SPORY O DISPOZÍCIU VYPLÝVAJÚCE ZO SÚČASNÉHO PRÁVNEHO STAVU | Medicínske právo
              

Články


SPORY O DISPOZÍCIU VYPLÝVAJÚCE ZO SÚČASNÉHO PRÁVNEHO STAVU


 | 6.5.2011 | komentárov: 2

V nasledujúcich riadkoch prinášame úryvok z článku Bridget M. Fuselier: The Trouble with Putting All of The Eggs in One Basket: Using a property rights model to resolve problem over cryopreserved pre-embryos (I), ktorý uverejnil americký časopis Texas Journal on Civil Liberties and Human Rights. Autorka sa zamýšľa nad právnym postavením a právnou ochranou kryokonzervovaných embryií, ktorú výrazne ovplyvňuje/komplikuje štruktúra súčasnych právnych systémov. Tie vychádzajú z rímskej právnej tradície, podľa ktorej rozoznávajú právnu ochranu vecí a právnu ochranu osôb. Aký model právnej ochrany zvoliť pri in vitro vytvorených embryách, ktoré sú uskladnené pre prípad ďalšieho použitia? Ako riešiť spory týkajúce sa ich využitia medzi partnermi v prípade rozvodu a rozchodu, tak ako nato v európskom kontexte poukázal prípad Evans vs. Veľká Británia? Autorka na základe praxe amerických súdov rozlišuje tri modely: zmluvný model, model vzájomnej dohody podľa existujúceho stavu a model vyváženosti. V uvedenom článku sa venuje rozhodnutiu texaského súdu, ktorý v prípade Roman vs. Roman, ktorý sa pridržal zmluvného modelu.

Obrazok

V posledných dvoch desaťročiach niekoľko prípadov upriamilo našu pozornosť na emočnú a právnu problematiku klasifikácie embryií (II). Tieto prípady nastali u párov, ktoré zmrazili zárodky v snahe o počatie vlastných biologických detí, pričom sa neskôr rozhodli rozviesť alebo ukončiť svoj vzťah.

 

V týchto sporoch mohli súdy čerpať z  legislatívy len veľmi málo, preto si museli vytvoriť vlastné rámce pre riešenie týchto sporov. Vytvorili tak tri modely (prístupy) „ zmluvný prístup;  model vzájomnej dohody podľa existujúceho stavu; a model vyváženosti“. (36)

 

Tri štáty – New York, Tennessee a Washington – uplatňujú zmluvný prístup. V týchto štátoch platí, že „zmluvy uzatvorené v čase oplodnenia in vitro sú vykonateľné v prípade, že neporušujú verejný poriadok.“ (37) Zmluvný prístup bol kritizovaný, nakoľko „nedostatočne chráni dotknuté individuálne a spoločenské záujmy.“ (38) Po prvé, spomínaná problematika sa dotýka veľmi osobných, individuálnych presvedčení,  a preto by jednotlivcom malo byť umožnené rozhodovať v tejto veci v súlade so „svojimi aktuálnymi želaniami, hodnotami  a presvedčením.“ (39)  Po druhé, „požiadavka, aby páry prijímali záväzné rozhodnutia ohľadom budúceho nakladania so zárodkami, neberie do úvahy, aké zložité je predvídať budúce reakcie na životne závažné udalosti.“ (40) V neposlednom rade, podmieňovanie poskytnutia liečby záväznými dohodami „spochybňuje autenticitu“ pôvodných dohôd (41). A napokon, záväzný zmluvný prístup „podkopáva dôležité hodnoty týkajúce sa rodiny, reprodukcie a významu genetických pút.“ (42) Model vzájomnej dohody podľa existujúceho stavu vznikla v dôsledku obáv spojených so zmluvným prístupom.

           

V modeli vzájomnej dohody podľa existujúceho stavu môžu o nakladaní s pre-embryami rozhodovať jednotlivci, ktorí ich vytvorili, pričom každej strane je umožnené podieľať sa na tomto rozhodovaní.(43)  Tento model  upúšťa od určitosti a predvídateľnosti zmluvného prístupu,  keďže od párov nevyžaduje, aby vopred vedeli a predvídali, ako budú so zárodkami nakladať v budúcnosti. Zatiaľ čo, nútené rodičovstvo zaťažuje jednotlivca určitým bremenom, nariadená likvidácia zárodkov „môže mať rovnako závažné následky najmä pre tých, ktorí považujú pre-embryá za osoby.“ (44) Vzhľadom na to, model vzájomnej dohody podľa existujúceho stavu neumožňuje nakladanie s embryami bez vzájomného súhlasu oboch osôb, ktoré ho vytvorili.(45)

           

Tretí model predstavuje strednú cestu, zahrňuje myšlienku rozhodovania sa podľa existujúceho stavu, ale bez modelu vzájomnej dohody.(46) V rámci tohto modelu sa súdy zamerali na princíp, že lepším pravidlom je „vynucovať dohody uzavreté v čase, keď sa začal proces in vitro oplodnenia, pričom obe strany majú  právo zmeniť svoj názor na nakladanie s uskladnenými embryami, až do momentu, kým sa tieto embryá nepoužijú alebo nezničia.(47) Zrejmým problémom tohto prístupu je nekonzistentnosť. Pokiaľ sa strany v konkrétnom prípade nevedia dohodnúť, žiada sa od súdov, aby zvážili relatívne záujmy strán pri rozhodovaní ako  naložiť s embryom. (48)

           

Keďže majú jednotlivci, ktorí embryo vytvorili, primárne a rovnocenné právo na učinenie rozhodnutia o použití alebo nakladaní s ich embryami, bolo by v rozpore s verejným poriadkom trvať na predchádzajúcej dohode strán v tejto obzvlášť osobnej sfére voľby týkajúcej sa reprodukcie, ak jedna zo strán zmení názor v súvislosti s nakladaním alebo použitím embryí (49).

 

Okrem osobnej autonómie jednotlivcov je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že kliniky a zariadenia potrebujú určité usmernenia, pokiaľ ide o vôľu strán  a stanovenie rámca pôsobnosti.(50)  Preto ani súdy, ktoré povolili stranám odchýliť sa od pôvodných dohôd, nevyhlásili, že by dohody  medzi stranami a reprodukčnými klinikami boli neplatné.(51) Dohody s klinikou uzavreté  v čase začiatku oplodnenia in vitro sú vynutiteľné a záväzné, aj keď strany majú právo zmeniť svoj názor na nakladanie s embryami. Klinika môže a mala by postupovať v súlade s dohodami uzavretými so stranami, až kým jedna zo strán písomne neoznámi zmenu svojho pôvodného zámeru.(52)

           

Model vzájomných dohôd zakazuje transfer, použitie alebo nakladanie s embryami bez podpísaného zvolenia od oboch darcov.(53) V prípade, že by sa strany nedohodli, embryá by boli uskladnené na neurčito (54), pričom náklady na ich úschovu by hradila strana, ktorá nesúhlasí so zničením.(55) Embryá by boli uskladnené dovtedy, kým  by sa nedosiahla určitá dohoda. Strana túžiaca po dieťati by ho mať nemohla, kým by druhá strana nezmenila svoj názor. Tá by rovnako nemohla embryá darovať ani zničiť, pokiaľ svoj názor druhá strana nezmení. Embryá ostanú kryokonzervované na neurčitý čas.

           

Posledný prípad, ktorý vniesol svetlo do tejto emocionálnej vojny je prípad Romanová versus Roman. (56)Randy a Augusta Romanovci sa zosobášili v 1997 a snažili sa o splodenie potomka.(57) Keď sa ich snaha nenaplnila, Romanovci sa rozhodli pre umelé oplodnenie. (58). Tieto snahy boli taktiež neúspešné.(59) V 2001 Romanovci vyhľadali pomoc MUDr. Schnella a napokon zhodnotili oplodnenie in vitro ako najlepšiu možnosť pre splodenie vlastného biologického dieťaťa.(60) Nakoľko oplodnenie ženských vajíčok mimo tela predpokladá  vytvorenie viacerých embryií, Romanovci sa s klinikou dohodli na kryoprezervácii ich embryií. (61)

           

27. marca 2002 strany podpísali „Informovaný súhlas so zmrazením embryí.“ (Dohoda o kryoprezervácii). (62) Týmto dokumentom oprávnili kliniku na uskladnenie zmrazených zárodkov do času, kým nebudú transferované za súčasného súhlasu oboch manželov.(63) Strany si taktiež museli zvoliť spôsob,  akým sa naloží s embryami  v prípade rozvodu.(64) Dohoda umožňovala obom stranám späťvzatie súhlasu s nakladaním s embryami a vystúpenie z programu. (65)

           

17. apríla 2002 bolo vytvorených  šesť embryí, z ktorých len tri boli životaschopné a vhodné na zmrazenie. (66) Večer pred naplánovaným embryotransferom Randy Roman odstúpil od dohody o umelom oplodnení a informoval o tom MUDr. Schnella.(67) O mesiac neskôr podpísali dohodu o rozmrazení a implantovaní embryí, ale dohoda bola podmienená podstúpením manželského poradenstva. Randy a Augusta ho však  nikdy nedokončili.(68)

           

10. decembra 2002 Randy podal žiadosť o rozvod.(69) Strany sa dohodli na všetkých bodoch okrem zmrazených embryí.(70) Randy žiadal súd o nariadenie likvidácie embryí v súlade s dohodou uzavretou s klinikou.(71) Augusta prejavila vôľu podrobiť sa implantácii za účelom mať biologické dieťa.(72) Augusta taktiež prehlásila, že Randy by nemal žiadne rodičovské práva ani povinnosti voči deťom narodeným z embryí.(73) Súd uznal Auguste vlastníctvo embryí, keďže „tri zmrazené zárodky boli bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov.“ (74) Ďalším záverom súdu bolo, že vzal do úvahy všetky dôkazy a svedectvá uvedené pri vyvažovaní ústavných práv oboch strán, keď priznal  vlastníctvo troch zmrazených zárodkov Auguste N. Romanovej.(75) Súd naviac vyniesol záver, podľa ktorého uznanie vlastníctva embryí Auguste bolo „spravodlivé a správne rozdelenie majetku manželov.“(76)

           

Randy Roman na sa odvolal na Houstonský odvolací súd. (77) V Texase to bol prvý prípad tohto druhu.(78) Súd rozhodoval, či priznanie vlastníctva Auguste ako spravodlivé a správne rozdelenie spoločného majetku a bolo v súlade s dohodou o zničení embryí uzavretou s klinikou.(79) Randy tvrdil, že dohoda jasne určovala ako naložiť s embryami v prípade rozvodu a že rozhodujúci súd pochybil, keď túto dohodu nevynucoval.(80) Augusta nepopierala podpis dohody, avšak  tvrdila, že iné jurisdikcie podobné dohody uznali za nevynutiteľné.(81)

           

Samotná dohoda na základe súčasne uznávaných princípov ohľadom právneho vlastníctva ľudských spermií a ovocytov definovala zmrazené zárodky ako „spoločné vlastníctvo“ Randyho a Augusty.(82) V dohode sa taktiež uvádzalo, že texaské zákony týkajúce sa vlastníctva môžu byť kedykoľvek zmenené.(83) V skutočnosti pred prípadom Romanovcov neexistoval v Texase žiaden zákon alebo judikatúra upravujúca likvidáciu embryí.(84) Preto súd pred tým, než vydal rozhodnutie na tomto novom poli, skúmal prípady z iných jurisdikcií.(85)

           

Súd začal preskúmaním dohody v kontexte verejného poriadku štátu Texas.(86) Texas už pred tým prijal Jednotný zákon o rodičovstve (Uniform Parentage Act)(87), ktorý obsahuje opatrenia ohľadom asistovanej reprodukcie, dohody o tehotenstve (gestational agreements) a rodičovských právach a povinnostiach.(88) Texas taktiež prijal zákon, ktorý vyžaduje  súhlas oboch manželov s asistovanou reprodukciou.(89) Avšak tento zákon obsahuje ustanovenie , podľa ktorého sa dieťa z asistovanej reprodukcie môže narodiť aj bez manželovho súhlasu.(90) Dodatok k zákonu upravuje  otcovstvo v prípade rozvodu a uvádza, že ak sú vajíčka, spermie alebo zárodky použité po rozvode, bývalý manžel sa nepovažuje za rodiča narodeného dieťaťa, ak sa strany nedohodnú opačne.(91) Legislatívna úprava týkajúca sa nakladania s embryami v prípade rozvodu stále chýba.  Namiesto prihliadania k zákonom štátu Texas o dohodách o tehotenstve a vynucovaní súkromných dohôd, súd došiel k záveru, že verejný poriadok umožňuje manželom uzavrieť dohodu o nakladaní s embryami v prípade „rozvodu, smrti alebo zmenených okolností.“(92)

           

Súd napokon ustanovil, že dohoda o embryách  umožňujúca stranám pred kryoprezerváciou slobodne sa rozhodnúť ako nakladať so zmrazenými embryami, pričom môže byť zmenená spoločne vyjadrenou vzájomnou zmenou stanoviska  najlepšie zodpovedá verejnému štátnemu poriadku a záujmom zúčastnených strán.“ (93) Súd potom preskúmal dohodu Romanovcov, aby určil jej platnosť v súlade s týmto predpisom.

           

Súd začal preskúmanie diskusiou o predpisoch interpretácie dohôd. Zatiaľ čo Romanovci museli podpísať až  deväť rôznych formulárov, predmetom sporu bola Dohoda o kryoprezervácii.(95) Podľa jedného ustanovenia  Dohody o kryoprezervácii mali byť zárodky v prípade smrti oboch strán zničené(96) rovnako tak v prípade rozvodu.(97) Podľa ďalšieho ustanovenia, ak nastanú okolnosti , keď embryá nebudú použité na oplodnenie manželky, alebo ak by sa manželia z hociakých dôvodov nedohodli na nakladaní s ostatnými embryami, nepoužité zmrazené embryá budú zničené.(98) Napokon,  dohoda stanovovala, že strany môžu vziať späť súhlas  s nakladaním s embryami a vystúpiť z programu, na základe požiadky o umiestnenie embryí do iného zariadenia.(99)

           

Súdna analýza a diskusie o zničení zárodkov Romanovcov sa zameriavala výlučne na princípy zmluvy a špecifickú formuláciu dohody.(100)  Súd nezvážil, že každá zo strán mohla po uzavretí pôvodnej písomnej dohody zmeniť stanovisko. Naopak  stanovil, že dohoda o embryách  nemohla byť formulovaná jasnejšie.(101) Jednoduchá formulácia ustanovenia dohody  určovala, že embryá majú byť v prípade rozvodu zničené.(102) Napriek tomu, že Augusta Romanová v súčasnosti už nesúhlasila s týmto ustanovením, Houstonský odvolací súd (Houston Court of Appeals) nariadil dodržanie dohody.(103)

           

Posledná rana prišla v nasledujúcich mesiacoch. Embryá  boli zničené po tom, čo texaský Najvyšší súd zamietol žiadosť o preskúmanie veci a Najvyšší súd Spojených štátov amerických zamietol žiadosť o preskúmanie veci (the petition for writ of certiorari).

           

Podobné prípady sú plné emócií. V čom by sa malo právo zmeniť, aby mohlo primeranejšie vyriešiť podobnú polemiku? Práve v tom sú normy o zárodkoch a ich právnej klasifikácii kritické.

 Zdroje:

(I)Hodenie všetkých vajíčok do jedného vreca: Využitie modelu vlastníckeho práva na vyriešenie problému s kryokonzervovanými embryami 

(II) Autorka používa termín pre-embryo. Prekladateľka zvolila termín embryo v súlade s rozsudkom texaského súdu v prípade Roman vs. Roman

 

(36)- (55)  Re Witten, 672 N.W. 2d at 768- 783(Iowa 2003)

(56)- (86)  Roman , 193 S.W. 3d at 42-45

(87) Texas Family Code ANN §160.001-160.173 (Vernon 2007)

(88) Roman , 193 S.W. 3d at 48-49

(89) Texas Family Code ANN §160.704 (Vernon 2007)

(90)-(103) Roman , 193 S.W. 3d at 49-55


Preklad: Monika Šamuová

Editoval: Bc. Zuzana Zoláková

Zdrojový text: Fuselier , B. , The Trouble with Putting All of The Eggs in One Basket: Using a property rights model to resolve problem over cryopreserved pre-embryos, In. Texas Journal on Civil Liberties and Human Rights , pp. 148-154

Foto: turnbacktogod.com




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 1+5 =


AsceferJeaspLaw

(23.6.2020)

AsceferJeaspLaw

(18.6.2020)