Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, časť II. | Medicínske právo
              

Články


Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, časť II.


 | 16.9.2017 | komentárov: 0

Účelom druhej časti článku je vysvetliť, ako sa počíta náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pretože časť zákona, ktorá upravuje túto problematiku je veľmi náročná na interpretáciu.

Obrazok

Kto poskytuje náhradu príjmu?

Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca poskytuje náhradu príjmu pri dočasnej PN  zamestnávateľ nie Sociálna poisťovňa.

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni a to od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Výška náhrady príjmu

Výška náhrady príjmu je v období:

a)od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a

b)od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

V prípade, ak zamestnanec sa stal dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám a to použitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, má nárok na náhradu príjmu a však vo výške polovice.

Výpočet náhrady príjmu

Náhrada príjmu pri dočasnej PN sa počíta dvojakým spôsobom. Závisí to od toho, či zamestnanec   bol nemocensky poistení pred vznikom dočasnej práceneschopnosti viac ako 90 dní alebo menej ako 90 dní. V prípade ak bol nemocensky poistený viac ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie takéhoto zamestnanca je 365 dní.

Ak bol zamestnanec nemocensky poistení pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti menej ako 90 dní, v tomto prípade rozhodujúce obdobie predstavuje počet dní, počas ktorých bol  zamestnanec nemocensky poistení. Pozor, do rozhodujúceho obdobia sa nezapočíta deň v ktorom sa zamestnanec stal dočasne práceneschopný.

Príklad na rozhodujúce obdobie: Jana sa zamestnala 1. januára 2017 vo fabrike a však 23. januára ochorela. Aké bude jej rozhodujúce obdobie? Rozhodujúce obdobie v jej prípade bude len 22 dní, pretože je to obdobie od vzniku nemocenského poistenia( teda jej vzniklo okamihom kedy sa zamestnala teda 1. januára)  až do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Rozhodujúce obdobie je v tomto prípade veľmi dôležité, pretože na základe rozhodujúceho obdobia budeme vedieť vypočítať denný vymeriavací základ. Následne na základe denného vymeriavacieho základu vypočítame náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Denný vymeriavací základ zamestnanca je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Príklad na výpočet denného vymeriavacieho základu: Jana bola zamestnaná v pracovnom pomere 10 rokov. Jej mesačný príjem je 500 eur.

Denný vymeriavací základ: 500 (mesačný príjem) krát 12 ( mesiacov) - tak vypočítame vymeriavací základ)  ale nato aby sme vypočítali denný vymeriavací základ tak je potrebné ešte číslo vydeliť číslom 365 -( počet dní)

VZOREC: 500 krát 12 / 365 = 16,44 eur

16, 44 eur je len denný vymeriavací základ. Je potrebné z tej sumy vypočítať percentá podľa zákona. Teda 55% a 25% aby nám vyšla konkrétna suma, na ktorú má zamestnanec nárok.

Od 1. dňa do 3. dňa dočasnej PN má zamestnanec nárok na 25% denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa do 10. dňa má nárok na 55% denného vymeriavacieho základu.

Výpočet od prvého dňa dočasnej PN až po tretí deň:  16,44/100 krát 25% = 4,11eur- výpočet presnej sumy za jeden deň . Keďže podľa zákona má nárok za prvé tri dni 25% ,tak si musíme číslo 4,11 vynásobiť troma.  Teda 4,11 krát 3= 12,33 eur ( nárok za prvé tri dni )

Výpočet od štvrtého dňa po desiaty deň: 16,44/100 krát 55%= 9,04 eur – výpočet presnej sumy za jeden deň. Keďže podľa zákona od 4 dňa po 10. deň má zamestnanec nárok na 55% denného vymeriavacieho základu ta od 4. dňa po 10 deň má nárok na ( 9,04 krát 7) 63,28 eur.

Na záver už len spočítame sumu, na ktorú má nárok za prvé tri dni a sumu na ktorú má nárok od 4. dňa po 10. deň. Jana má nárok na (12,33 plus 63,28) 75,61 eur počas dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ďalšie ustanovenia

Nárok na náhradu príjmu sa uplatňuje u zamestnávateľa predložením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu, inak na ňu nemá nárok. Zamestnanec je taktiež  povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim určený lekárom. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu podľa prvej vety v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. Náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu. Nárok na náhradu príjmu sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý patrí.

 


Zdroj: zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

 




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 7+7 =


-- žiadne príspevky --