Právo na informácie o zdravotnom stave | Medicínske právo
              

Články


Právo na informácie o zdravotnom stave


 | 23.9.2009 | komentárov: 0

Určite nikto nepochybuje o tom, že zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt. Preto každý má právo na zdravé životné podmienky a zdravé životné prostredie, právo na ochranu zdravia, na zdravotnú starostlivosť a zodpovedajúcu pomoc v prípade choroby. Jednotlivé práva pacientov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakladajú na práve na ľudskú dôstojnosť a na sebaurčenie. Každý má právo na prístup k takému štandardu zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade s právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a so súčasným stavom lekárskej vedy.(1)

Obrazok Katalóg práv pacientov je obsiahnutý v medzinárodných dokumentoch, aj v národnej úprave. Právo na informácie o zdravotnom stave patrí medzi základné práva pacienta. Z medzinárodnej úpravy právo na informácie o zdravotnom stave nachádzame v Dohovore o ľudských právach a biomedicíne, kde v kapitole II a III sú zakotvené základné pravidlá a zásady, ktoré sa premietli aj do národnej úpravy. Ďalším významným dokumentom v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti je Európska charta práv pacienta, na základe ktorej bola vypracovaná Charta práv pacienta v Slovenskej republiky. Hoci nie je záväzná, nepochybne zohráva dôležitú úlohu. V článku 3 pod názvom Právo na informácie, stanovuje základné zásady v súvislosti s poskytovaním informácií o zdravotnom stave. V článku 6 s názvom Dôvernosť sa uvádza, že všetky informácie o zdravotnom stave sú informácie osobného charakteru a sú dôverné počas jeho života, aj po jeho smrti.


1. Právo na informácie o zdravotnom stave - pojem

Pod právom na informácie o zdravotnom stave rozumieme právo pacienta byť podrobne informovaný o svojej diagnóze a prognóze, o všetkom, čo sa týka jeho zdravia. V určitých, zákonom stanovených prípadoch toto právo na informácie patrí nie samotnému pacientovi, ale iným osobám. Tieto situácie sú rozobraté nižšie. Pod samotné právo na informácie môžeme subsumovať viacero oblastí. Ide o poučenie, informovaný súhlas a určité úkony so zdravotnou dokumentáciou- výpis a právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie. Základnou právnou úpravou tejto oblasti v Slovenskej republike je zákon číslo 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“).


2. Poučenie


Akémukoľvek zákroku v oblasti starostlivosti o zdravie musí predchádzať poučenie zo strany ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka a informovaný súhlas zo strany prijímateľa zdravotnej starostlivosti alebo iných osôb v osobitných prípadoch. Pojem zákrok chápeme ako každý lekársky úkon, najmä za účelom preventívnej starostlivosti, diagnostiky, liečby alebo rehabilitácie alebo v súvislosti s výskumom.(2)  Pod poučením podľa § 6 ods.1 zákona o zdravotnej starostlivosti rozumieme povinnosť ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka informovať pacienta, prípadne inú osobu, o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Informuje o predpokladanom priebehu liečby alebo rekonvalescencie, o negatívnych a pozitívnych dôsledkoch zákroku na zdravie pacienta. Nesmie zabudnúť ani na informácie spojené s obmedzeniami pri obvyklom spôsobe života.(3)  To je v podstate obsah poučenia. V súvislosti s rizikami je potrebné poučovaného oboznámiť nie len z rizikami spojenými s konkrétnym zákrokom, ale taktiež o rizikách, ktoré môžu plynúť s pacientových vlastností a charakteristík. Ide najmä o choroby, vek a iné predispozície, ktoré môžu mať vplyv na výsledok zákroku.


3. Spôsob poskytovania poučenia

Zložitosť lekárskeho zákroku má vplyv aj na samotné poučenie. Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 6 ods. 2 v súvislosti s poučením uvádza povinnosť zdravotného pracovníka, aby poučenie poskytol zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre informovaný súhlas. Ošetrujúci zdravotnícky pracovník pri poskytovaní informácií takisto musí prihliadať na rozumovú a vôľovú vyspelosť a zdravotný stav osoby, ktorú má poučiť. To znamená povinnosť voliť slová a výrazy, ktoré sú zrozumiteľné a jasné aj pre pacienta- laika. Berie ohľad na možnosti poučovanej osoby, na jej diagnózu a očakávaný vývoj zdravotného stavu, poskytuje dostatočný čas na rozhodnutie ako ďalej postupovať a na zváženie ponúknutých alternatív liečby.
Poučovaná osoba má samozrejme právo klásť otázky, na ktoré je ošetrujúci zdravotnícky pracovník povinný odpovedať. V niektorých prípadoch poučenie nie je jednorázovou záležitosťou, ktorý sa končí podpisom informovaného súhlasu, ale ide o dlhšie trvajúci proces a pokračujúci dialóg medzi pacientom a lekárom.
Čo sa týka poskytovania informácií pacientovi- cudzincovi, ktorý nerozumie slovensky, takisto musí byť poučený o všetkých podstatných skutočnostiach súvisiacich so zákrokom a lekár je povinný poradiť si aj v tejto situácií. Keďže dnes pacient- cudzinec nie je žiaden výnimočný jav, bolo by vhodné, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti spolupracovali s tlmočníckymi kanceláriami.(4)
Význam poučenia spočíva v tom, že pacient, ktorý pozná svoj zdravotný stav lepšie spolupracuje pri liečbe, vie ako sa správať v situácií, ktorá by mohla ohroziť jeho život, poprípade vie, ktorým situáciám sa vyhýbať, aby si zdravotne nepriťažil.


4. Rozsah poskytovaného poučenia

Je na pacientovi v akej miere si praje byť informovaný o svojom zdravotnom stave. Ak si pacient nepraje byť informovaný v celom rozsahu, vzniká problém, či zdravotnícky pracovník môže rozhodnúť, ktoré informácie sú vhodné a ktoré zasa nie. Zákon predpisuje len to, že poučenie má byť zrozumiteľné, ale nezaoberá sa jeho úplnosťou. A samozrejme, pacient môže poučenie aj odmietnuť.
V rámci problematiky poučenia je potrebné spomenúť aj zadržanie informácií, tzv. milosrdnú lož. Aj keď o tejto otázke sa vedú mnohé diskusie, v podstate na to existujú dva protikladné názory. Jeden hovorí o tom, že pacient má právo na informácie o svojom zdravotnom stave, nech sú akokoľvek negatívne, pretože v tomto prípade si pacient môže usporiadať svoje záležitosti tak, ako ich sám uzná za vhodné. Ak by sa mu však informácie o nepriaznivom vývoji zdravotného stavu zadržali, bol by výrazne obmedzený vo svojich právach v súvislosti so zariadením vecí a nakladaním majetku. Na druhej strane by však poskytnutie nepriaznivých informácií mohlo mať za následok zhoršenie jeho psychického stavu, čo by prípadnú liečbu alebo posledné chvíle života zhoršilo. Aj napriek tejto skutočnosti sa však zastáva názor, že pacient má byť informovaný o svojom zdravotnom stave. V rámci tejto tzv. milosrdnej lži sa môžeme oprieť aj o spomínaný Dohovor, ktorý v článku 10 uvádza, že vo výnimočných prípadoch možno v záujme pacienta obmedziť práva pacienta na všetky informácie týkajúce sa jeho zdravotného stavu.  


5. Subjekt poskytujúci poučenie a subjekt príjímajúci poučenie

Informácie o zdravotnom stave a poučenie poskytuje ošetrujúci zdravotnícky pracovník, ktorý je na výkon svojho povolania spôsobilý. Toto poučenie je povinný poskytnúť, pokiaľ nenastanú niektoré z vyššie spomínaných skutočností, to je odmietnutie poučenia pacientom alebo zadržanie informácií v prípade, že je to pre pacienta výhodnejšie. Pokiaľ zákrok bude vykonávať lekár, poučenie musí poskytnúť on sám. V prípade, kedy zákrok bude vykonávať zdravotná sestra, poučenia môže poskytnúť aj ona.
Ďalšia otázka pri poskytovaní poučenia vzniká napríklad, ak praktický lekár odporučí svojho pacienta na určité špecializované vyšetrenie, a súčasne mu poskytne aj poučenie súvisiace s týmto vyšetrením. V zásade možno odporučiť, že poučenie by mala poskytovať tá osoba, ktorá zákrok uskutočňuje. Je to praktické aj z toho pohľadu, že zákrok je možné vykonať len s informovaným súhlasom pacienta, poprípade iných osôb, a tak je aj v záujme poskytovateľa tejto špecializovanej starostlivosti, aby bol pacient náležite poučený a nespoliehať sa na poučenie zo strany praktického lekára. Ďalším dôvodom je aj skutočnosť, že lekár, ktorý uskutočňuje zákrok, má najväčšie skúsenosti s priebehom a následkami zákroku.(5) 

Podľa § 6 odseku 1 zákona o zdravotnej starostlivosti sa informácie o zdravotnom stave, poučenie poskytuje osobe, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť. Ide o pacienta a to je aj najčastejší prípad. Pacient však môže určiť aj inú osobu, ktorej sa poučenie poskytne. Ak je pacientom maloleté dieťa, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony, tak poučenie sa poskytuje zákonnému zástupcovi, opatrovníkovi alebo osobe, ktorá má maloleté dieťa v pestúnskej starostlivosti.
Z tohto zákonného znenia vyplýva, že poučený má byť priamo a jedine pacient. Uvedené výnimky sa uplatňujú v prípade, kedy pacient nie je schopný sám zhodnotiť prijaté informácie. Ale aj napriek ich zníženej schopnosti dať platný informovaný súhlas, je potrebné ich práva zachovať v čo najväčšej možnej miere. Maloleté osoby a osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony, poprípade obmedzené v spôsobilosti na právne úkony, majú právo, aby sa im informácie o ich zdravotnom stave poskytli a pri následnom zákroku sa bral ohľad na ich prianie a na ich vek, či duševný stav. Platí zásada, že je potrebné vedieť jej stanovisko a aj naň prihliadať. Avšak, ak táto osoba nie je spôsobilá urobiť právne platný informovaný súhlas, tak súhlas udeľuje jeho zástupca vždy tak, aby to bolo pre pacienta čo najvhodnejšie.
Samozrejme, že informácie poskytnuté zástupcovi musia byť vždy korešpondujúce s informáciami, ktoré by boli poskytnuté pacientovi. Súhlas s poskytovanou liečbou môže zástupca kedykoľvek odvolať, ale iba v prípade, ak je to v záujme pacienta. V prípade, ak zástupca nespôsobilého pacienta nekoná v jeho záujme alebo odmietne poskytnúť informovaný súhlas, tak jeho konanie môže byť podrobené súdnemu preskúmaniu, kedy je súhlas zástupcu možné nahradiť rozhodnutím súdu. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len tie úkony, ktoré sú nevyhnutné pre záchranu života.
V prípade vykonania neodkladného zákroku pri záchrane života maloletej osoby alebo osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, ak jej zástupcovia odmietajú poskytnúť súhlas alebo dlho otáľajú, je ošetrujúci lekár oprávnený zákrok uskutočniť.

Vzhľadom na to, že informácie o zdravotnom stave sú vysoko osobnými údajmi a každý pacient má právo na ochranu osobných údajov, tieto informácie sa poskytnú len osobám, ktoré on sám určí. To sa vzťahuje aj na rozsah poskytovaných informácií. Dokonca ani rodine pacienta neprináleží žiadne špeciálne postavenie a pokiaľ si to pacient neželá, rodinným príslušníkom nie sú poskytované žiadne informácie. Aj keď v praxi sa často namieta, že vyžadovať okruh rodinných príslušníkov je zbytočné, pretože drvivá väčšina pacientov chce, aby rodinní príslušníci boli informovaní o jeho zdravotnom stave.(6)
Naopak, pri práve pacienta určiť, ktoré osoby môžu byť informované, stojí právo určiť osoby, ktorým je zakázané poskytovať informácie o zdravotnom stave, buď v celom rozsahu alebo obmedzene.
V situácií, kedy pacient nie je schopný sa vyjadriť vzhľadom na jeho momentálny a nečakaný nepriaznivý zdravotný stav, je ťažké, až nemožné získať súhlas, aby s jeho zdravotným stavom boli oboznamovaní najbližší príbuzní. Aj napriek tomu, že zákon nehovorí nič o takejto situácií, je možné sa domnievať, že v tomto prípade ide o špecifický druh krajnej situácie, ktorá ospravedlňuje porušenie základného pravidla a príbuzní majú nárok na poskytnutie základných informácií.(7) 
Zákon však stanovil určité situácie kedy je pacientovo právo na ochranu súkromia obmedzené, a to v prípade, keď je to nevyhnutné pre ochranu druhých ľudí. Napríklad, ak pacient trpí prenosnou chorobou a neinformovanie rodinných príslušníkov alebo osôb žijúcich v spoločnej domácnosti by mohlo vážne ohroziť ich zdravie.

Pri tvorbe zdravotnej dokumentácie lekár zaznamenáva aj okruh osôb, ktorým sa informácie o zdravotnom stave poskytnú a ktorým nie. V súvislosti s tým je pacientovi potrebné poskytnúť možnosť vyjadriť nesúhlas s poskytovaním informácií a samozrejme tento nesúhlas je potrebné aj náležite rešpektovať, k čomu v praxi často nedochádza.
Pri poskytovaní informácií o zdravotnom stave rodinným príslušníkom je potrebné pamätať na zásadu, že rozsah informácií poskytovaných im alebo iným osobám, sa má rovnať rozsahu informácií poskytnutých pacientovi.(8)   Ak by došlo k situácií, že rodinní príslušníci sú informovaní vo väčšom rozsahu ako pacient, a hlavne, že pacientovi sú zadržiavané pre neho nepriaznivé informácie, s ktorými príslušníci sú oboznámení, z ich správania môže pacient ľahko vytušiť, že mu je niečo zadržiavané a že ide o nepriaznivé informácie. To by mohlo mať za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu. Túto zásadu rovnakého informovania je možné obísť v prípade, ak zadržanie informácií je podľa spravodlivého a poctivého úsudku lekára pacientovi na prospech.

Pokiaľ ide o informácie o zdravotnom stave pacienta, ktorý zomrel, právo na informácie majú blízke osoby, prípadne ďalšie osoby, ak ich pacient pred smrťou určil. Obsahom týchto informácií je príčina smrti a výsledok pitvy, ďalej môžu nahliadať do zdravotnej dokumentácie, vyhotoviť si jej výpis, opis alebo kópiu. Pokiaľ bol pacient obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že si nemohol určiť osobu, ktorej by informácie o jeho zdravotnom stave boli poskytované, vyššie spomenuté práva má zákonný zástupca tejto osoby alebo iná osoba určená zákonným zástupcom.
Ak pacient za života vyslovil zákaz poskytovania informácii o svojom zdravotnom stave, tak blízke osoby majú spomínané práva len v prípade, ak je to v záujme ochrany ich zdravia.(9)  Avšak platí pravidlo, že informácie sa poskytujú len v rozsahu na to potrebnom.

Článok 9 Dohovoru uvádza, že ak pacient nie je v čase zákroku v takom stave, že môže vyjadriť svoje prianie, je treba prihliadnuť na prianie, ktoré vyslovil s vykonaním zákroku skôr. Účelom tohto ustanovenia je, aby ten, kto nie je schopný dať právne významné stanovisko ohľadom svojho zdravotného stavu, ale už skôr vyjadril svoj názor k predvídateľným situáciám, je potrebné, aby toto jeho prianie bolo rešpektované. Avšak v prípade, ak by prianie pacienta smerujúce do budúcna bolo vyslovené dlho pred zákrokom, vzniká problém, pretože lekárska veda mohla od tohto obdobia pokročiť a môžu existovať iné, účinnejšie spôsoby liečby.(10)  Pacient samozrejme nemohol predvídať pokrok lekárskej vedy a tak tento prípad by mohol byť výnimkou z článku 9 Dohovoru. Skôr vyslovené prianie pacienta by malo byť zaznamenané preukázateľným spôsobom a lekár si musí byť istý, že prianie pacienta sa týka súčasnej situácie a je stále platné, aj pri súčasnom stave vedy. Za preukázateľný spôsob sa vo všeobecnosti považuje overená listina podpísaná pacientom v dobe, kedy bol spôsobilý k takémuto úkonu.(11)


7. Informovaný súhlas

S právom na informácie o zdravotnom stave súvisí inštitút informovaného súhlasu. Bez neho nesmie lekár vykonať žiaden zákrok. Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 6 ods. 4 informovaný súhlas vymedzuje ako preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie. Aké by to poučenie malo byť už bolo rozoberané. Keďže každý, kto má právo na poučenie, má právo poučenie aj odmietnuť, zákon za informovaný súhlas považuje aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia. Výnimky z tohto ustanovenia nájdeme priamo v tomto zákone: pri účasti na biomedicínskom výskume, v prípade odberu orgánov, tkanív a buniek, aj pri prijímaní orgánov, tkanív a buniek a pri sterilizácií.
Informovaný súhlas dáva osoba, ktorej sa zdravotná starostlivosť má poskytnúť alebo zákonný zástupca, pokiaľ sa jedná o osobu nespôsobilú dať informovaný súhlas. Ako už bolo spomínané, táto osoba sa na rozhodovaní podieľa v najväčšej možnej miere vzhľadom na jej schopnosti a vždy sa koná v jej prospech. Existuje zákonná možnosť poskytnutý súhlas kedykoľvek odvolať.
Zákon o zdravotnej starostlivosti v § 6 ods. 8 presne špecifikuje prípady kedy sa informovaný súhlas nevyžaduje. Ide o prípad neodkladnej starostlivosti, ak nemožno súhlas získať včas, ale možno ho predpokladať, ďalej v prípade súdom uloženého ochranného liečenia, v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá trpí prenosnou chorobou, ktorá je pre jeho okolie nebezpečná. Posledný prípad uložený zákonom kedy sa informovaný súhlas nevyžaduje je v prípade ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo ak osoba trpí duševnou chorobou alebo príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie. Ustanovenie platí aj v prípade, ak osobe hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu.
Zákon nestanovuje striktne formu informovaného súhlasu, teda súhlas môže byť ústny alebo písomný. Vzhľadom na to, že v prípade, ak by po zákroku došlo k nejakej nepredvídateľnej situácií, je súhlas potrebné preukázať, preto je vhodné informovaný súhlas vykonať v písomnej forme. Zákon upravuje niektoré situácie, pri ktorých je potrebná písomná forma, a to pri účasti na biomedicínskom výskume, v prípade darcovstva, prenosu orgánov, tkaniva alebo buniek, sterilizácie, pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej alebo lokálnej anestéze alebo pri zmene diagnostického postupu alebo liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu.

Spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie. Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca, súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj vyjadrenie osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.(12)


8. Zdravotná dokumentácia - sprístupňovanie a nahliadanie

S poskytovaním zdravotnej starostlivosti je spojená aj zdravotná dokumentácia, ktorá má obsahovať osobné údaje osoby, ktorej je zdravotná starostlivosť poskytovaná, v rozsahu nevyhnutnom na jej identifikáciu a zistenie anamnézy, údaje o poučení a informovanom súhlase, údaje o chorobe, o priebehu a výsledku vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich zo zdravotným stavom a ďalšie údaje uvedené v § 19 zákona o zdravotnej starostlivosti. Zápis musí byť pravdivý a čitateľný, priebežne dopĺňaný a nesmie byť zabudnuté na dátum zápisu, identifikáciu a podpis osoby, ktorá zápis vykonala. Pri identifikácií ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka nestačí len podpis, ale sú potrebné presné údaje o tomto pracovníkovi. K tomu je potrebný buď vlastnoručný podpis alebo zaručený elektronický podpis v závislosti od formy v akej sa dokumentácia vedie. Túto zdravotnú dokumentáciu vedie ako celok všeobecný lekár, iný ošetrujúci zdravotnícky pracovník zdravotnú dokumentáciu v rozsahu ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti. (13)
Vzhľadom na to, že zdravotná dokumentácia obsahuje osobné údaje pacienta a údaje o jeho zdravotnom stave a pacient má pravo na ochranu týchto údajov, zákon presne špecifikuje, ktoré subjekty a v akých situáciách majú prístup k týmto údajom. Poskytovateľ je povinný zabezpečiť, aby k zdravotnej dokumentácii nemali prístup iné osoby ako ošetrujúci lekár a ďalší zdravotnícki pracovníci v nevyhnutnom rozsahu.

Údaje zo zdravotnej dokumentácie sa poskytujú formou výpisu, ktorý obsahuje údaje stanovené v § 24 zákona o zdravotnej starostlivosti. Sú to osobné údaje pacienta, ktorému sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu nevyhnutnom na jeho identifikáciu a zistenie anamnézy, identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne a identifikačné údaje poskytovateľa, chronologický opis vývoja zdravotného stavu, prehľad o doterajšej liečbe, údaje potrebné na ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti a dátum vystavenia a identifikáciu ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka.
Zákon stanovuje povinnosť všeobecného lekára bezodkladne poskytnúť výpis inému ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi v rozsahu jeho vyžiadania. Ide v podstate o vzájomné vymieňanie informácií, pričom je potrebné, aby s týmto pacient súhlasil.
Ďalej zákon o zdravotnej starostlivosti pozná sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokumentácie formou nahliadania. Údaje sa poskytujú osobe, ktorej sa zdravotná dokumentácia týka alebo jej zákonnému zástupcovi v celom rozsahu, manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi alebo ich zákonnému zástupcovi po smrti tejto osoby, taktiež v celom rozsahu, ak pacient pre svojou smrťou nevyjadril opak. Ak po smrti pacienta nezostala žiadna z týchto menovaných osôb, tak právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie má plnoletá osoba, ktorá so zomrelým pacientom žila v čase smrti v spoločnej domácnosti, blízkej osobe alebo ich zákonnému zástupcovi.
Pacient alebo zákonný zástupca môže udeliť splnomocnenie inej osobe a na základe tohto písomného splnomocnenia má táto osoba právo nahliadať do dokumentácie ako pacient sám. Na tomto splnomocnení musí byť úradne osvedčený podpis a uvedený rozsah, v ktorom splnomocnenec je oprávnený nahliadať do zdravotnej dokumentácie. Je tu však otázka, či splnomocnenec je oprávnený ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi klásť otázky súvisiace s údajmi, o ktorých sa pri nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie dozvedel. Tu by bolo vhodné, aby v splnomocnení bolo priznané právo klásť otázky. Avšak tu vzniká ďalší problém, či je lekár povinný na tieto otázky splnomocnenca odpovedať, pretože o tomto zákon nehovorí. Vzhľadom na to, že lekár je povinný odpovedať na prípadné otázky pacienta, mal by tu existovať predpoklad, že je povinný odpovedať na otázky splnomocnenej osoby, aj keď táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Nahliadať do zdravotnej dokumentácie pacienta má aj revízny lekár príslušnej zdravotnej poisťovne na účely kontrolnej činnosti. Revízny lekár ma toto právo v celom rozsahu. Ďalej toto právo patrí úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a na účely prešetrovania sťažností, tiež v celom rozsahu, ministerstvu zdravotníctva, lekárovi samosprávneho kraja a sestre samosprávneho kraja na účely dozoru a ďalším ministerstvám, ktoré sú uvedené v § 25 ods. 1 písmeno f zákona o zdravotnej starostlivosti.
Ďalšie subjekty, ktoré majú právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie sú uvedené v § 25 ods. 1 písmena g až m zákona o zdravotnej starostlivosti, a to sú:

  • všeobecný lekár Ministerstva vnútra SR na účely lekárskeho vyšetrenia v prijímacom konaní a posudkovému lekárovi ozbrojených síl SR, právo im patrí v celom rozsahu
  • posudkovému lekárovi na účely lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia a v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, právo im patrí v celom rozsahu
  • posudkovému lekárovi úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na účely lekárskej posudkovej činnosti , právo im patrí v celo rozsahu
  • znalcovi ustanovenému súdom alebo bol pribratý orgánom činným v trestnom konaní alebo znalcovi, ktorého niektorá zo strán v občianskom súdnom konaní požiadala o vypracovanie znaleckého posudku, alebo v súvislosti s trestným konaním, právo im patrí v rozsahu nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku, pričom o potrebnom rozsahu rozhoduje znalec
  • poisťovni vykonávajúcej individuálne zdravotné poistenie
  • príslušnému orgánu stavovskej organizácie, právo im patrí v rozsahu kontroly príslušného zdravotníckeho zariadenia
  • odbornému pracovníkovi epidemiológie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, odbornému pracovníkovi epidemiológie úradov verejného zdravotníctva Ministerstva vnútra SR a Ministerstva obrany SR, právo im patrí v rozsahu potrebnom na zabezpečenie epidemiologického vyšetrovania.

Osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie si na mieste, kde sa jej nahliadnutie umožňuje, má právo robiť výpisky alebo kópie v rozsahu určenom zákonom alebo splnomocnením, v závislosti o aký oprávnený subjekt ide.(14)  V prípade nahliadnutia je poskytovateľ povinný umožniť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie, okrem prípadu ak ide o nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie osobe, ktorej sa poskytuje špeciálna zdravotná starostlivosť v psychiatrickom odbore a mohlo by to negatívne ovplyvniť liečbu. Na druhej strane, každý kto si myslí, že nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie mu bolo odoprené neprávom, môže sa obrátiť na súd a rozhodnutie poskytovateľa nahradiť rozhodnutím súdu. Samozrejme, osoba, ktorá má prístup k údajom zo zdravotnej dokumentácie musí zachovať povinnosť mlčanlivosti.

Ak to zhrnieme, pacient má až na niektoré výnimky právo na informácie o svojom zdravotnom stave. Tomuto právu pacienta korešponduje povinnosť zdravotníckeho pracovníka tieto informácie poskytnúť pacientovi, osobe, ktorú pacient určí a zákonnému zástupcovi, ak ide o pacienta nespôsobilého dať informovaný súhlas, ktorý považujeme za podmienku poskytnutia zdravotnej starostlivosti, pokiaľ nenastanú výnimočné situácie, pri ktorých sa informovaný súhlas nevyžaduje.
Je nemysliteľné, aby lekár vykonával iný ako bežný zdravotný úkon bez náležitého poučenia. Zákonom predpísaný spôsob poskytovania poučenia a následného udelenia informovaného súhlasu predpokladá kvalitne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Práca zdravotných pracovníkov musí byť na vysoko profesionálnej úrovni, a preto nesmú zabúdať ani na svoje povinnosti, a to nielen v súvislosti s poskytovaním informácií o zdravotnom stave.


Autor: Lucia Matisová
autorka je študentkou 3. ročníka Právnickej fakulty UPJŠ, Košice
Forma citácie: Matisová, L.: Právo na informácie o zdravotnom stave, publikované na internetovom portály www.pravo-medicina.sk, 09/09


Foto: zdroj internet, http://www.isb-me.com/ISB/upload/j0202077.jpg

Poznámky:
  1. http://www.zdravie.sk/sz/content/72-98/Ministerstvo-zdravotnictva-charta-prav-pacienta-v-sr.html, navštívené dňa 8.6.2009
  2. Šustek, P. - Holčapek, T.: Informovaný souhlas,  JUDr. Petr Šustek a JUDr. Tomáš Holčapek, 2007, str. 62
  3. Mach, J.: Medicína a právo, Nakladatelství C.H.Beck, 2006, str. 18-19
  4. Šustek, P., Holčapek, T.: Informovaný souhlas, JUDr. Petr Šustek a JUDr. Tomáš Holčapek, 2007, str. 92
  5. Šustek, P. – Holčapek, T.: Informovaný souhlas JUDr. Petr Šustek a JUDr. Tomáš Holčapek, 2007, str. 63
  6. Šustek, P. – Holčapek, T.: Informovaný souhlas JUDr. Petr Šustek a JUDr. Tomáš Holčapek, 2007, str. 65
  7. Burianek, J.: Lekářské tajemství, zdravotnícka dokumentace a související právní otázky, Linde Praha a.s., 2005, str. 65
  8. Burianek, J.: Lekářské tajemství, zdravotnícka dokumentace a související právní otázky, Linde Praha a.s., 2005, str. 66
  9. Doležal, T. - Doležal, A.: Ochrana práv pacienta, Linde Praha a.s., 2007, str. 34
  10. Mach, J.: Medicína a právo, Nakladatelství C.H.Beck, 2006, str. 30
  11. Mach, J.: Medicína a právo, Nakladatelství C.H.Beck, 2006 str. 30
  12. § 6 ods. 9 zákona o zdravotnej starostlivosti
  13. § 19 ods. 3 zákona 576/2004 o zdravotnej starostlivosti
  14. § 25 zákona o zdravotnej starostlivosti




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 6+5 =


-- žiadne príspevky --