Transsexualita a zmena pohlavia v podmienkach Slovenskej republiky a vo svete | Medicínske právo
              

Články


Transsexualita a zmena pohlavia v podmienkach Slovenskej republiky a vo svete


 | 24.4.2017 | komentárov: 0

V nasledujúcom článku sa budeme venovať transsexualite a zmene pohlavia, jednak z aspektu domáceho prostredia ako aj z globálneho hľadiska. Priblížime si tiež právnu úpravu tejto problematiky v podmienkach Slovenskej republiky a pozrieme sa na problémy, otázniky a možné právne dôsledky z toho vyplývajúce.

Obrazok

Základné pojmy

Na úvod je potrebné vymedziť základné pojmy:

„Rodová identita“ je individuálna charakteristika jednotlivca. Vyjadruje zaradenie samého/ej seba k jednému z rodov. Označuje prežívanie a vnímanie samého/ej seba ako ženy či muža. Na vytváraní rodovej identity a vnímaní rodu v spoločnosti sa podieľa viacero faktorov (napríklad  rodové roly a rodové stereotypy).

„Rodová rola“ je jednou zo sociálnych rolí. Ide o súbor očakávaní a pravidiel súvisiacich s predstavou o mužskosti a ženskosti, pričom tieto pravidlá sú v zásade nepísané a neformálne, určované spoločnosťou. Tieto pravidlá definujú, aké správanie, myslenie, cítenie, obliekanie či forma partnerských vzťahov sú vhodné, resp. nevhodné pre mužov a ženy.

„Rodový stereotyp“ je súbor predsudkov o mužskosti a ženskosti, považovaných za dané, nemenné. Pre stereotyp je typické nediferencované paušálne prisudzovanie určitých vlastností všetkým členom danej skupiny. Rodové stereotypy predstavujú hlavnú príčinu udržiavania nerovného vzťahu medzi mužmi a ženami a vytvárajú východisko pre rodovú diskrimináciu.

V rámci rodovej identity delíme osoby podľa:

a)      pohlavia (sex) – t.j. biologická charakteristika človeka ako muža a ženy. Označenie „muž“ alebo „žena“ sa priraďuje na základe viacerých identifikačných znakov: chromozómovej a hormonálnej výbavy, pohlavných orgánov a druhotných pohlavných znakov.

b)      rodu (gender) - t.j. sociálna charakteristika človeka ako muža alebo ženy podmienená sociálnymi historicko-kultúrnymi podmienkami. Je to súbor vlastností, činností a znakov, ktoré majú svoj pôvod v sociálnom historicko-kultúrnom prostredí. Rod je teda spôsob, ako sa ako muži a ženy utvárame: na základe výchovy, pod vplyvom prostredia, očakávaní, jazyka a pod.

c)       sexuálnej orientácie  - t.j. príťažlivosť k osobám rovnakého alebo rozdielneho pohlavia 

 

Pojem „transgender“ (alebo transrodovosť) predstavuje osobu, ktorá nie je stotožnená so svojím rodom.  

Možno povedať, že ženské a mužské vlastnosti teda nevyplývajú z biologickej prirodzenosti žien a mužov, ale vytvára ich spoločnosť a reprodukujú sa prostredníctvom tzv. socializácie. V procese socializácie sa už malým deťom vštepuje určitá predstava spoločnosti (v tej ktorej dobe aktuálna), a teda, ako by malo vyzerať ich správanie sa v spoločnosti v budúcnosti (teda dospelosti). Predurčujú ženy napr. na domáce práce (žena v domácnosti, v manželstve, snaha o profesionalizáciu), pričom mužov predurčujú na typicky mužské povolania (vojak, policajt, vodič z povolania a pod.)[1]

Aj keď možno v súčasnosti vidieť konzervatívne prúdy a zmýšľanie, snažiace sa o zachovanie rodovej tradície, rodových stereotypov, na strane druhej však už možno badať aj liberálnejší prúd sprevádzaný pokrokom a zmenou mys­lenia, postojov či názorov. Dokonca aj v štátnej správe už môžeme vidieť prvé náznaky snáh o zrušenie rodových stereotypov zavádzaním interných noriem v snahe priblížiť sa k európskym štandardom, prípadne aj ce­losvetovému trendu. [2] Verejnosť v Českej, Slovenskej a Maďarskej republike akceptovala v roku 2004 službu žien v ozbrojených silách na akejkoľvek pozícii nasledovne: v Českej republike to bolo 71,4%, v Slovenskej republike 59,8% a v Maďarsku 59,4% respondentov. Nesúhlas so službou žien v ozbrojených silách vyjadri­lo v Česku 25,5%, v Maďarsku 37,4% a na Slovensku 36,9% respondentov.[3]  Tieto snahy však zohľadňujú iba rodovo citlivý prístup vo vzťahu mužov k ženám a nezohľadňujú skutočnosť, že medzi nami žijú aj osoby, ktoré svoje pohlavie za svoj rod neprijali (možno povedať: „narodili sa v zlom tele“). Je teda nevyhnutné, aby boli v tomto smere prijaté iné opatrenia a najmä, aby sa odstránenila rigidita, v dôsledku čoho by sa zlepšila ich akceptácia v spo­ločnosti, okrem iného aj vzhľadom na to, že pristupujeme k opatreniam zlepšujúcim rovnosť medzi mužmi (masculine) a ženami (feminine), ktorí sú aj biologicky mužmi (male) a ženami (female).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb je pojem „transsexuál“ definova­ný ako „túžba žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, zvyčajne sprevádzaná pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia alebo jeho neprimeranosti a želaním chirurgického alebo hormonálneho liečenia, ktoré by zladilo telo pacienta s preferovaným pohlavím.“ Zaradiť pojem môžeme do skupiny tran­srodový muž, resp. trans muž; transrodová žena, resp. trans žena. Ako bolo vyššie spomenuté, rod je od pohlavia odlišný.

V súčasnosti sa môžeme stretnúť (namiesto transsexua­lity) aj s pojmom „pohlavná identita“, t.j. „subjektívne vnímaný pocit spolunáležitosti, či naopak rozporu s vlastným telom, s jeho primárnymi a sekundárnymi pohlavnými znakmi, i so sociálnou rolou prisudzova­nou danému pohlaviu.“[4]

Podľa V. Kampfa je  je transsexualita v súčasnej dobe považovaná za poruchu osobnosti. Ide o diagnózu ako každú inú. Ľudia s touto po­ruchou sú u nás diskriminovaní. Transsexualita nie je úchylka. Títo ľudia môžu mať všetky typy sexuál­nych orientácií. Ich porucha nespočíva v tom, že by cielene vyhľadávali telesný kontakt s osobami svojho biologického pohlavia.[5]

Podľa Heretika je transsexualizmus primárnou poruchou sexuálnej identifikácie, pri ktorej sa jedinec nestotožní s pohlavím, s ktorým sa narodil, a vehementne sa snaží o zmenu pohlavia, najčastejšie chirur­gickou cestou. Výskyt transsexuálov s registrovanou žiadosťou o zmenu pohlavia sa v populácii odhaduje na 1:100 000. Právne významné je v tomto smere vymáhanie prepisu rodu v matrike a OP podvodom.[6]

Vzhľadom na zaradenie takýchto osôb pod kategóriu „duševné poruchy a poruchy správania“, majú  transsexuálne osoby na jednej strane možnosť úhrady niektorých nákladov poisťovňou podľa nariadenia vlády č. 777/2004 Z.z.. Na strane druhej sú však tieto  osoby považované za „osoby duševne choré“, čo ich vlastne vylučuje z možnosti práce na určitých špecializovaných postoch, nevynímajúc celo­životnú „nálepku“. Ako príklad možno uviesť pozície s potrebou bezpečnostných previerok ktoréhokoľvek stupňa, podľa zákona 215/2004 Z.z., čo sa netýka len štátnej správy, ale i špe­cializovaných pracovísk s nutnosťou spomenutých previerok.

Podľa WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) transsexuálna identita musí priebežne existovať minimálne 2 roky; nesmie byť symptómom inej psychickej poruchy, ako napr. schizofrénie; súvislosť s genetickými alebo pohlavne chromozómovými anomáliami je vylúčená.

 

 

Zmena pohlavia

Zmena pohlavia, tzv. tranzícia, predstavuje dlhodobý (aj niekoľko rokov trvajúci) proces, ktorého účelom, resp. výsledkom je zmena pohlavia danej osoby na pohlavie opačné. Takýto proces pozostáva z nasledujúcich fáz:

1.)    diagnostika

2.)    fáza rozhodovania

3.)    tzv. real life test (RLT) a real life experience (RLE)

4.)    hormonálna terapia

5.)    operačné úkony

6.)    pooperačné obdobie

Samotný proces zmeny pohlavia je finálne dokončený úradnou zmenou identity. Ide o zmenu mena a priezviska osoby, zmenu rodného listu, pridelenie nového rodného čísla ako aj zmenu ostatných potrebných dokladov a dokumentov so spätnou platnosťou.

Podľa ustanovení zákona č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle (konkrétne § 8) musí takáto osoba adresovať žiadosť o zmenu rodného čísla Ministerstvu vnútra SR, ktoré následne zmenu vykoná na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby. K takejto žiadosti je ešte potrebné priložiť lekárske potvrdenie svedčiace o tom, že chirurgickým zákrokom nastala u danej osoby zmena pohlavia.

Pokiaľ ide o zmenu mena a priezviska pri zmene pohlavia, tá je podľa vyššie uvedeného zákona možná až po získaní osvedčenia o rodnom čísle. Na zápis zmeny mena a priezviska je príslušný matričný úrad, v ktorého matrike je zapísané dané meno a priezvisko štátneho občana SR. Po zápise je potrebné bezodkladne vybaviť zmenu ostatných dokladov (vodičský preukaz, cestový pas a pod.). Zákon tiež ustanovuje, že zmenu mena a priezviska z dôvodu zmeny pohlavia vykoná matričný úrad (podľa zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch) bezplatne.  V praxi dochádza vlastne k tomu, že osoba de iure prestáva existovať a vzniká nová osoba, s novým rodným číslom,  menom a priezviskom.

Pramene právnej úpravy dotýkajúce sa danej problematiky

Osoba má po takejto zmene pohlavia a následne po zmene úradnej identity všetky práva a povinnosti, ktoré prislúchajú danému pohlaviu. Stručne možno skonštatovať, že „takýto“ muži sa teda môžu ženiť, ženy sa môžu vydávať a všetky páry môžu využívať služby určené neplodným dvojiciam. Riadny prístup ku všetkým právam tejto osobe na vnútroštátnej úrovni zaručuje:

a)      Ústava SR – najmä články 12, 15, 16, 19 a 41

b)      zákon č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon

c)      zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti

d)      zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine

e)      zákon č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle

Na medzinárodnej úrovni je to Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“):

a)      článok 2 – právo na život

b)      článok 8 - právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života

c)      článok 12 - právo uzavrieť manželstvo.

d)      článok 14 zákaz diskriminácie (pri užívaní práv priznaných Dohovorom na akomkoľvek dôvode, ako je, okrem iného, pohlavie a rod)

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“), ktorý sa otázke transsexuality a zmene pohlavia venoval už mnohokrát. Medzi najvýznamnejšie rozhodnutia v tejto oblasti patrí:

a)       Rees vs. United Kingdom [7] zo 17. októbra 1986,

b)      Cossey vs. United Kingdom [8] z 29. septembra 1990, kde ESĽP rozhodol, že otázka zmien v rodnom liste z dôvodu zmeny pohlavia je čisto vecou právnej úpravy štátu,

c)       prípad Christine Goodwin vs. The United Kingdom [9] z 11. júla 2002, kde sťažovateľ-ka poukázal na zlé právne postavenie transsexuálov v Spojenom kráľovstve a z toho prameniace problémy pri hľadaní zamestnania, v oblasti sociálneho zabezpečenia, dôchodkov a manželstva,

d)      Bellinger vs. The United Kingdom [10] z 10. mája 2003, týkajúci sa platnosti manželstva po zmene pohlavia osoby (Male to Female), kde súd rozhodol, že manželstvo je platné a vtedajšia právna úprava nie je v súlade s Dohovorom,

e)      Hämäläinen vs. Finland [11] zo 16. júla 2014, kde sťažovateľka tvrdila o porušení jej práva na súkromný a rodinný život podľa Dohovoru, keď úplné uznanie jej nového pohlavia bolo podmienené pretvorením jej manželstva na registrované partnerstvo

f)        A.P., Garcon a Nicot vs. Francúzsko zo 6. apríla 2017, uverejnený na stránke www.pravo-medicina.sk [12], týkajúci sa troch transgenderov (francúzskych občanov), ktorí požadovali zmenu údajov vo svojich rodných listoch (zmenu pohlavia a mien). Vnútroštátne súdy a úrady im to však nepovolili. Všetci traja sťažovatelia okrem iného tvrdili, že vnútroštátne orgány porušili ich právo na rešpektovanie súkromného života podľa príslušných článkov Dohovoru tým, že uznanie ich pohlavnej identity podmienili povinnosťou podstúpiť sterilizáciu alebo operáciu predstavujúcu vysoké riziko neplodnosti.  ESĽP  v tomto prípade rozhodol, že došlo k porušeniu práva na rešpektovanie ich súkromného života podľa článku 8 Dohovoru.  Súd tu dospel k záveru, že uznanie pohlavnej identity transgenderov, podmienené povinnosťou podstúpiť operáciu alebo sterilizáciu, ktorú sťažovatelia nechceli podstúpiť, viedlo k tomu, že plný výkon práva na rešpektovanie súkromného života je podmienený vzdaním sa plného práva na rešpektovanie fyzickej integrity. Taktiež nebola zachovaná rovnováha medzi všeobecným záujmom štátu a záujmom dotknutých osôb. V dôsledku toho mal súd za to, že podmienka nezvratnej zmeny zovňajšku viedla k zlyhaniu žalovaného štátu v otázke povinnosti zaručenia práva na rešpektovania súkromného života a zo strany žalovaného štátu (Francúzska) teda došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.

Právne akty na európskej úrovni

Postupne sa prijímajú rôzne právne predpisy, predovšetkým smernice Európskej únie, resp. Európskeho spoločenstva, ako napríklad smernica 79/7/ EHS, ktorej účelom je postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením; Gender Recognition Act z roku 2004 (zákon o uznaní rodu), na základe ktorého môže transsexuálna osoba požiadať o vydanie certifikátu o uznaní rodu („gender recognition certificate“), alebo smernica 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky. Dôležité a významné v súvislosti s vyššie uvedenými právnymi aktmi je to, že úprava v nich hovorí o mužoch a ženách, pričom nedefinuje muža či ženu, z čoho možno vyvodiť, že sa vzťahuje aj na osoby tranziciované, t.j. osoby, ktoré podstúpili zmenu pohlavia.

Právna úprava na Slovensku a s tým spojené problémy a otázniky

Pokiaľ ide o vnútroštátnu úroveň, právnu úpravu rodu v SR možno nájsť v článku 12 ods. 2 Ústavy SR, v ktorom je uvedené, že „základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať.“. Následne v ods. 4 je uvedené, že nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“  Ústavná súd SR vo svojom Náleze I. ÚS 17/99 skonštatoval, že „Ustanovenie čl. 12 ods. 2 ústavy má všeobecný, deklaratívny charakter a nie charakter základného ľudského práva a slobody. Jeho použitia je možné sa dovolávať len v spojitosti s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd uvedených v ústave.“ Ústava SR tiež v článku 19 uvádza, že každý má právo na zacho­vanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“ ako aj „právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Problematickými sa v tomto smere môžu javiť úvodné ustanovenia (základné zásady) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, kde je uvedené, že manželstvo je zväzkom muža a ženy a rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Ďalej je uvedené, že muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (snúbenci), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Z uvedených ustanovení zákona teda nepochybne vyplýva, že manželstvo môže tvoriť muž so ženou.  Tento princíp bol v nedávnej minulosti posilnený aj novelou ústavy SR, kde v článku 41 je uvedené, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona."

Odporcovia, odborná verejnosť, teoretici ako aj bežní ľudia vedení snahou o liberalizovanie tohto princípu môžu (avšak pravdepodobne iba z hľadiska jazykovo–gramatického výkladu práva) poukazovať na to, že zákon ani ústava priamo neustanovujú, že musí ísť o zväzok muža a ženy, ktorý sa ako muž a žena aj narodili. Možno skonštatovať, že v tomto smere sa teda otvárajú dvere k ceste za liberalizáciou podmienok uzatvárania manželstiev, ako je tomu dnes už v mnohých (aj susedných) krajinách sveta. Úplne prvou krajinou, ktorá povolila manželské zväzky osobám rovnakého pohlavia, bolo v roku 2001 Holandsko. O dva roky neskôr ho v tomto smere nasledovalo aj Belgicko a následne ďalšie štáty ako Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko, Švédsko, Kanada, Južná Afrika, Argentína, Uruguaj, Veľká Británia, Luxembursko, Írsko či Kolumbia. V USA je to od roku 2015 povolené vo všetkých štátoch.

Záver

V závere môžeme skonštatovať, že počet transsexuálov vo svete v súčasnosti prudko narastá. Prispieva k tomu aj fakt, že transsexualita a pohľad na ňu sa stáva spoločensky priaznivejšia a zmena pohlavia v dôsledku neustáleho pokroku a zvyšovania úrovne medicíny prístupnejšia. Či je však takáto neobmedzená zmena pohlavia a následné zaradenie človeka do spoločnosti tou správnou zmenou, ukáže až čas. V zmysle všeobecnej „zásady“, že právo sa vyvíja spolu so spoločnosťou, ako aj vzhľadom na základné spločensko-právne princípy a piliere, na ktorých je Slovenská republika postavená, najmä s prihliadnutím na konzervatívnejšie náboženské (kresťanské) princípy a prepojenosť štátu s cirkvou, je veľmi otázne, či Slovensko zaujme k danej problematike liberálnejší postoj a či v nasledujúcich rokoch bude v tomto smere nasledovať ostatné štáty Európy a sveta. Z hľadiska práva však nesmieme zabúdať na to, že Slovensko, ako člen Európskej únie, bude musieť rešpektovať a plniť si svoje členské povinnosti, pričom určité smerovanie v tejto problematike bude naďalej udávať aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa v otázke transsexuality a zmeny pohlavia prikláňa k liberálnejšiemu a otvorenejšiemu poňatiu a väčšej ochrane práv „transľudí“.



[1] PIETRUCHOVÁ, O. Rodová rovnosť v organizácii.  

[2] MARTINSKÁ.M. Muži a ženy v ozbrojených silách Slovenskej republiky  

[3] Polonský, D. a kol. Profesionalizácia ozbrojených síl. In Martinská,M. Muži a ženy v ozbrojených silách SR, s. 83  

[4] Procházka, I., Weiss, P. Pohlavní identita. 2002.  

[5] Kampf, V. Transsexuáli: Ako si zmeniť pohlavie.  

[6] Heretik, A. Forenzná psychológia pre psychológov, právnikov, lekárov a iné pomáhajúce profesie

[7] http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"itemid":["001-57564"]}

[8] http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"fulltext":["\"CASE OF COSSEY v. THE UNITED KINGDOM\""],"documentcollectionid2":["GRANDCHAMBER","CHAMBER"],"itemid":["001-57641"]}

[9] http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"docname":["Christine Goodwin"],"documentcollectionid2":["GRANDCHAMBER","CHAMBER"],"itemid":["001-60596"]}

[10]http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"fulltext":["Bellinger"],"docname":["Bellinger"],"documentcollectionid2":["JUDGMENTS","DECISIONS"],"itemid":["001-76782"]}

[11]http://hudoc.echr.coe.int/eng#{"fulltext":["transgender"],"documentcollectionid2":["GRANDCHAMBER","CHAMBER"],"itemid":["001-145768"]}

[12] http://www.pravo-medicina.sk/judikatura/zahranicna/judikat/55/zmena-pohlavia-a-poziadavka-sterilizacie-alebo-vysetrenia-ktore-predstavuje-vysoku-pravdepodobnost-neplodnosti-za-ucelom-povolenia-zmeny-udajov-v-rodnom-liste-ako-porusenie-prava-na-respektovanie-sukromneho-zivota




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 6+8 =


-- žiadne príspevky --