Ľudské telo - predmetom patentu ?

„EÚ bude financovať výskum kmeňových buniek, udeľovať patenty na výskum, ktorý zahŕňa ľudské embryonálne kmeňové bunky, a to napriek posudku generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ, ktorý ho v marci 2011 označil za nemorálny. Nemecký súd preto požiadal najvyššiu európsku súdnu inštanciu, aby definovala „ľudské embryo“ ako aj to, čo predstavuje jeho praktické využitie.

Súd zvyčajne prihliada na názory svojich generálnych advokátov, hoci preň technicky nie sú záväzné. Členské štáty EU majú v tejto otázke mimoriadne rozdielne názory. Výroba embryonálnych kmeňových buniek je zakázaná v Rakúsku, Dánsku, Francúzsku, Nemecku a Írsku. Naopak povolená je vo Fínsku, Grécku, Holandsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve. V júli 2006 na zasadnutí Rady Rakúsko, Litva, Malta, Poľsko a Slovensko bezvýsledne vyslovili želanie, aby EÚ ukončila financovanie výskumu embryonálnych kmeňových buniek, keďže sú to peniaze nás všetkých...

Pozadie   

Smernica z roku 1998 o právnej ochrane biotechnologických objavov dáva jasnú odpoveď na to, čo je a čo nie je možné patentovať. Podľa nej nemôže byť predmetom patentu „ľudské telo v rôznych štádiách formovania a vývoja“. Nemecký súd sa na Súdny dvor EÚ (ESD) obrátil s predbežnou otázkou, či je možné patentovať metódu konvertovania kmeňových buniek do nervových buniek s cieľom liečiť neurologické poškodenia a choroby. Túto metódu vynašiel nemecký vedec Oliver Brüstle, ktorému na ňu udelili patent v roku 1999. Po výzve organizácie Greenpeace bol patent vyhlásený za porušenie biotechnologickej smernice a čiastočne zrušený. Keď sa Brüstle opakovane odvolal a nemecký súd nebol schopný rozhodnúť, obrátil sa na ESD. Odpoveď Súdneho dvora EÚ bude záväzná pre nemecký súd ako aj pre iné súdy, ktoré sa  na ESD obrátili s podobnou otázkou.)

V snahe vyhnúť sa etickému problému o používaní ľudských embryí v lekárskom výskume, vedci našli spôsob, ako získať kmeňové bunky bez porušenia embryí. Dokážu to vyňatím jednoduchej bunky z embrya a jej uchovaním v pluripotentnom stave. Podobne postupujú kliniky pri mimotelovom oplodnení a testovaní genetických porúch. Kmeňové bunky sa totiž dokážu zmeniť na akýkoľvek typ telovej bunky a môžu sa prípadne použiť pri výmene zničených alebo chorých buniek, častí a orgánov.

Výskum kmeňových buniek bol doteraz kontroverzný, pretože pri ich získavaní sa ničili ľudské embryá. V auguste 2008 informovali o svojom unikátnom výskume japonskí vedci. Výskumníkom z Národného inštitútu priemyselných vied a technológií sa podarilo kultivovať kmeňové bunky z tzv. zuba múdrosti. Objav je do istej miery prevratným, kmeňové bunky sa totiž kultivujú najmä z embryí, ktoré sú už veľmi dlhé obdobie predmetom kontroverzie - získavajú sa totiž z odumretých ľudských plodov. "Ide o významný pokrok v dvoch smeroch: nemusíme prihliadať na etické otázky a zub sa dá veľmi účinne skladovať," uviedla vedúca výskumu Hadžime Oguši. Ide o eticky nekontroverzné adultné kmeňové bunky. Bunky z pupočníkovej krvi tiež predstavujú eticky bezproblémový zdroj kmeňových buniek potrebných pre výskumné účely, ako aj na liečbu. Výhodou krvotvorných kmeňových buniek z pupočníkovej krvi je, že sú vlastne biologickým odpadom a získavajú sa bezbolestne. Okrem toho neohrozujú matku ani dieťa, a to pri pôrode a ani po ňom (ak sa odberajú z placenty alebo pupočnej šnúry).

Vatikán bude financovať nový výskum možného využitia dospelých kmeňových buniek pri liečbe črevných a ďalších ochorení. Vatikán súhlasil s darovaním dvoch miliónov eur na výskum, ktorý vedie univerzita v Marylande. Projekt je vo svojej počiatočnej fáze a bude trvať roky, kým bude dostupná klinická liečba. Cirkev nesúhlasí s výskumom embryonálnych kmeňových buniek, pretože pri ňom dochádza k zničeniu embryí. Na druhej strane Cirkev podporuje využite dospelých kmeňových buniek.

Je potešením, že Slovensko reprezentuje v Európskej únii človek skutočne bojujúci o práva človeka, ktorý nepodlieha trendom a strachu o svoju kožu. Predseda Pracovnej skupiny pre bioetiku v Európskom parlamente, slovenský poslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS) názor generálneho advokáta Yvesa Bota o financovaní výskumu kmeňových buniek privítal. „Musíme  byť veľmi citliví a pozorne zvážiť všetky aspekty financovania výskumu zo strany EÚ, ktorý by mohol byť proti naším princípom.“ „Žiadna časť ľudského embrya po počatí nesmie byť patentovaná, pretože by to znamenalo porušenie princípu nekomercionalizácie ľudského tela zakotvenej v našej legislatíve.“  Sám podporuje alternatívne metódy, predovšetkým výskum na kmeňových bunkách dospelých a kmeňových bunkách z pupočníkovej krvi. Europoslanci na čele s Mikolášikom  navštívili aj prestížny výskumný inštitút v Lyone s úmyslom informovať ostatných zákonodarcov v parlamente o najnovších vedeckých poznatkoch. „Chceme zdôrazniť význam dospelých kmeňových buniek, ktoré majú nesmierne relevantné terapeutické výsledky,“  čo má priniesť nové liečebné postupy pre všetkých Európanov.

O najnovších postupoch a výsledkoch výskumu poslancov informovalo svetoznáme centrum pre výskum dospelých kmeňových buniek Cell Therapy Research Institute vo francúzskom Lyone. Jeho prezident Colin McGuckin označil živý záujem poslancov o problematiku za veľkú česť pre inštitút, osobitne pritom vyzdvihol, že „na podnet europoslanca a lekára Miroslava Mikolášika bola v Európskom parlamente dokonca vytvorená špeciálna pracovná skupina pre bioetiku“. Lídrom europarlamentnej delegácie do Lyonu sa stal práve ako predseda skupiny pre bioetiku, pričom na jej čele stojí od marca minulého roku.

Aj v roku 2007 vyzýval  Mikolášik ministra zdravotníctva, predkladal pozmeňujúce návrhy, odolával tlaku zvonka i zvnútra a to aj napriek neúspechu. Nariadenie z dielne Európskej komisie malo vtedy po prvýkrát harmonizovať podmienky a pravidlá testovania a využívania tzv. pokrokových liečebných terapií zahŕňajúcich génové a bunkové terapie či problematiku tkanivového inžinierstva s cieľom napomôcť liečeniu ťažkých a závažných ochorení, akými sú napr. cystická fibróza, rakovina, genetické poruchy, transplantácie kože po popáleninách, srdcové choroby či napr. Parkinsonova a Alheimerova choroba.  Hoci hrozilo, že nariadenie nebude prijaté práve kvôli sporu o etické pozmeňujúce návrhy (v hlasovaní boli odmietnuté), všetko dopadlo v súlade so želaním Európskej komisie, Rady a záujmových skupín obhajujúcich práva pacientov. Nové nariadenie podľa schválených kompromisných návrhov umožňuje jednotlivým členským krajinám, aby samé rozhodli o povolení či zákaze využívania špecifických druhov buniek v rámci pokrokových liečebných postupov (napr. embryonálnych kmeňových buniek).

Okrem spravodajcu Miroslava Mikolášika nevystúpil žiaden ďalší slovenský europoslanec či europoslankyňa. Irena Belohorská (NI), sama lekárka, sa v spomínaných otázkach pre EurActiv k správe Mikolášika vyjadrila: „Lekár sa v rámci pokroku nikdy nesprával eticky. Lekár sa nemôže správať eticky ani v rámci ideológie.“ Podľa nej sa majú zachovať všetky možné prostriedky na záchranu života, ide o určitý boj o budúcnosť medicíny. Pýtame sa so zdesením: Ktorý človek má „právo“ správať sa neeticky? Žeby práve lekár skladajúci Hippokratovu prísahu, tak ako tvrdí referentka Rady Európy pre Boj proti detskej práci a zneužívaniu a referentka pre Materstvo v Európe?  Vyzerá to tak, že „európske“, a teda aj naše peniaze, môžu financovať výskum vrátane výskumu kmeňových buniek, ktorý potom môže získať patent mimo Európy.

Mgr. A. Kláriková, Inštitút aplikovanej etiky prof. Alexandra Spesza pri Teologickej fakulte Katolíckej univerzity Ružomberok v Košiciach, Hlavná ul. 89, 04121 Košice

Zdroje:

· http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/clanok/vyskum-kmenovych-buniek-lezi-na-stole-sudneho-dvora-eu-017043    
· http://www.euractiv.sk/zdravotnictvo/clanok/zvada-kvoli-eticlkym-aspektom-genovej-terapie >
· http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110311012               
· http://hnonline.sk/c1-42857550-vatikan-bude-financovat-vyskum-kmenovych-buniek

Orzázok: sciencebusiness.net