Hosť mesiaca január | Medicínske právo
              

Články


Hosť mesiaca január


 | 14.2.2016 | komentárov: 0

doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc. MPH je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny a docentom (2013) na LFUK v Bratislave. Vyštudoval medicínu (LFUK, 2004), molekulárnu biológiu (PrifUK, 2006), finančníctvo (EUBA, 2004). Postgraduálne sa špecializoval v odbore normálna a patologická fyziológia (LFUK, 2005) a riadenie vo verejnom zdravotníctve (SZU, 2008). V roku 2015 obhájil titul DrSc. Vo svojej bohatej vedeckej činnosti sa zaoberá výskumom etiopatogenézy preeklampsie, vplyvu testosterónu na kognitívne procesy, využitím slín pre diagnostiku chorôb ale aj génovou terapiou. Okrem vedeckej činnosti pôsobí ako pedagóg na viacerých vysokých školách, prednáša patofyziológiu, molekulárnu endokrinológiu, ale aj základy teoretickej medicíny, popularizuje vedu. Je spoluzakladateľom Klubu detskej nádeje. Okrem iných ocenení je aj čerstvým držiteľom ocenenia Ig Nobel Prize 2015 v odbore medicína.

Obrazok

1. Pán docent, veľmi si cením, že ste prijali pozvanie stať sa hosťom mesiaca portálu. Ako je u nás zvykom, mohli by ste prosím na úvod uviesť, kde momentálne pôsobíte, čo je predmetom Vášho výskumu a čomu sa aktuálne venujete? 


Som vo funkcii prednostu Ústavu Molekulárnej Biomedicíny na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Mojou úlohou je teda hlavne manažovať ostatných vedcov a doktorandov, aby sme spoločné projekty dobre plánovali i doťahovali do konca do publikácií. Okrem toho ale aj veľa učím – na Lekárskej i Prírodovedeckej fakulte. No a samozrejme školím doktorandov. V rámci konkrétnych vedeckých projektov sa zaoberám s mojim tímom viacerým na prvý pohľad nesúvisiacim veciam ako diagnostické využitie slín, vplyv prenatálneho testosterónu na mozgové funkcie, ale aj metabolické účinky kofeínových nápojov a úloha extracelulárnej DNA v patogenéze chorôb. Máme rozbehnuté viaceré animálne experimenty, ale aj štúdie na pacientoch, resp. dobrovoľníkoch.

2. Ste známy popularizátor vedy. Prečo ste sa rozhodli vydať týmto smerom a zamerať sa na biomedicínsky výskum?


Nie je to nejaké cielené moje rozhodnutie popularizovať vedu. Keď k nám začali chodiť médiá a klásť otázky, mohli sme ich aj odmietnuť ako to robia mnohí iní vedci. Ale spolu s kolegami sme predsa platení v konečnom dôsledku z verejných prostriedkov, teda z daní a ak verejnosť 
cez médiá chce vedieť, čo robíme alebo čo znamená nejaký aktuálny výskum, asi by sa patrilo, aby sme trpezlivo odpovedali, vysvetľovali – popularizácia vedy je súčasťou našej roboty.

3. Ako je u nás veda (vedecký výskum) prepojený s medicínou, reálnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti? 


Ako všade, aj v medicíne je veda kľúčom k zlepšovaniu. Každý úspech medicíny je založený na vedeckých úspechoch roky predtým. Len tento výskum nemusí byť vykonaný tu na Slovensku na to, aby sme z neho tu na Slovensku profitovali. Bez problémov máme dostupné aj tie najmodernejšie liečebné postupy, lieky, dokonca aj také, ktoré sú v zahraničí nepoužívané pre privysokú cenu. Na druhej strane ale máme veľké deficity v aplikácii medicíny založenej na dôkazoch, čiže v tzv. klinických protokolov do správnej diagnostickej a terapeutickej praxe. 
Niežeby neboli dostupné, každý si ich môže stiahnuť z internetu. Ale ich dodržiavanie sa nesleduje, nekontroluje ani zo strany poisťovní, ani pacientov, ani z rôznych inštitúcií, ktoré by to mohli/mali robiť. Špecifickým problémom na Slovensku je, že hoci máme fakultné a univerzitné nemocnice pomaly na každom rohu, reálne sa veda robí iba na pár klinikách. To možno v databázach publikácií ľahko vidieť, ale bežný pacient to nevie, orientuje podľa úplne iných kritérií. Navyše viazne aj väzba medzi základným výskumom a klinickou praxou. Príkladom môže byť už to, že v plánoch stavby novej nemocnice sa s experimentálnymi pracoviskami zameranými na výskum ani nepočíta. To nedáva nádej na zmenu v blízkej budúcnosti.


4. Reflektuje prax vývoj na poli vedy napr. v oblasti genetiky? 


Áno, aj nie. Protokoly na liečbu i diagnostiku sa menia každý rok, niekedy aj častejšie, lebo sú dostupné nové terapeutické prístupy vyvinuté vo výskume. Klinické štúdie síce trvajú celé roky, ale je ich množstvo a robia sa už desiatky rokov, takže nové výsledky možno v odbornej literatúre sledovať každý týždeň ako vychádzajú aktuálne čísla dôležitých odborných časopisov. Platí to pre medicínu ako celok, ale aj pre molekulárnu biomedicínu vrátane genetiky. Stačí sa pozrieť na kvantum informácií, ktoré sme zistili o príčinách chorôb za posledný čas práve vďaka pokrokom v genetike.


5. Kde vidíte priestor pre zlepšenie interakcie medzi týmito „svetmi“?


Kľúčom je výchova lekárov na fakultách, kde by mali dostať pevné základy vedeckých princípov a myslenia. Pred pár rokmi sa aj na lekárskych fakultách zaviedli diplomové práce. Myslím, že by úplne stačilo, ak by boli podobné tým, ktoré realizujú medici v Nemecku. Tam študenti často prerušujú na pol roka alebo rok štúdium, aby sa plne mohli venovať vedeckému projektu, či už na fakulte alebo na špecializovanom vedeckom pracovisku. Stačí jeden takýto dotiahnutý projekt, aby sa naučili vyhľadávať a pracovať s odbornou literatúrou, získavať skutočne aktuálne informácie atď. Oboznámia sa s tým, čo je to kontrolná skupina, randomizovaná multicentrická placebom kontrolovaná štúdia, ale aj s tým, že časopisy sú rôznej kvality a teda aj informácie v nich. A ak sa aj v budúcnosti vede nebudú venovať, už budú vedieť, ako zistiť, čo sa zistilo nové napr. o diabete, či nová liečba naozaj funguje a množstvo iných klinicky relevantných informácií. Prirodzene, dôležité je aj nerozlišovať medzi klinickým lekárom a vedcom. Klinický lekár, ak má byť úspešný, musí to dokázať práve na vedeckom poli.


6. Nedávno ste sa zúčastnili našej diskusie o alternatívnej medicíne, liečiteľstve. Táto téma nesporne rezonuje v posledných rokoch. Kde podľa Vás možno hľadať príčiny otvorenia tejto otázky?


Tzv. alternatívna medicína je problémom na celom svete. To súvisí s rýchlym pokrokom v medicíne. Rozumieť rýchlym zmenám a úplne novým postupom je problém aj pre odborníkov. Preto pacienti hľadajú iné možnosti, ktoré sa zdajú byť jasne a jednoducho pochopiteľné, prípadne „overené“ dlhodobým používaním. Samozrejme, ide vo väčšine prípadov o úplne hlúposti, ktoré reálne v štúdiách overené nikdy neboli, resp. bolo dokázané, že nefungujú. Na to existuje len jedno riešenie – nájsť si čas a trpezlivo vysvetľovať pacientom princípy a dôvody danej choroby, liečby a ukázať, prečo je potrebné postupovať podľa dôkazov. Je to náročné, ale má to veľký význam pre vzťah pacienta k liečba – tzv. adherenciu a tá je zas asociovaná s úspešnosťou liečby v reálnej klinickej praxi. Aj to už bolo dokázané v klinických štúdiách.


7. Vo viacerých diskusiách, nielen v súvislosti s alternatívnou medicínou ale aj v súvislosti napr. s povinným očkovaním, som sa stretla s názorom, že možno badať stratu dôvery vo vedu, v autoritu v stave , kedy je prakticky každému dostupné veľké množstvo nijak netriedených informácií. Aký je Váš názor resp. skúsenosť? Ovplyvňuje informačná revolúcia prax?

 
Všetci z našej generácie sme zažili časy, keď bol nedostatok informácií. No a teraz vďaka internetu zažívame časy obrovského prebytku informácií. Tým pádom je dnes oveľa dôležitejšie informácie triediť a hodnotiť, nie hľadať. Odborné informácie sú všetky dostupné na internete a dajú sa odfiltrovať, napr. hľadaním v databázach kvalitných odborných časopisov alebo na stránkach príslušných odborných spoločností. Google je skvelý nástroj, ale môže sa stať aj nebezpečnou zbraňou.


8. Ako je možné postaviť sa k tejto výzve? Môžu laici pochopiť vedu resp. rozlíšiť, čo je relevantné a čo nie?


Vždy to bolo a bude o dôvere. Keď si kupujeme auto, nemusíme rozumieť, ako presne funguje motor. Dôverujeme značke, firme, nemocnici alebo informačnému zdroju. O tom je aj vzťah lekár-pacient aj vedec-verejnosť. Pacient nemôže reálne hodnotiť kvalitu zdravotnej starostlivosti, aspoň nie tú odbornú a preto by komunita lekárov, resp. stavovské organizácie alebo iné inštitúcie ako poisťovne mali hodnotiť kvalitu a tieto hodnotenia zverejňovať. U vedcov je to ešte jednoduchšie. Napokon autá sú testované neustále a nie je problém sa dopracovať k rebríčkom, na základe ktorých si môžeme potom aj vytvoriť dôveru.


9. Kde si myslíte, že by mala začínať debata o prijateľnosti a neprijateľnosti metód a prostriedkov používaných v praxi?


Nie celkom rozumiem otázke, ale ak sa myslí klinická prax, tak najmä medzi lekármi, poisťovňami a inštitúciami ako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Títo by mali rozhodovať o tom, čo je prijateľné, čo je správne a dá sa to pretaviť aj do podoby ekonomickej – čo má byť preplácané. Ale je prinajmenšom zvláštne, ak na jednej strane trváme na tom, aby medicína bola bezplatná a zároveň sme ochotní veľké sumy míňať na homeopatiu, biorezonanciu a magnetoterapiu.


10. Čo to je medicína založená na dôkazoch, tzv. evidence – based medicine (EBM)?


Ide o momentálne najefektívnejší postup v medicíne. Neopiera sa o skúsenosti a tradície, ale o dôkazy. Pričom dôkazmi sú objektívne výsledky veľkých klinických štúdií, ktoré priniesli posledné roky výskumu. Na základe týchto štúdií sa pripravujú konkrétne protokoly na diagnostické a terapeutické postupy v konkrétnych situáciách. Ak sa dodržujú, ide o maximalizáciu kvality zdravotnej starostlivosti.


11. Viete uviesť konkrétne príklady?


Viem, ale neviem, či to má význam. Pacient predsa nemusí detailne študovať klinické štúdie, na to je lekár, aby ich mal naštudované. Ale ok. Ak 1000 pacientov so zvýšeným cholesterolom je 5 rokov liečených statínmi, zomrie z tejto skupiny 17 pacientov. Ak týchto 1000 pacientov budeme liečiť inými liekmi, zomrie 24 pacientov. Toto bol výsledok jednej z veľkých klinických štúdií a na základe toho máme dôkaz o účinnosti statínov. Odvtedy sme síce oveľa ďalej v pochopení ich účinku, zistili sme, že sme sa v minulosti mýlili a nie je pravda, že účinkujú len cez zníženie cholesterolu. Ale to nič nemení na tom, že znižujú mortalitu. A preto je ich používanie správne, až kým sa nevyvinú nové lepšie liečivá pre danú diagnózu, na čom sa intenzívne pracuje.


12. Prečo sú iné metódy/prostriedky ako tieto neprijateľné?


Neprijateľné podľa mňa je, ak iné postupy aplikuje lekár. Ten by mal postupovať len podľa platných protokolov, inak de facto poškodzuje pacientov. Samozrejme, výnimkou je klinický výskum, kde sa naopak majú testovať nové postupy. Všetko ostatné by malo byť pre lekára neprijateľné. Na druhej strane ale ak pacient dôveruje alternatívnej medicíne, len ťažko mu to možno zakázať. Ak si ju zaplatí a preberie zodpovednosť za svoje zdravie, je to síce nesprávne, ale nie zakázané. Problém nastáva potom ale, keď si tým poškodí zdravotný stav tak, že následná medicínska starostlivosť je menej úspešná a drahšia. Za to by podľa mňa mali prevziať zodpovednosť tiež.


13. Vylučuje evidence – based medicine akékoľvek závery, ktoré by vychádzali resp.  boli aplikované v liečiteľstve? 


V medicíne často vieme, že postup/liečivo funguje, ale nevieme ako. Pri tzv. alternatívnych metódach nevieme, ako by mali fungovať a ani nefungujú. Čo k tomu dodať? Dnes máme nástroje na zistenie účinnosti diagnostických a terapeutických postupov. Sú to kvalitné klinické štúdie. Zárukou kvality je publikovanie v najlepších odborných časopisoch. Takže ak je niekto presvedčený o niektorom z postupov, treba realizovať experimenty a klinické štúdie, ktoré prinesú dôkazy. My vedci to robíme neustále. Ak budú výsledky pozitívne, klinický protokol sa zmení, to sa napokon deje neustále, ale musí to byť na základe dôkazov a nie názorov, úvah alebo presvedčenia.


Ďakujem za rozhovor.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 1+2 =


-- žiadne príspevky --