Eutanázia – právo na smrť? | Medicínske právo
              

Články


Eutanázia – právo na smrť?


 | 30.8.2009 | komentárov: 1

Eutanázia je spôsob ukončenia života, najmä pacientov podstupujúcich neúnosné utrpenie, spôsobom, ktorý môže toto utrpenie zmierniť. Ide teda o spôsob zmiernenia trýznivej bolesti alebo silného utrpenia privodením predčasnej smrti jedinca. V tomto článku sa obmedzíme iba na načrtnutie problému a jeho základne zadefinovanie. Pokúsime sa nazerať na problém z právneho hľadiska. Na začiatok považujeme za potrebné objasniť základný obsah slova eutanázia. Treba povedať, že v čase prešiel rôznym vývojom. Etymologicky sa skladá z dvoch gréckych slov. Eu – dobrý a Thanatos – smrť. Eutanázia je spôsob ukončenia života, najmä pacientov podstupujúcich neúnosné utrpenie, spôsobom, ktorý môže toto utrpenie zmierniť. Ide teda o spôsob zmiernenia trýznivej bolesti alebo silného utrpenia privodením predčasnej smrti jedinca. V tomto článku sa obmedzíme iba na načrtnutie problému a jeho základne zadefinovanie. Pokúsime sa nazerať na problém z právneho hľadiska a pokiaľ to bude možné, nebudeme sa zaoberať medicínskymi aspektmi, ani náboženským a etickým pohľadom na vec.

Obrazok O eutanázii všeobecne

    Poznáme niekoľko druhov eutanázie, (pre potreby tohto článku sa budeme obmedzovať len na eutanatické činnosti prevádzané na ľuďoch) pričom rozdeľovať ich môžeme podľa rozličných kritérií. Eutanáziu môžeme klasifikovať podľa toho do akej miery v jej vykonaní hrá aktívnu úlohu lekár, akou formou sa jej vykonania zúčastňuje pacient a rôznych iných kritérií.
Môžeme rozlišovať eutanáziu s privolením, alebo bez privolenia, podľa toho či osoba, na ktorej sa ma eutanázia vykonať s takýmto výkonom súhlasí priamo, alebo takýto  súhlas za ňu urobí iná osoba, v prípade, že osoba na ktorej ma byt úkon vykonaný nie je spôsobilá takýto súhlas urobiť sama. Túto formu súhlasu, môže osoba spraviť, buď na základe predošlého súhlasu, ktorý urobila dotknutá osoba v čase, kedy ešte bola schopná tak urobiť, prípadne tak môže spraviť rozhodujúca osoba na základe vlastného úsudku, alebo je možné usudzovať, že vykonanie eutanázie bude najprijateľnejším spôsobom ,,liečby“. Tu treba podotknúť, že vykonávanie eutanázie na osobách bez priameho súhlasu (buď na základe predošlého súhlasu, alebo inej skutočnosti) je v súčasnosti veľmi kontroverzné.
Ďalším základným kritériom pri rozlišovaní eutanatickych konaní, je miera do akej sa zdravotnícky personál pričiní o vykonanie eutanázie. Môže isť o formu pasívnu, neaktívnu a aktívnu. Podstatou pasívnej eutanázie je zastavenie podávania liečiv, alebo prerušenie obvyklej liečby v danom prípade. Toto môže byt spojené aj s podávaním bolesť utišujúcich látok (ktorých užívanie, môže takisto za istých okolnosti viest k exitu). Neaktívna eutanázia prichádza do úvahy najmä u pacientov, ktorých život je závislý od činnosti život udržujúcich prostriedkov (respirátor a. p.). V takomto prípade sa prestane s používaním život udržujúcich prostriedkov (pacienta odpoja od prístrojov). Aktívna eutanázia je činnosť pri, ktorej lekár sám pacientovi pôda, alebo iným spôsobom aplikuje latku, ktorá pacienta usmrti.
Osobitne treba rozlišovať tzv ,,asistovanú samovraždu“ pri ktorej pacient sám užije látku, ktorá mu privodí smrť, ale urobí tak pod dohľadom lekára. Teda podstatne je, že posledný krok, ktorý vedie ku smrti je vykonaný priamo pacientom. Na označenie tohto spôsobu privodenia smrti sa používajú termíny ako ,,pomoc pri zomieraní“(aid in dying), alebo ,,dôstojné zomieranie“ (Death with dignity ). Tento spôsob je upravovaný aj v najväčšom počte krajín, ktoré majú eutanáziu upravenú v právnom poriadku (napr. Švajčiarsky právny poriadok legalizuje tento spôsob privodenia smrti, ale aktívnu eutanáziu naproti tomu zakazuje).
 

Právne úpravy niektorých štátov

Vo svete existuje niekoľko štátov, ktoré poznajú tento alebo porovnateľný inštitút vo svojom právnom poriadku. Najznámejším príkladom takejto krajiny je Holandsko. Okrem neho majú úpravu ,,práva na smrť“ vo svojom právnom poriadku aj štáty ako Belgicko, Švajčiarsko, Albánsko a najaktuálnejšie aj Luxembursko . Z mimoeurópskych štátov majú úpravu niektorej formy ukončenia života americké štáty Texas, Oregon a Washington, Japonsko a pokus o legalizáciu eutanázie prebehol v austrálskom Severnom Teritóriu .
Právna úprava Eutanázie v Holandskom kráľovstve

V Holandsku ,,Zákon o ukončení života na žiadosť a asistovanej samovražde“(Termination of life on request and assisted suicide act – názov verzie v anglickom jazyku) vstúpil do účinnosti 1. Apríla 2002 . Ako z názvu vyplýva, upravuje dobrovoľnú eutanáziu a samovraždu s asistenciou lekára. Lekár nemá byt stíhaný ak vykoná ukončenie života, pripadne umožní výkon ,,práva na smrť“ pacientovi, ak budú splnene špecifické a konkrétne dane podmienky.
Lekár musí  byť presvedčený, že utrpenie pacienta je neúnosné (unbearable) a pacient je presvedčený, že neexistuje žiadna možnosť na zlepšenie stavu, jeho žiadosť o privodenie smrti musí byt dobrovoľná, pacient musí byť informovaný lekárom o svojom zdravotnom stave a prognóze vývoja zdravotného stavu (informovaný súhlas), musí svoje rozhodnutie prekonzultovať s iným, nezávislým lekárom, výkon musí prevedený s najvyššou starostlivosťou (due to care) a lekár musí byť prítomný pri uskutočnení posledného kroku. Pacient musí byt starší ako 12 rokov. Pri pacientoch starších ako 12 a mladších ako 16 rokov je potrebný súhlas rodičov. Pri pacientoch medzi 16-tym a 18-tym rokom veku, možno žiadosť o ukončenie života, alebo asistovanú samovraždu odmietnuť pokiaľ neboli rodičia zapojení do rozhodovania tohto pacienta. Pokiaľ je pacient starší ako 16 rokov a stal sa nespôsobilým vyjadriť svoju vôľu, ale ešte predtým ako sa do tohto stavu dostal vyjadril vôľu aby bol jeho život predčasne ukončený, ošetrujúci lekár môže konať v zhode s touto žiadosťou.
O eutanáziu sa nebude jednať v prípade ak lekár nezačne, alebo prestane vykonávať liečbu pretože, je medicínsky zbytočná – teda by nepriniesla žiadnu zmenu zdravotného stavu, lekár prestane, alebo nezačne liečbu ak to pacient odmietne (reverz), alebo k smrti dôjde v dôsledku podávania liečiv, ktoré majú zmierniť pacientovo utrpenie.
Pokiaľ vykonanie eutanázie nesplní podmienky stanovene v zákone, tak sa stále jedná o trestný čin. Na kontrolu vykonávania ukončenia života a asistovaných samovrážd zákon ustanovuje právomoc Miestnych kontrolných výborov (Regional review comitees). Tieto môžu najmä hodnotiť či došlo k výkonu ukončenia života so všetkou starostlivosťou (due to care), môžu od lekára požadovať písomné či ústne správy, prípadne môžu klásť otázky patológom, ktorí vykonali pitvu, konzultantom, alebo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, kvôli zhodnoteniu konania lekára. Takisto môže vybor podať podnet na Radu generálnych prokurátorov (Board of Procurators General) pokiaľ ma za to, že lekár zlyhal pri poskytovaní starostlivosti. Vtedy informuje aj príslušné správne orgány, ktoré majú na starosť správu v oblasti zdravotnej starostlivosti.
Eutanázia podľa Death with dignity act amerického štátu Oregon

Druhým príkladom právnej úpravy, ktorý sme sa rozhodli uviesť v tomto texte je úprava štátu Oregon. Právnou normou, ktorá upravuje ukončenie života je ,,Zákon o dôstojnej smrti“(Death with dignity act). Oregon bol prvým štátom USA, ktorý vo svojom právnom poriadku upravil ukončenie života. Tento predpis bol prijatý opatrením číslo 16 (measure 16), ktoré vzišlo z iniciatívy občanov štátu  v roku 1994, ktoré bolo schválené vo všeobecnom hlasovaní 8. Novembra 1994. V roku 1997 sa zákonodarný zbor štátu Oregon pokúsil opatrením číslo 51 zrušiť tento predpis, ale v hlasovaní, bol tento pokus odmietnutý občanmi štátu. V roku 2005, ho potvrdil aj Najvyšší súd USA, keď prejednával prípad Gonzales vs. Oregon. Legalizované bolo umieranie za asistencie lekára, ktorá spočíva v tom, že lekár schváli rozhodnutie pacienta, predpíše a dodá pacientovi látku, ktorá  je spôsobilá privodiť smrť.
Žiadosť o ukončenie života môže podať dospelý človek (v tomto prípade starší ako 18 rokov), ktorý má trvalý pobyt v štáte Oregon a bol  svojim ošetrujúcim lekárom (attending physician) a konzultujúcim lekárom uznaný, že trpí smrteľnou chorobou (terminal disease). Pacient, ktorý splní podmienky podľa zákona a požiada o ukončenie života, je predpisom označený ako kvalifikovaný pacient (Qualified patient).  Predpis definuje smrteľnú chorobu, ako ochorenie, ktoré je neliečiteľné a nezvratné, je medicínsky potvrdene a aj napriek medicínskej starostlivosti možno predpokladať, že mu pacient podľahne do šiestich mesiacov. Tu treba uviesť, že pacient musí byť spôsobilý (capable) vyjadriť svoju vôľu, musí byť schopný komunikácie atď. Ak vyjadrí dobrovoľne vôľu zomrieť môže požiadať písomne (musí splniť aj iné zákonné náležitosti) o prevedenie ukončenia života ľudským a dôstojným spôsobom. Žiadosť musí mať formu podľa zákona, musí byť datovaný a podpísaný pacientom. Obligatórne musí byt tato žiadosť osvedčená dvoma svedkami. Aspoň jeden zo svedkov pritom nesmie byt v príbuzenskom vzťahu s pacientom (,,relative by blood, marriage or adoption“) a taktiež nesmie ísť o osobu, ktorá by mala nároky z dedičstva po pacientovi. Takisto sa nesmie jednať o osobu spojenú s poskytovateľom  zdravotnej starostlivosti alebo ošetrujúceho lekára. Svedkovia svojou prítomnosťou osvedčia, že pacient koná dobrovoľne, je spôsobilý a že podanie žiadosti nie je vynútené. Ak je pacient dlhodobo hospitalizovaný v jednom zariadení, bude jedným zo svedkov človek ustanovený zdravotníckym zariadením.
Lekár je povinný najmä stanoviť, že u pacienta ide o smrteľné ochorenie, je spôsobilý prijať rozhodnutie a robí ho dobrovoľne. Taktiež musí overiť, že pacient má pobyt v štáte Oregon. Pacient podľa zákona musí urobiť ,,informované rozhodnutie“(informed decision). Za týmto účelom ho musí lekár informovať o jeho zdravotnom stave, o prognózach vývoja jeho zdravotného stavu a taktiež o možných rizikách a pravdepodobnom výsledku, ktoré so sebou nesie rozhodnutie vedúce k ukončeniu života. Lekár informuje pacienta aj o alternatívach, či už by sa jednalo o hospicovú starostlivosť, alebo iné formy dostupnej starostlivosti. Lekár taktiež poučí pacienta o tom, že by pri prijímaní látky nemal byť sám, nemá látku užiť na verejnom mieste. Lekár takisto poučí, pacienta, že môže kedykoľvek svoje žiadosť anulovať (rescind request). Možnosť takto vziať rozhodnutie späť ponúkne lekár pacientovi takisto na konci 15 dňovej čakacej lehoty. Samozrejmou povinnosťou je povinnosť dohliadnuť na to aby všetky potrebné kroky boli splnene podľa zákona, aby bolo umožnené pacientovi ukončiť svoj život dôstojné a humánne, a to ešte pred tým ako predpíše medikament, ktorý pacient užije. Treba povedať, že zákona vyplývajú ošetrujúcemu lekárovi (attending physician) aj mnohé iné povinnosti, čo sa týka konzultovania, obstarania látky a iné. Predtým ako je pacient uznaný za ,,kvalifikovaného pacienta“ musí ho vyšetriť ešte konzultujúci lekár (consulting physician) a potvrdiť diagnózu ošetrujúceho lekára. Zákon ustanovuje pre pacienta rôzne práva, mnohé sme už vyššie spomínali, iba pre zhrnutie uvedieme príkladmo: právo informovať rodinu, pravo urobiť informované rozhodnutie, pravo kedykoľvek anulovať žiadosť. Zákon taktiež ustanovuje, že osobe, ktorá je pod vplyvom psychickej choroby , nebude takej osobe možné predpísať príslušnú látku, pokiaľ bude trvať psychická porucha, ktorá spôsobí prijatie nevyváženého rozhodnutia (impaired judgment).
Záverom treba ešte uviesť, že právo spája s predčasným úmrtím, ktoré bolo spôsobené podľa tohto zákona, rovnaké účinky ako s prirodzeným úmrtím (vid. ODwDA) .

    Tieto dva príklady sme uviedli, ako ukážky rôznych prístupov v rôznych štátoch.
Z uvedeného vyplýva značný rozdiel medzi úpravou holandskou a oregonskou. Zákonodarcovia v oboch štátoch prejavili snahu o stanovenie presných podmienok pre privodenie predčasného úmrtia. Postrehli sme že úprava štátu Oregon, je detailnejšia a predpokladá splnenie prísnejších podmienok. Kým holandsky zákonodarca išiel cestou nového právneho predpisu, ktorý zároveň novelizuje predpisy trestného práva a predpisy o zdravotnej starostlivosti, úprava štátu Oregon je komplexná a celá zhrnutá do jedného právneho aktu. Nemali sme za cieľ postihnúť celú právnu úpravu predmetnej veci v spomínaných štátoch, čo by nakoniec nebolo možné. Naším úmyslom bolo poukázať na niektoré základne ustanovenia, stručne popísať povinnosti lekára a prístup k pacientovi, pripadne niektoré náležitosti rozhodnutia, aby si čitateľ mohol urobiť obraz, ako prebieha proces, ktorý vedie k predčasnému ukončeniu života – eutanázii v uvedených štátoch.


Eutanázia na Slovensku

V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje právna úprava možnosti predčasne ukončiť život smrteľne chorého pacienta. Pravé naopak, dalo by sa povedať, že neexistuje spôsob vykonania eutanázie, ktorý by slovenským právnym poriadkom nebol postihovaný – tu treba zobrať na zreteľ najmä z. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon. Tu treba povedať, že na Slovensku zatiaľ neprebieha širšia spoločenská diskusia o tomto probléme, tak ako to možno sledovať v niektorých iných členských štátoch Európskej únie.

Právnym predpisom s najvyššou právnou silou v slovenskom právnom poriadku je Ústava Slovenskej republiky. Ústavodarca definuje pravo na život druhom oddiely druhej hlavy Ústavy v čl. 15 v odsekoch 1 a 2 nasledovne: 1. Každý ma pravo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. 2. Nikto nesmie byt pozbavený života. Z tohto ustanovenia by sa dalo predpokladať, že z hľadiska ústavného práva by akákoľvek úprava eutanázie, nebola možná. Zároveň však v odseku 4 článku  15 Ústava ustanovuje, že ,,nie je porušením práv, ak bol niekto  pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestne“. Toto ustanovenie sa v súčasnosti použije ak je niekto pozbavený života v súvislosti s okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť podľa Trestného zákona. Takými okolnosťami sú nutná obrana a krajná núdza. Takisto nie je trestne ak je niekto pozbavený života pri oprávnenom použití strelnej zbrane príslušníkom policajného zboru.
    Mame za to, že spomínané ustanovenie by umožňovalo, prijatie právnej úpravy, ktorá by v nejakej forme zakotvila pozbavenie života v súvislosti  so smrteľným ochorením pacienta, ktoré by bolo spojene s neúnosným utrpením. Z tohto nášho chápania sa teda dá vyvodiť, že takáto právna úprava by nemusela byt protiústavná.

Súčasná úprava trestného práva však akékoľvek konanie, ktoré by mohlo vyústiť do predčasného ukončenia života, postihuje. Teda možno povedať, že ktorýkoľvek lekár, ktorý by na Slovensku v súčasnosti vykonal, alebo umožnil vykonať eutanáziu niektorým zo známych spôsobov by sa dopustil trestného činu. Záviselo by od miery jeho účasti na takomto výkone, pod akú skutkovú podstatu by bolo možné jeho konanie podradiť a aký trest by takéhoto lekára postihol. Prichádzajú do úvahy skutkové podstaty trestných činov úkladnej vraždy, vraždy, účasti na samovražde, pripadne neposkytnutia pomoci.
    
    Ak sa chceme zamyslieť nad tým, ako sa bude v budúcnosti riešiť otázka eutanázie v Slovenskej republike, musíme vziať na zreteľ niekoľko významných faktorov. Myslíme si, že širšia diskusia o legalizácii eutanázie sa Slovensku nevyhne. V posledných rokoch možno v rámci Európy pozorovať snahy o právne zakotvenie eutanázie. Relatívne nové zákony v tejto oblasti boli prijaté vo Švajčiarsku a Belgicku, najnovšia zákonná úprava pochádza z Luxemburska. Aj v ďalších štátoch Európy prebieha, alebo začína prebiehať diskusia na túto tému. Myslime si, že trend, najmä v rámci EU bude v nasledujúcich rokoch sledovať liberálnejší prístup riešenia tohto problému, najmä v krajinách západnej Európy. Slovenska republika ako štát pevne začlenený do európskych štruktúr, bude musieť, skôr alebo neskôr, k tejto problematike zaujať stanovisko. Na to je potrebné rozvinúť širšiu spoločenskú diskusiu v ktorej by bol zadefinovaný postoj slovenskej spoločnosti k tejto otázke. Musíme pripustiť, že eutanázia a jej legalizácia, nie len problém právny, ale má široký dosah na celu spoločnosť, preto si myslime, že do diskusie o otázke či eutanáziu legalizovať, alebo nie, by mala byt zapojená čo najširšia časť spoločnosti, či už odbornej, alebo laickej. Zdôrazňujeme potrebu spoločenskej diskusie najmä z dôvodu, že tak ako v každej inej krajine, aj u nás je pravo tvorene politickými procesmi, v ktorých prebieha zápas rôznych názorov a prístupov k riešeniu rôznych problémov, ktoré odrážajú postoje jednotlivých častí spoločnosti. Myslíme si, že táto otázka vzhľadom na svoju povahu nemá ostať, iba predmetom politických rokovaní. Práve názory a postoje, ktoré vyplynú z takejto diskusie môžu ovplyvniť politické špičky, ktoré majú priamy vplyv na tvorbu práva a poskytovať im podnety, prípadne protiargumenty.
 Riešenie otázky, ako postupovať pri riešení problému eutanázie kladie bezpochyby vysoké požiadavky na zákonodarcu. Keďže ide o riešenie mimoriadne kontroverzného a citlivého problému, úroveň politickej reprezentácie, určí aj to ako sa s problémom vysporiada zákon a aká bude kvalita právnej úpravy, ktorá zo zákonodarného procesu vzíde. Myslíme si, že práve zákon, ktorý oprávni určité osoby na to aby previedli, alebo asistovali pri odňatí ľudského života a takisto založí právo konkrétnym jednotlivcom v určitej situácii právo rozhodnúť o svojom živote, musí spĺňať najvyššie požiadavky na presnosť a nerozpornosť jednotlivých ustanovení. Je nepochybné, že zákonodarca by sa musel postaviť k tomuto problému mimoriadne citlivo a opatrne, najmä preto, že každá aj keď na prvý pohľad marginálna nepresnosť by mohla spôsobiť následky, ktoré by boli, vzhľadom na predmet ktorý ovplyvňujú, nezvratné.
V súčasnosti nepovažujeme ani jednu podľa nás dôležitú požiadavku za splnenú. Na Slovensku neprebieha širšia diskusia v spoločnosti na tuto tému, dalo by sa povedať, že slovenskou spoločnosťou v tomto čase rezonujú existenčné témy, ktoré sú všeobecne známe. Otázka eutanázie a zaujatia názoru k nej, momentálne v slovenskej spoločnosti nie je aktuálna a sme toho názoru, že v najbližšom čase tomu nebude inak. Preto takisto nemožno očakávať začiatok debát na túto tému ani v rámci najvyšších ústavných orgánov ako sú Národná rada či Vláda. Ako sme vyššie spomenuli, úprava takého závažného zásahu do práva na život kladie na zákonodarcu vysoké nároky. Často rozporné ustanovenia v jednotlivých predpisoch, nejasná terminológia a. i. svedčia o tom, že kvalita pripravovaných a schválených predpisov býva často sporná . Nemožno opomenúť ani pomerne vysoký počet novelizácií, ktorými prechádzajú právne predpisy, často už krátko po ich prijatí. Z predošlého textu, kde sme sa načrtli základne aspekty dvoch právnych úprav eutanázie, či asistovanej samovraždy, nám vyplýva zjavná komplexnosť a zložitosť právnej úpravy. Či už sa jedná o definovanie subjektu oprávneného na predčasné ukončenie života, definovanie spôsobu akým sa ukončenie života vykoná a stanovenie povinnosti lekára, správnych orgánov a iných, všetko toto predstavuje zložitý právny problém. Problémom môže byt stanovenie rozsahu v akom bude možné uplatniť pravo na predčasné ukončenie života, stanovenie legálnych definícii, ale najmä ustanovenie kontroly a ochrany pred zneužitím. Pravé pre komplikovanosť a zjavnú citlivosť (aj čo sa zneužiteľnosti týka) si myslíme, že právny predpis upravujúci eutanáziu, musí byt stabilný a nerozporný, keďže by išlo o značnú revíziu chápania práva na život a pravá na zdravotnú starostlivosť, tak ako je aktuálne zakotvená v právnom poriadku (napríklad trestným právom, predpismi upravujúcimi poskytovanie zdravotnej starostlivosti) a teda pri predpise s takýmto predmetom úpravy, je namieste vyžadovať vyšší štandard právnej istoty ako pri iných predpisoch. Preto si myslime, že takýto zákon by nemal ani vytvárať veľký, respektíve mal by byt pripravený a schválený tak aby poskytoval minimálny, alebo žiadny priestor pre podzákonné úpravy. Je zrejme, že prijatie takéhoto predpisu vyžaduje dôslednú, konštruktívnu a zodpovednú politickú diskusiu a takisto schopnosť zákonodarcov citlivo vnímať názory spoločnosti a odborníkov a reagovať na ne. Nie sme presvedčení o tom, že v súčasnosti už panuje na slovenskej politickej scéne taká úroveň politickej kultúry, ktorá by umožňovala plnohodnotnú a vecnú  diskusiu politických špičiek pri rozhodovaní o takejto závažnej otázke.


Záver

Legalizácia eutanázie predstavuje veľmi silný zásah do chápania ochrany života ako takého. Je vecou konkrétnej spoločnosti, či dovolí zákonodarcom aby právo na predčasné ukončenie života ukotvili v zákonnej úprave. Treba zdôrazniť, že právna úprava, či úmysel zákonodarcu a správanie sa podľa konkrétnych ustanovení zákona sa niekedy môžu odlišovať. Myslime si, že pokiaľ takáto právna úprava zasahuje do práva na život, nesmie byt pre takýto jav priestor. Myslime si však, že ani pri dôslednej a naozaj kvalitnej úprave v zákone, nie je možné predísť všetkým rizikám spojeným s vykonávaním eutanázie, alebo asistovanej samovraždy. Mame za to, že ak je eutanázia legálna, riziko zneužitia a teda hrozba, že môže zomrieť človek, ktorý zomrieť nechcel, podľa nás výrazne prevyšuje pozitíva, ktoré zdôrazňujú obhajcovia eutanázie. Bezpochyby v medicíne dnešných dní existujú postupy, ktoré umožňujú znížiť utrpenie pacienta pred smrťou a nie je teda potrebne vykonať predčasné ukončenie života. Myslime si že legalizácia eutanázie, so sebou prináša riziká, ktoré nie je možné celkom eliminovať a podľa nášho názoru zmiernenie utrpenia niekoľkých stráca zmysel už pri smrti jedného človeka, ktorý chcel žiť.


Autor: Adam Giertl
Autor je študentom 3. ročníka Právnickej fakulty UPJŠ


Forma citácie: Giertl A.: Eutanázia – právo na smrť?, publikované na portály www.pravo-medicina.sk, 08/2009

Zdroje
http://www.nvve.nl/assets/nvve/english/euthlawenglish.pdf
http://www.oregon.gov/DHS/ph/pas/docs/statute.pdf
http://wei.secstate.wa.gov/osos/en/Documents/I1000-Text%20for%20web.pdf
http://en.wikipedia.org/wiki/Euthanasia
http://www.euthanasia.com/
http://www.healthlaw.nl/wtlovhz_eng.pdf  







 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 1+10 =


jebalgin

(28.11.2016)
je to dobre