž,  hlavným kritériom  musí byť cena a kvalita. Zákony, ktoré toto všetko umožňujú máme, zatiaľ však  ani R. Fico ani I. Radičová nenašli odvahu ich využívať.       



foto: sudor.blog.sme.sk





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 9+6 =


-- žiadne príspevky --