ClickHeat

              

Články


Povinná mlčanlivosť zdravotných pracovníkov a právo na súkromie


 | 3.1.2011 | komentárov: 0

Na pravo-medicina.sk prinášame ďalší zaujímavý článok, ktorý rozoberá problematiku mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov. To, čo môže resp. nesmie lekár o zdravnotom stave povedať je často rozoberaná problematika plná nejasností a protichodných názorov. Uverejnený text je príspevkom do tejto diskusie.

Obrazok Úvod

„Prisahám pri Apolónovi, bohovi lekárstva, pri Aeskulapovi, Hygiei a Panacei aj pri všetkých bohoch a bohyniach a dovolávam sa ich svedectva, že túto prísahu a tieto záväzky budem podľa svojich síl a svedomia poriadne dodržiavať:
... Keď pri svojej lekárskej praxi zbadám alebo vypočujem niečo, čo by malo zostať tajomstvom, o súkromnom živote ľudí všetko zamlčím a ako tajomstvo uchovám.Ak budem túto prísahu dodržiavať a poriadne spĺňať, nech sa mi dožičí žiť navždy šťastne, nech sa dožijem úcty všetkých ľudí a nech sa radujem z plodov svojho umenia. Ak ju však poruším či poškvrním, nech sa mi stane pravý opak.“                         
(Hippokratova prísaha)
   
Tento úryvok slávnej Hippokratovej prísahy ma v sebe zakomponovanú jednu z najzákladnejších povinností lekára (vo všeobecnosti zdravotného pracovníka), ktorej povaha vyplýva zo špecifickosti „posvätného“ vzťahu lekár – pacient. Táto povinnosť je zároveň esenciálnym predpokladom správneho a v konečnom dôsledku úspešného poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ide o lekárske tajomstvo a s ním súvisiacou povinnou mlčanlivosťou lekára a jej korešpondujúcim právom pacienta na súkromie.

Táto dvojica vzájomne podmienených a úzko súvisiacich právnych nárokov ma kolízny charakter. V  súčasnosti sa veľmi často stáva, že práva jednotlivcov kolidujú s inými právami. Tu sa vynára otázka silnejšieho práva, resp. práva, ktoré je výhodnejšie pre spoločnosť. Niekedy, čo je smutnejšie, naráža na egoistické potreby niektorých ľudí. Je zvláštne a zároveň zarážajúce, ako sa právo jednotlivca javí len ako teoretický pojem a je utláčané v prospech väčšiny. Avšak lekárske tajomstvo a práva a povinnosti s nim súvisiace,  nie je len určitý „mýtus“ , ale je to legálne podchytený inštitút, ktorého porušenie okrem morálnej a etickej defamácie spôsobuje aj právne následky.


1. Etický rozmer vzťahu lekár – pacient


Lekár a pacient sú „postavy“ ktoré svoje „roly hrajú“ už od pradávna. Tento špecifický vzťah  založený na vzájomnej dôvere plnil v minulosti omnoho viac subsidiárnych funkcií ako v súčasnosti. V minulosti totiž toto vzájomné puto nebolo založené len na profesionálnej, zdravotníckej úrovni, ale lekár bol niečo ako pater, človek, ktorý dával svojmu zverencovi rady často aj v iných oblastiach života. Pacient sa lekárovi zveril a očakával, že lekár rozhodne podľa jeho najlepšieho vedomia a svedomia v jeho prospech a preto často niesol nielen právnu zodpovednosť, ale aj zodpovednosť morálno-etickú. Vysoká miera očakávania zo strany pacienta mala za následok bezvýhradné prijímanie stanoviska lekára. Lekár si túto zodpovednosť uvedomoval a prijímal ju ako otcovskú, vodcovskú a dominantnú rolu a neočakával žiadnu korekciu svojich rád a odporúčaní. (1)
Už v staroveku si myslitelia uvedomovali dôležitosť etiky v medicíne o čom svedčí zbierka spisov Corpus Hippocraticum (vznikala počas života Hippokrata (460-380 p.n.l.) až po rok 200 n.l.), ktorá je výsledkom snáh lekárov pôsobiacich pri lekárskej škole v Knidose. Jej súčasťou je aj Hippokratova prísaha, ktorá hovorí o etických normách pre lekárov. (2)
S prudko rastúcim rozvojom medicínskych technológií sa značne menil obsah a štruktúra celej medicíny.  Paradoxne, tento pokrok mal za následok oslabenie pôvodného paternalistického vzťahu lekára a pacienta. (3) Pôvodný nexus medzi lekárom a pacientom bol „pretrhnutý“ a z tohto vzťahu vymizla empatia a ľudskosť, ktoré sú dôležitými faktormi správne fungujúceho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Táto vzájomná kontinuita sa stala čisto profesionálnou kategóriou v dnešnom materialistickom a na karierizme založenom svete.
Potreba vrátiť tieto chýbajúce elementy medzi lekára a pacienta a potreba odstrániť ľahkovážnosť plnenia svojich povinností si vyžiadala prijatie série kódexov a právnych noriem a to na úrovni vnútroštátnej, medzinárodnej aj úniovej/komunitárnej.


2. Právny základ mlčanlivosti zdravotných pracovníkov a práva pacientov na súkromie

2.1.    Mlčanlivosť zdravotných pracovníkov


Mlčanlivosť zdravotných pracovníkov je senzitívna otázka patriaca do sféry zdravotnej problematiky. Citlivosť tejto otázky vyplýva najmä zo skutočnosti, že pri práci s pacientmi sa lekári dostávajú do styku so širokým spektrom informácií, ktoré patria do intímnej sféry pacienta.
V čom vlastne spočíva právo pacienta na súkromie a mlčanlivosť? Odpoveď na túto otázku sa skrýva najmä v zákone o zdravotnej starostlivosti kde je tento inštitút explicitne vyjadrený. (4) Podľa § 11 ods. 8 zákona o zdravotnej starostlivosti „ má každý právo na ochranu dôstojnosti, rešpektovanie svojej telesnej a psychickej integrity, zachovanie mlčanlivosti v súvislosti s údajmi o jeho zdravotnom stave, a na humánny, etický a dôstojný prístup zdravotných pracovníkov.“

Pod lekárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo sa lekár dozvedel pri výkone povolania, teda nielen to, čo mu bolo zverené, ale aj to čo videl, počul alebo vyrozumel. (5) Povinnosť mlčanlivosti sa teda de facto vzťahuje na všetky informácie, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, boli zistené. Nie sú to len informácie, ktoré tvoria obsah zdravotnej dokumentácie, ale úplne všetky informácie počnúc od vyjadrení pacienta, opísania subjektívneho stavu, definovanie diagnózy, definovanie terapie, výsledky z vyšetrení.

Inštitút povinnej mlčanlivosti zdravotných pracovníkov vyplýva aj priamo zo zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (6) „Zdravotnícky pracovník je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania.“  Práve toto ustanovenie jasne deklaruje, že lekárske tajomstvo nie je iba teoretický pojem, ale že ide zákonnú, reálne existujúcu povinnosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (lekára).

V oblasti zdravotníctva často figuruje pojem zdravotný pracovník. Jedná sa o pojem ktorý je všeobecný a možno pod neho subsumovať množstvo parciálnych povolaní. V zmysle zákona (7) za zdravotného pracovníka považujeme nasledovné fyzické osoby vykonávajúce zdravotnícke povolanie: lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, zdravotnícky záchranár, verejný zdravotník, zdravotnícky asistent, zubný technik, optometrista, očný optik, rádiologický asistent, asistent hygieny a epidemiológie, ortopedický technik, technik laboratórnej medicíny,  medicínsko-technický laborant, zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant, laborant pre zdravotnícke pomôcky, dentálna hygienička, asistent výživy, masér, sanitár; technik, ak ide o povolania optometrista, zubný technik, očný optik, ortopedický technik a elektrotechnik; iný zdravotnícky pracovník, ak ide o povolania fyzioterapeut, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, biológ, fyzik, genetik a chemik.

    
Obsahom povinnosti zachovávať mlčanlivosť sú najmä:

•    osobné údaje pacienta,
•    anamnestické údaje,
•    priebeh ochorenia,
•    vykonané diagnostické a liečebné výkony a ich výsledky,
•    všetky údaje, ktoré pacient alebo jeho zákonný zástupca oznámi lekárovi,
•    výsledky pitvy.

Zachovávanie povinnej mlčanlivosti nie je možné vyžadovať v absolútnom rozsahu. V určitých prípadoch dochádza k prelomeniu zásady mlčanlivosti kedy sú zdravotnícki pracovníci oslobodení od tejto povinnosti a to v zákonom taxatívne stanovených prípadoch, buď v celom rozsahu alebo čiastočne. (8)
Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže zdravotníckeho pracovníka zbaviť len osoba, ktorej sa dané skutočnosti týkajú, teda sám pacient, prípadne jeho zákonný zástupca. Forma však zákonom stanovená nie je a z toho vyplýva, že tejto povinnosti môže byť zdravotný pracovník zbavený tak písomne ako aj ústne, prípadne konkludentne (mlčky, napr. prikývnutím hlavy). Právnou praxou je najmä z dôvodu právnej istoty najčastejšie využívaná písomná forma.
V prípade smrti (mortis causa) povinnosť mlčanlivosti ostáva nedotknutá. To znamená, že lekár je naďalej povinný túto mlčanlivosť zachovávať a nikto z pozostalých ho nie je oprávnený tejto povinnosti zbaviť. (9)
Zbaviť povinnosti mlčanlivosti môže zdravotníckeho pracovníka (okrem pacienta, resp. jeho právneho zástupcu) orgán príslušný na vydanie povolenia (Ministerstvo zdravotníctva SR alebo príslušný samosprávny kraj), a to na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov. (10) Môže sa tak udiať aj bez prejavu vôle pacienta a to aj počas jeho života.

Vyššie uvedené skutočnosti sú pozitívnym vyjadrením povinnosti mlčanlivosti. Legálne je však upravené aj jej negatívne vymedzenie a to v § 80 ods.4,5 :

ods.4 „Povinná mlčanlivosť sa neporuší postúpením zdravotnej dokumentácie medzi lekármi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, ako aj v ďalších prípadoch ustanovených osobitným predpisom.“

ods.5 „Povinná mlčanlivosť sa neporuší ani informovaním
a)    zdravotníckeho pracovníka, ak rozsah poskytovanej informácie nepresahuje rámec informácií, ktoré zdravotnícky pracovník nevyhnutne potrebuje na riadne plnenie úloh pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
b)    členov a pracovníkov komôr pri vykonávaní tých právomocí a v takom rozsahu, ktoré im priznáva tento zákon.“

Lekár teda môže poskytovať údaje o pacientovi ďalším lekárom alebo zdravotným pracovníkom, avšak len tým, ktorí sa podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti danému pacientovi.

V § 18 až 25 zákona o zdravotnej starostlivosti je upravené správne vedenie zdravotnej dokumentácie a pravidlá jej sprístupňovania. „Každý jedinec má právo na zachovanie dôverného prístupu k svojim osobným informáciám a mlčanlivosť, vrátane informácií, týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a možných diagnostických alebo liečebných metód, ako aj na ochranu svojho súkromia pri výkone diagnostických vyšetrení, prehliadke u lekára a lekárskom ošetrení alebo chirurgickom zákroku vo všeobecnosti.“

V právnom svete je takmer pravidlom, že popri každom tvrdení resp. pravidle existuje nejaká výnimka, čo promptne vyjadruje latinský citát „Omnis exceptio est ipsa quoque regula – každá výnimka je v podstate tiež pravidlom“. Tak tomu je aj v prípade povinnej mlčanlivosti.  

Výnimky z povinnej mlčanlivosti
Zásada mlčanlivosti je prelomená vo viacerých prípadoch upravených v právnych predpisoch. Výnimky z povinnej mlčanlivosti sú: (11)
- postúpením zdravotnej dokumentácie medzi lekármi poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť,
- sprístupnením údajov a poskytnutím údajov zo zdravotnej dokumentácie oprávneným subjektom (§ 24 a § 25 Zákona o zdr. starostlivosti)
- informovaním zdravotníckeho pracovníka, ak rozsah poskytovanej informácie  nepresahuje rámec informácií, ktoré zdravotnícky pracovník nevyhnutne potrebuje na riadne plnenie úloh pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
- informovaním členov a pracovníkov komôr pri vykonávaní tých právomocí a v  takom rozsahu, ktoré im priznáva tento zákon
- informovaním prokurátora/vyšetrovateľa o samovraždách a ich pokusoch, podozrení z týrania osoby, prijatí osoby do ústavnej starostlivosti s nezistenou totožnosťou, opustení zdravotníckeho zariadenia osobou, ktorá je nebezpečná sebe, okoliu,
- informovaním zdravotníckeho zariadenia zákonného zástupcu ženy vo veku 16-18 rokov o vykonaní interrupcie (§ 5 ods. 3 zákona č. 74/1986 Zb.)
- hlásenie príslušnému regionálnemu úradu o zistení prenosného ochorenia a podozrenia  na závažné alebo rýchlo sa šíriace prenosné ochorenie (§ 4 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z.).

Pri zdravotníckych pracovníkoch porušenie povinnej mlčanlivosti môže mať  za následok viaceré postihy: (12)

1. Sankcie ukladané príslušnou komorou (u členov komory):
• pokutu do 1.666 €  za prvé porušenie niektorej z týchto povinností od vzniku členstva v komore,
• podmienečné vylúčenie z komory až na dva roky za opakované porušenie jednej z týchto povinností,
• vylúčenie z komory,

2. sankcie ukladané orgánom, ktorý vydal povolenie na prevádzku zdravotníckeho zariadenia (§ 82 ods. 1 písm. d) – až do výšky 16.600 €

3.     kontrola Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – môže navrhovať uloženie pokuty, pozastavenie činnosti (povinnosť mlčanlivosti nie je parametrom na základe ktorého by sa posudzovala správnosť/nesprávnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti, úrad preto môže len navrhnúť uloženie sankcie).

2.2. Právo pacientov na súkromie

Súkromie je v bežnom živote vnímane ako sféra života človeka, do ktorej nemôže nikto zasahovať bez jeho súhlasu. Sú to informácie, ktoré človek môže zatajovať bez strachu, že bude štátom potrestaný alebo znevýhodnený oproti iným. Do tejto sféry patria zároveň všetky záležitosti jednotlivcov, ktoré nemôže štát alebo iná osoba bezdôvodne získavať a o ktorých nemožno informovať verejnosť. (13)

Právo pacienta na súkromie je obsahovo „užšie“ ako všeobecne koncipované ústavné právo na súkromie, ktoré je obsiahnuté v Ústave SR (14) „nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.“
Právo pacienta na súkromie sa totiž neviaže na každého, ale vyplývajúc len zo samotného názvu tohto práva, vzťahuje sa len na pacientov.  
Pacientovo právo na súkromie spočíva v tom že rozhovor o chorobe, konzultácie, vyšetrovanie a liečba majú byť dôverné. Podobne sa aj všetky správy a záznamy o zdravotnej starostlivosti pacienta považujú za dôverný materiál. Pacient má právo rozhodnúť, kto má byť informovaný o jeho zdravotnom stave. Pacient má právo na súkromie primerané jeho zdravotnému stavu (priestorovo aj organizačne). Ak je potrebné premiestniť pacienta do iného zariadenia, musí byť o tom vopred informovaný.
Podľa Európskej Charty pacientov ( I. časť – Základné práva) má každý jednotlivec právo na zachovanie dôverného prístupu k svojim osobným informáciám, vrátane informácií týkajúcich sa jeho zdravotného stavu a možných diagnostických alebo liečebných metód, ako aj na ochranu svojho súkromia pri výkone diagnostických vyšetrení, prehliadke u odborného lekára a lekárskom ošetrení alebo chirurgickom zákroku vo všeobecnosti.
Všetky údaje a informácie súvisiace so zdravotným stavom jednotlivca a s lekárskym ošetrením alebo chirurgickým zákrokom, ktorému sa podrobuje, sa musia považovať za súkromné, a ako také sa musia primerane chrániť. Osobné súkromie sa musí rešpektovať, a to aj počas lekárskeho ošetrenia alebo chirurgického zákroku (diagnostické vyšetrenie, prehliadka u odborného lekára, lieky, ap.), čo musí prebiehať v primeranom prostredí a len v prítomnosti osôb, ktorých prítomnosť je nevyhnutne potrebná (pokiaľ pacient nedal výslovný súhlas alebo o ich prítomnosť nepožiadal). (15)
Každá osoba má pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti  právo na zachovanie           mlčanlivosti o všetkých údajoch týkajúcich sa jej zdravotného stavu a skutočnostiach súvisiacich s jej zdravotným stavom. Údaje o zdravotnom stave tvoria najintímnejšiu súčasť súkromia fyzickej osoby. Knapp a Švestka k predmetu práva na osobné súkromie uvádzajú (cit.): „Predmet práva na osobné súkromie tvorí vnútorná intímna sféra života fyzickej osoby vytváraná skutočnosťami jej súkromného života. Účelom tohto práva je poskytnúť ochranu pre tým aby tieto skutočnosti súkromného života neboli sprístupňované verejnosti (vonkajšiemu svetu) bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby či bez dôvodu uznaného zákonom ...“ (16)


Záver

Existuje množstvo prípadov, ktoré potvrdzujú, že často krát je výsostná osobnostná sféra ľudí naozaj narušená. Myslím, že najviac je to cítiť vo sfére vysoko postavených osôb, politikov, celebrít alebo iných významných osobností. Totižto akékoľvek informácie o ich status quo sú živnou pôdou pre bulvár, ktorý tieto súkromné „poznatky“ sprostredkováva bežnému človeku. Takto sa do intímnej sféry patriace informácie (aj o zdravotnom stave) dostávajú až k nám. Príkladov kde dochádza k narušeniu osobných práv je však oveľa viac. Bežne sa napr. stáva že zdravotná sestra zavolá pacienta v čakárni jeho diagnózou, alebo v prítomnosti ostatných pacientov doktorka doslova zakričí spôsob liečby pacientovi, resp. jeho vyšetrenie je predmetom vášnivých diskusií medzi doktorom a tretími osobami a pod.
Ako to vyplýva z mojich predchádzajúcich riadkov, povinnosť mlčanlivosti zdravotníckych pracovníkov je reálne existujúci a právne podložený inštitút. Dôkazom toho je komplex právnych predpisov rôznej právnej sily ako na úrovni štátu (ex lege a ex constitutione), tak aj na medzinárodnej úrovni, ktoré tvoria akési mantinely pre správanie jednotlivcov. To znamená, že s porušením právnej obligácie, zároveň prichádza inštitút zodpovednosti a tiež štátom garantovaná sankcia. Reálnym dôsledkom vzniku tejto zodpovednosti je možnosť dotknutej osoby uplatniť svoj nárok žalobou v súdnom konaní. Avšak všeobecná absencia znalosti zdravotníckej legislatívy medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a pacientmi, robí tento inštitút a jeho vymožiteľnosť veľmi problematickým. Neznalosť svojich práv a povinností spôsobuje, že sa ľudia môžu veľmi ľahko stať terčom zneužitia a útokov. Síce platí zásada ignorantia iustitia non excusat , resp. ignorance of the law excuses no man, chybu však netreba hľadať len medzi pacientmi a lekármi, ale aj v štáte, ktorý dopustil takúto „právnu negramotnosť“ a „právny chaos“.
Ako som to naznačil v úvode, vzťah lekár a pacient nie je rýdzo právny. Preto tam kde zlyháva právo a jeho vymožiteľnosť, dostáva sa k slovu etika a morálka, ktorá najmä v minulosti bola „ozdobou“ vzťahu lekár - pacient. Preto nám ostáva už len veriť a dúfať, že tieto elementy budú opäť raz obsahovou súčasťou tohto tisíckami rokov „skúšaného“ vzťahu.


Poznámky:

(1) Haškovcová, H. : Lékařská etika. 2 dopl. a preprac. vyd Praha: Galén; Karolinum, 1997, s 55-56.
(2) webová stránka: http://www.displus.sk/article_33.htm
(3) Barancová, H. : Medicínske právo, Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2008, s 219.
(4) z.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(5) článok: Lekárske tajomstvo. Je naozaj také posvätné? Uverejnené na internetovej stránke:
    http://primar.sme.sk/c/1095152/lekarske-tajomstvo-je-naozaj-take-posvatne.html
(6) § 80 ods.2 z.č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(7) § 27 ods.1 a nasl. z.č. 578/2004 Z.z o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(8) Barancová, H. : Medicínske právo, Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava 2008, s 234.
(9) pozri článok Pilnik Martin: Povinnosť zachovávať mlčanlivosť je pre lekárnika daná zákonom. Uverejnené na stránke: http://blog.infolek.sk/2008/povinnost-zachovavat-mlcanlivost-je-pre-lekarnika-dana-zakonom/
(10) z.č. 578/2004 Z.z. , § 80 ods.3
(11) Pozri prednášku Humeník, I.: Povinná mlčanlivosť zdr. pracovníkov. Uverejnené na portáli: http://www.pravo-medicina.sk/pre-registrovanych?new_id=9&PHPSESSID=ea976e59126d56276c408745a3edcb47
(12) Pozri prednášku Humeník, I.: Povinná mlčanlivosť zdr.pracovníkov. Uverejnené na portáli: http://www.pravo-medicina.sk/pre-registrovanych?new_id=9&PHPSESSID=ea976e59126d56276c408745a3edcb47
(13) internetová stránka: http://prison-education.oad.sk/sk/text6.html
(14) z.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, čl. 16, čl. 19, čl. 22 ods. 1 a čl. 41    
(15) webová stránka: http://www.zdravie.sk/sz/72-99/Ministerstvo-zdravotnictva-europska-charta-prav-pacientov.htm
(16) Pozri prednášku Humeník, I.: Povinná mlčanlivosť zdr.pracovníkov. Uverejnené na portáli: http://www.pravo-medicina.sk/pre-registrovanych?new_id=9&PHPSESSID=ea976e59126d56276c408745a3edcb47


foto: fast-autos.net

Autor: Lukáš Derco
Autor je študentom 4. ročníka Právnickej fakulty UPJŠ


Forma citácie: Derco L.: Povinná mlčanlivosť zdravotných pracovníkov a právo na súkromie, publikované na portáli www.pravo-medicina.sk, 01/2011






 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 3+6 =


-- žiadne príspevky --