Odkiaľ pochádzajú (niektoré) bábätká? Nový zákon v americkom štáte Washington zakazuje anonymné darovanie spermií a vajíčok

Identita darcov vajíčok a spermií je tradične zahalená rúškom tajomstva. Čísla bez mien sťažujú biologickým potomkom možnosť kontaktovať biologických rodičov. Washington, ako prvý štát v USA, zamedzil anonymitu prijatím nového kontroverzného zákona. Tento zákon garantuje, aby deti počaté z gamét uchovaných vo washingtonských spermobankách a zariadeniach na darovanie vajíčok, mali prístup k zdravotnej dokumentácii a celému menu darcu, ak dosiahnu 18 rok života okrem prípadu, že by sa darca výslovne rozhodol nebyť identifikovaný. Hoci Washington nezachádza tak ďaleko ako Švédsko, Rakúsko alebo Veľká Británia, ktoré zrušili anonymné darcovstvo úplne, ide o významný krok pre množstvo rodičov, ktorí si túžobne želajú odpovedať na otázku, ktorú im z času na čas položí ich dieťa: Odkiaľ pochádzam?

Jennifer McCarty, matka 3-ročnej dcéry počatej pomocou darcu a 4-ročného adoptovaného syna uviedla:     „Je to krok správnym smerom. Ako rodič  chcem mať možnosť dať mojim deťom šancu zistiť, kto vlastne sú a vypátrať ich pôvod.“

Nad otvorenou adopciou – kedy matky rodičky a adoptívni rodičia navzájom voľne komunikujú – sa dnes svet veľmi nepozastavuje.  Inak je to už s odhaľovaním darcu. Hoci filmový príbeh lesbického páru s dvoma deťmi od toho istého darcu spermií The Kids Are All Right obdržal minulý rok Zlatý Glóbus a nomináciu Akadémie, to je Hollywood.  Zákonom, ktorý zakazuje anonymné darovanie gamét, sa zaoberá aj vláda v Britskej Kolumbii hneď za hranicami štátu Washington.

„Myšlienka anonymity darcu bývala absolútne nesporná,“ hovorí Julie Shapiro, profesorka práva na Univerzite v Seattle, ktorá sa na blogu pravidelne vyjadruje k otázkam právnej definície konceptu rodiny, „darcovia krvi a orgánov sú anonymní a nemyslíme si, že je to zvláštne. Ale v tomto prípade môže anonymita znamenať problém pre deti a rovnako aj pre darcov.“

Niekdajšia darkyňa vajíčok, advokátka zo San Diega Theresa Erickson, nesúhlasí a zastáva názor, že snaha o celkové odhalenie darcu je chybou:  „Úplné a kompletné odhalenie nebude fungovať. Množstvo mužov a žien nebude súhlasiť so zverejnením osobných informácií.“

Nová zákonná požiadavka zákazu anonymity nemusí ovplyvniť činnosť v European Sperm Bank  USA (Seattle) a NW Cryobank (Spokane) na miestach, v ktorých sa vykonáva proces darovania gamét. Tri štvrtiny darcov v NW Cryobank požadujú, aby ostali v anonymite a na základe práva aj zostanú. European Sperm Bank začala akceptovať len tzv. open ID, čiže identifikovaných darcov. V posledných rokoch iba traja zo 4 000 uchádzačov, ktorí sú zväčša absolventmi miestnej univerzity, žiadali o zachovanie anonymity. „Máme za to, že svet smeruje k myšlienke bezbariérového prístupu k osobným informáciám. Pozrite sa na internet či facebook. Vyhľadať sa dá všetko.“

Americká spoločnosť reproduktívnej medicíny (The American Society for Reproductive Medicine, ASRM), ktorá zastupuje kliniky umelého oplodnenia po celej krajine, zastáva názor, že Washington porušuje súkromie darcu. „Väčšina ľudí, darcovia a rovnako i adresáti, stále uprednostňuje anonymné darcovstvo. Myslíme si, že rodičom a darcom by mali umožniť rozhodnúť sa pre anonymné alebo neanonymné darcovstvo,“ uviedol hovorca ASRM Sean Tipton.

Menej kontroverzná, ale rovnako významná je otázka zdravotnej dokumentácie darcu, ktorá sa podľa nového zákona musí trvale uchovávať. Americká správa potravín a liečiv (U.S. Food and Drug Administration) požaduje uchovávanie medicínskych záznamov po dobu desiatich rokov. Avšak pokyny ASRM odporúčajú klinikám, aby záznamy archivovali natrvalo, pričom nad ich uchovávaním sa nevykonáva jednotná kontrola.

V roku 2000, keď sa 10- ročný syn Wendy Kramer začal pýtať na svoj pôvod, spustila projekt Registrácie súrodencov od darcu (Donor Sibling Registry, DSR). Z kliniky umelého oplodnenia sa Kramer pomoci nedostalo, a tak vytvorila skupinu na internete, kde takmer 8 500 detí splodených z gamét darcu našlo svojich polovičných súrodencov alebo priamo darcov. V roku 2007  sa jej syn stal 2 910. dieťaťom, ktoré našlo svojho súrodenca. Od tej chvíle je v spojení s piatimi ďalšími, biologickým otcom i starými rodičmi.

Ako ukazuje nasledujúci prípad, prístup k zdravotnej dokumentácii môže byť rozhodujúci. Pani Blackwell tri roky sliedila na internete,  až kým nevypátrala darcu, ktorého spermie pomohli splodiť jej syna Tylera. Darca „John“  nikdy neodpovedal na list, ktorý poslala aj s fotkami jeho syna. Minulý rok odpovedala na list sestra darcu a oznámila, že v roku 2007 John utrpel ruptúru aortovej aneuryzmy a jeho matka a dvaja bratia boli takisto v ohrození. Všetky deti, ktoré boli splodené jeho spermiami, mohli mať 50-percentnú šancu zdediť tento stav. Poškodenie sa dá odstrániť operáciou, ktorú Tyler podstúpil minulé leto. O tomto stave by sa nikdy nedozvedel, ak by ho nekontaktovala jeho biologická teta. Je nevyhnutné, aby deti poznali svoju medicínsku minulosť. Blackwell oboznámila s touto skutočnosťou aj ostaných piatich polovičných súrodencov a  jej synovi to zachránilo život.

Zdravotná dokumentácia sa zaznamenáva v čase darcovstva. Väčšina kliník vedie pravidelné aktualizácie, nie však všetky. NW Cryobank požaduje od darcov, aby ich informovali o zmenách, ale iba niektorí tak aj spravia. „Väčšina darcov vajíčok a spermií sú mladí študenti univerzít, ktorí migrujú a je ťažké s nimi držať krok,“ dodáva Tammy Zimmer riaditeľ spermobanky.

Preklad: Žofia Šuleková

Zdroj: nytimes.com

Obrázok: childrendeservetoknow.com