Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti - 7. časť | Medicínske právo
              

Články


Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti - 7. časť


 | 1.7.2010 | komentárov: 1

Dnes teda našu sériu článkov uzatvárame témou náhrada škody, ktorá môže byť jednak ako majetková škoda, ale aj ako nemajetková ujma. Zároveň si povieme aký vplyv má plynutie času na možnosť domáhať sa týchto náhrad.

Obrazok Náhrada škody
    
Ako sme už skôr spomínali, škodu je možné rozdeliť na majetkovú a nemajetkovú.

Náhrada majetkovej škody

Pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody, tak tá v rámci občianskoprávnych vzťahov zahŕňa náhradu za skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans).
Skutočnou škodou je majetková ujma, vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, a predstavuje hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody (R 27/1977, R5/1978).
Ušlým ziskom sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.
Obe tieto formy náhrady škody sú rovnocenné inštitúty a existencia jednej formy nie je podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. „Je nevyhnutné zdôrazniť, že tam, kde k ujme dôjde v súvislosti s liečebným výkonom, ale bolo by k nej došlo aj bez tohto výkonu, je ujma sama bezpochyby vyvolaná inou udalosťou, než je poskytnutie zdravotníckej služby.“ (1)
Výnimočný spôsob uspokojenia nároku poškodeného, ktorému bola spôsobená škoda úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, je upravený v § 442 ods. 4 Občianskeho zákonníka a týka sa aj tých vecí, ktoré si páchateľ zadovážil z výnosu z trestnej činnosti.
 
Občiansky zákonník upravuje náhradu majetkovej ujmy v ustanoveniach   § 445 až 449. Náhrada majetkovej ujmy sa uskutočňuje ako :
-    relutárna náhrada (poskytnutie peňažného ekvivalentu)
-    naturálna reštitúcia (obnovenie pôvodného stavu).

„Pri ujme na zdraví alebo živote vzniká poškodenému komplex práv na jej náhradu, ktorý sa prejavuje osobitným právnym režimom spočívajúcim v práve na:
-    náhradu za stratu na zárobku,
-    náhradu za stratu na dôchodku,
-    jednorazové vyrovnanie,
-    náhradu účelných nákladov spojených s liečením,
-    náhradu primeraných nákladov pohrebu a pozostalostnú úrazovú rentu (v prípade smrti).“ (2)

Strata na zárobku

Stratou na zárobku sa okrem  straty na mzde alebo inom pracovnom príjme rozumie aj do budúcna uchádzajúci zárobok. Poškodenému sa uhrádza za predpokladu, že mu strata na zárobku nebola uhradená nemocenskými dávkami podľa zákona o sociálnom poistení.
Podmienkami na vznik tohto nároku je, aby došlo nielen k obmedzeniu pracovnej spôsobilosti, ale aj strate na zárobku. Náhrada za stratu na zárobku je posudzovaná podľa toho, či sa poškodenému uhrádza počas trvania pracovnej neschopnosti (§ 446 OZ) alebo po jej skončení (§ 447 OZ). Obidva nároky sa podľa súdnej praxe posudzujú ako dielčie práva, ktoré sa premlčujú v samostatných premlčacích dobách. (3)
Strata na zárobku sa hradí peňažným dôchodkom a určuje sa podľa priemerného zárobku poškodeného v dobe pred tým, ako došlo k poškodeniu zdravia. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely sa zisťuje podľa § 134 a 135 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Významnými zmenami v právnej úprave práva náhrady za stratu na zárobku počas doby práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti boli zmeny, ktoré nastali účinnosťou zákona č. 404/2004 Z.z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov) „Týmto zákonom sa klasický súkromnoprávny inštitút náhrady škody na zdraví nahradil poisťovacím systémom verejného práva, najmä pokiaľ ide o výpočet škody (ekonomickej ujmy), ktorá vznikla poškodenému v dôsledku ujmy na zdraví.“ (4)
Výška náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa predpisov o sociálnom poistení. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa výška úrazového príplatku ustanovená vo výške 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona o sociálnom poistení od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti a 25% denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa náhrada za stratu na zárobku určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa § 89 zákona o sociálnom poistení. Podmienkou nároku na úrazovú rentu je, že poškodený má v dôsledku ujmy na zdraví viac ako 40% pokles pracovnej schopnosti.

Strata na dôchodku

Náhradu za stratu na dôchodku upravuje ustanovenie § 447a OZ. „Výška náhrady za stratu na dôchodku vo výške, na ktorú by poškodenému vznikol nárok (fiktívny dôchodok), sa určí tiež podľa predpisov sociálneho zabezpečenia.“ (5)
Určuje sa ako rozdiel medzi výškou poberaného dôchodku a dôchodkom, vypočítaným z priemerného mesačného zárobku, zvýšeného o náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú poškodený poberal v období, rozhodnom pre vymeranie dôchodku. Náhrada za stratu na dôchodku sa môže týkať starobného alebo invalidného dôchodku.

Jednorazové vyrovnanie 

Jednorazové vyrovnanie je nový druh nároku náhrady, resp. satisfakcie nemajetkovej ujmy zavedený zákonom č. 404/2004 Z.z. Určenie sumy jednorazového vyrovnania upravuje § 90 zákona o sociálnom poistení.
Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti nepresahujúci 40%, ale má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10%. Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak zanikol nárok na úrazovú rentu a pokles pracovnej schopnosti je najmenej 10%. Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

Náhrada účelných nákladov spojených s liečením

Náhrada účelných nákladov spojených s liečením je upravená v § 449 ods. 1 OZ. „Náhradu účelne vynaložených nákladov môže požadovať poškodený alebo ten, kto ich vynaložil len vtedy a v takej výške, v akej mu nebolo liečenie poskytnuté bezplatne, prípadne nebolo hradené z prostriedkov sociálneho poistenia.“ (6)
Medzi účelné náklady patria náklady spojené s rehabilitáciou, diétnym stravovaním, prilepšením na stravu, pribratím ošetrovateľskej služby, náklady spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných v nemocnici a pod. (7)

Náhrada primeraných nákladov pohrebu

Náhrada primeraných nákladov pohrebu prichádza do úvahy vtedy, ak spôsobenie nemateriálnej ujmy viedlo k usmrteniu. Primerané náklady spojené s pohrebom sa uhrádzajú, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení. Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhrádzajú tomu, kto ich vynaložil (§ 449 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s pohrebom sú predovšetkým náklady účtované pohrebným ústavom, cintorínske poplatky, náklady na spopolnenie, náklady na zriadenie pomníka alebo pamätnej dosky na hrob, náklady na úpravu hrobu. (8)

Pozostalostná úrazová renta

Pozostalostná úrazová renta je nárok, ktorý sa uhrádza v prípadoch, keď ako následok ujmy na zdraví nastala smrť poškodeného. Oprávnenými osobami, ktoré majú nárok na pozostalostnú rentu, sú tí pozostalí voči ktorým mal poškodený v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. Zodpovedný subjekt je povinný ju vyplácať v pravidelných mesačných dávkach počas celého obdobia, v ktorom mala trvať vyživovacia povinnosť poškodeného voči oprávnenému. (9)


Náhrada nemajetkovej ujmy

Nemajetková ujma (imateriálna ujma, morálna ujma), ktorá vzniká zásahom do osobnej sféry poškodeného. Môže spočívať napríklad v chybnom stanovení diagnózy lekárom, z čoho vyplynulo následné zvýšenie vytrpených bolestí. Z tohto dôvodu je v právnej teórii sporné, či je v prípade nemajetkovej (imateriálnej, morálne) ujmy možné hovoriť o náhrade škody keďže je nevyčísliteľná. Právna teória a súdna prax má za to, že pri vzniku nemajetkovej ujmy je možná len satisfakcia, resp. zadosťučinenie, ktoré len kompenzuje a zmierňuje vzniknutú nemajetkovú ujmu (R 55/1971) a nemožno hovoriť o náhrade nemajetkovej ujmy v tom istom zmysle ako pri materiálnej škode. (10)
V súvislosti s už načrtnutým charakterom nemajetkovej ujmy je potrebné poukázať na ustanovenia § 442 ods. 2 a 444 OZ, v ktorých zákonodarca nie celkom správne používa pre zadosťučinenie nemajetkovej ujmy pojem „odškodnenie“.
Pri spravodlivom zmierňovaní (satisfakcii) nemajetkovej ujmy priznáva Občiansky zákonník:
-    právo na zmiernenie vo vytrpených bolestiach,
-    právo na zmiernenie nemajetkovej ujmy v sťažení spoločenského uplatnenia (predtým zohyzdenie).

„Ako vyplýva výkladom a contrario z už spomínaného rozhodnutia R 55/1971, v prípade nemajetkovej ujmy nemožno hovoriť o náhrade škody spôsobom naturálnej reštitúcie, ale len o peňažnej satisfakcii.“ (11) Peňažná satisfakcia sa poskytuje:
-    jednorazovo (odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ, jednorazové vyrovnanie podľa § 447b OZ, náklady liečenia podľa § 449 ods. 1 OZ a náklady spojené s pohrebom podľa § 449 ods. 2 OZ),
-    vo forme peňažného dôchodku, resp. renty (náhrada za stratu na zárobku podľa § 446 a 447 OZ, náhrada za stratu na dôchodku podľa § 447a OZ a náhrada ušlého výživného podľa § 448 OZ).

Nároky na náhradu škody na zdraví majú povahu reparatívnu alebo satisfakčnú. Pri priamej škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia. Podmienky pre poskytovanie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výšku týchto náhrad ustanovuje zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý nahradil dovtedy platnú právnu úpravu z roku 1965. Osobitným predpisom upravujúcim náhradu škody na zdraví je zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, čo súvisí s trestnoprávnou zodpovednosťou v medicínskom práve. V súvislosti s niektorými formami satisfakcie nemajetkovej ujmy je potrebné spomenúť tiež zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“).

Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

Dôležitým právnym predpisom upravujúcim tieto spôsoby zmiernenia nemajetkovej ujmy je zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je viazané len na osobu poškodeného a preto neprechádza na dedičov.

Bolestné sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa sadzieb a zásad ustanovených v zákone o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Prostredníctvom bodového hodnotenia vykoná ošetrujúci lekár posudok. Výška finančného ohodnotenia jedného bodu pri náhrade za bolesť je 2% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. Táto náhrada musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví či priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

„Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje vtedy, keď poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Nepriaznivé dôsledky musia trvale a výraznejšie sťažovať možnosť spoločenského uplatnenia poškodeného.“ (12)
Náhrada za sťaženie spoločenského postavenia sa poskytuje jednorazovo, na základe bodového hodnotenia v lekárskom posudku. Výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia tiež závisí od lekárskeho posudku a finančné ohodnotenie jedného bodu je taktiež 2% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve. Takto vypočítanú sumu môže súd len s prihliadnutím na osobitný zreteľ zvýšiť, avšak maximálne o 50%.
„Sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje znemožnenie alebo vylúčenie účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a športovom živote alebo sťaženie či znemožnenie výkonu a voľby povolania, voľby budúceho životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania.“ (13)
„Novinkou“ v našej právnej úprave je možnosť uplatnenia tzv. dohody o vyrovnaní, ktorú môžu medzi sebou uzavrieť poškodený a povinný subjekt v rámci zefektívnenia a zrýchlenia procesu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Táto dohoda musí byť vyhotovená v písomnej forme, lebo inak je neplatná, môže sa vzťahovať len na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a výška dohodnutej náhrady nesmie prekročiť výšku, ktorú by mohol priznať v týchto prípadoch súd s prihliadnutím na osobitné okolnosti prípadu. (14)
V Českej republike upravuje problematiku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vyhláška č. 440/2001 Sb. o odškodnění bolesti a ztížení společenského uplatnění, ktorá nahradila vyhlášku 32/1965 Sb.. Z dôvodu podobnosti právnej úpravy v Českej a Slovenskej republike je možné uviesť niektoré, judikatúrou ustálené názory súdov českej republiky.
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z roku 1988 sp. zn. I CZ 60/88 vychádza z toho, že pojem sťaženie spoločenského uplatnenia je pojmom zákonným a ako taký by mal byť chápaný ako východisko pri poskytovaní náhrad.
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z roku 2005 sp. zn. 25 Cdo 333/2005 tiež určitým spôsobom vymedzuje pojmy a charakter sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady za bolesť. Bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nemusí a obvykle ani nevzniká súčasne. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky. Náhradou za bolesť sa však neodškodňuje obmedzenie alebo strata možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote, ale odškodňujú sa len bolesti, ktoré si poškodený v príčinnej súvislosti s poškodením na zdraví a s následnou liečbou vytrpel.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR z roku 2005 sp. zn. 25 Cdo 2883/2004 pre určenie výšky odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je rozhodujúci lekársky posudok, ktorý je východiskom pri posudzovaní bolesti a sťaženia spoločenského postavenia, ale je tiež potrebné prihliadať na predpoklady, ktoré mal poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú následkom úrazu obmedzené alebo došlo k ich trvalej strate.
Nález Ústavného súdu Českej republiky z roku 2005 sp. zn. III. ÚS 350/03 výkladom približuje princíp proporcionality, ktorý je obzvlášť dôležitým princípom pre náhradu bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Princíp proporcionality je podľa tohto judikátu považovaný za moderné nepísané pravidlo, ktoré v právnych predpisoch nie je obsiahnuté, ale v európskej právnej kultúre sa bezvýhradne uplatňuje. Podľa princípu proporcionality je v súvislosti s ochranou ústavnosti nevyhnutné, aby priznaná výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi priznanou výškou a spôsobenou ujmou existoval vzťah primeranosti.
Zaujímavá úprava náhrady škody pri výkone medicínskych zákrokov bola v minulosti úprava na základe zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, na základe ktorého vyčlenilo Ministerstvo financií 750- tisíc korún odškodného pre každého kto sa nakazil vírusom HIV pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Následne sa zákonom č. 277/1994 Zb., ktorý nahradil dovtedajší zákon č. 30/1966 Zb., odstránil právny základ pre odškodnenie takto alebo kedykoľvek v budúcnosti nakazených pacientov. (15)

Význam času pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za škodu v medicíne

Čas ako právne relevantná skutočnosť sa pri uplatňovaní nárokov zo zodpovednosti za škodu môže uplatniť v dvoch inštitútoch:
-    v preklúzii a
-    v premlčaní

Preklúzia

Preklúzia je vlastne spôsob zániku práva. Ak uplynie prekluzívna lehota, dané právo na ktoré sa táto lehota viazala zanikne. Ak by bola takáto pohľadávka splnená, je možné toto plnenie požadovať naspäť, keďže bolo poskytnuté bez právneho dôvodu a zakladá bezdôvodné obohatenie. Na preklúziu prihliada súd ex offo, aj bez návrhu. (16)
Pri občianskoprávnej zodpovednosti v medicíne sa prekluzívna lehota viaže jedine k zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach. Náhradu tejto škody je podľa § 436 OZ možné uplatniť u prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia najneskôr pätnásty deň po dni kedy sa poškodený o jej vzniku dozvedel, inak toto právo zanikne.

Premlčanie

Premlčanie pri náhrade škody upravuje Občiansky zákonník v § 106. Ustanovuje subjektívnu dvojročnú lehotu, ktorá začína plynúť dňom kedy sa poškodený subjekt dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Okrem toho ustanovuje objektívne lehoty – trojročnú a ak ide o úmyselne spôsobenú škodu, tak desaťročnú, ktoré začínajú plynúť dňom kedy došlo ku skutočnosti ktoré podmienila vznik škody. Obe sú na sebe nezávislé, avšak právo sa premlčí v momente keď uplynie prvá z nich bez ohľadu na to, že druhá lehota ešte plynie.
Po uplynutí premlčacích lehôt zaniká nárok nie však právo samo. Právo naďalej existuje ako tzv. naturálna obligácia, avšak už nie je vymáhateľné. Povinný subjekt môže podať námietku premlčania, v prípade jej úspešného uplatnenia súd neprizná poškodenému právo na náhradu škody. Námietku premlčania treba vždy uplatniť návrhom, lebo súd na ňu neprihliada z úradnej povinnosti. Ak však dôjde k dobrovoľnému plneniu premlčaného práva, nie je to dôvod vzniku bezdôvodného obohatenia na strane poškodeného, keďže právo ako také stále existovalo i keď len ako naturálna obligácia. (17)
Avšak pre medicínske právo má veľký význam výnimka, ktorú v tom istom paragrafe uvádza Občiansky zákonník a to, že pri ujme na zdraví sa objektívne lehoty neuplatňujú. Táto konštrukcia vychádza z predpokladu, že ujma na zdraví sa častokrát môže prejaviť až po mnohých rokoch. Aj vtedy začína plynúť subjektívna lehota pri splnení dvoch podmienok - subjekt sa dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. (18)


Poznámky:

(1) Kindl, M.: Některé otázky náhrady škody při poskytování zdravotnických služeb, Socialistická zákonnost, č. 6/1986, roč. 34, s. 313
(2) Lazar, J. a kol: Občianske právo hmotné 2. 3.vydanie, Bratislava, Iura Edition, 2006, s. 308
(3) Pozri tiež: Občiansky zákonník s komentárom. Žilina, Poradca, s.r.o., 2007, s. 168
(4) Občiansky zákonník s komentárom. Žilina, Poradca s.r.o., 2007, s. 166-167.
(5) Občiansky zákonník s komentárom. Žilina, Poradca s.r.o., 2007, s. 173.
(6) Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, Veda,, 2008, s. 322
(7) Pozri tiež: R III/1967
(8) Porovnaj: Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, Veda, 2008, s. 323 - 324
(9) Pozri tiež: Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, Veda, 2008, s. 322 – 323
(10) Porovnaj: Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, Veda, 2008, s. 299 - 300
(11) Občiansky zákonník s komentárom. Žilina: Poradca, s.r.o., 2007, s. 166-167.
(12) Občiansky zákonník s komentárom. Žilina: Poradca, s.r.o., 2007, s. 168
(13) Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, VEDA, 2008, s. 324 - 325
(14) Porovnaj: Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, Veda, 2008, s. 326
(15) Porovnaj: Drgonec, J.: Ústavné práva a zdravotnictvo. Bratislava, Archa, 1996, s. 87
(16) Porovnaj: Gecík, K.: Právna zodpovednosť v zdravotníctve a medicíne. Martin, Osveta, 1984, s. 107
(17) Porovnaj: Barancová, H. a kol.: Medicínske právo. 1. vydanie, Bratislava, Veda, 2008, s. 327
(18) Porovnaj: Gecík, K.: Právna zodpovednosť v zdravotníctve a medicíne. Martin, Osveta, 1984, s. 106 - 107

foto: imrmedical.com




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 6+10 =


milan

(16.5.2015)
na PN som bol 11mesiacov,priznali mi 45% inv.dochodok i chorobu z povolania.Mam narok na vyplatenie rozdielu priemernej mesačnej mzdy a nemocen.davkami za tych 11mesiacov?