Rozsudok krajského súdu Nitra - 9Co/330/2012 – kauza Šimon Buch, 2. časť | Medicínske právo
              

Články


Rozsudok krajského súdu Nitra - 9Co/330/2012 – kauza Šimon Buch, 2. časť


 | 18.12.2015 | komentárov: 0

Prinášame Vám analýzu prelomového rozhodnutia Krajského súdu v Nitre v medializovanom prípade Šimona Bucha. Analýza rozsudku je rozdelená do dvoch častí. V prvej boli analyzované nasledovné skutočnosti: stručné opísanie skutkového stavu, v čom spočíval konkrétny spor, dokázanie zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia. V druhej časti nižšie uvedieme argumenty a protiargumenty strán v spore, argumentáciu súdu a rozhodovanie o jednotlivých nárokoch.

Po preukázaní zodpovednosti odporcu si rozoberieme jednotlivé navrhovateľmi uplatnené nároky voči odporcovi, taktiež spôsob a výšku ich priznania súdom.    Navrhovatelia sa domáhali náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy. Náhrada škody v sebe obsahuje dva samostatné nároky: náhrada za vytrpenú bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto dva nároky sa vzťahujú výlučne na osobu poškodenú na zdraví – tj. navrhovateľ v 1. rade. Spoločné majú to, že sa poskytujú jednorázovo na základe lekárskeho posudku. Pri určení výšky týchto nárokov sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorými sa  bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Hodnota jedného bodu je každý rok iná a predstavuje 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. ( pozn. v našom prípade 12,46 €, táto suma sa vynásobí konkrétnym počtom bodov, výsledná suma je výška priznanej náhrady. ) Pri priznávaní náhrady škody sa skúma subjektívna zodpovednosť, naplnené musia byť všetky 4 predpoklady zodpovednosti, teda sa vyžaduje aj dokázanie zavinenia odporcu. Všetky súdom priznané náhrady musia byť v súlade so zásadou proporcionality, tzn. musia byť primerané k závažnosti vzniknutej ujmy.


1.) náhrada za bolesť – bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. V spore bolo jednoznačne preukázane, že zavineným konaním odporcu, prostredníctvom svojich zamestnancov, došlo k poškodeniu na zdraví navrhovateľa v 1. rade, ktorý navyše kvôli zanedbanému postupu lekárov odporcu musel podstúpiť ešte niekoľko ďalších operácii. Na základe lekárskeho posudku bola náhrada za bolesť vyčíslená na sumu 17.942,40 €.


2.) náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia – sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. V súvislosti s poškodením na zdraví, kedy je navrhovateľ invalidný, má ochrnuté všetky končatiny, má poškodený mozog  a je v stave bdelej kómy, je preukázateľné, aký dopad to má na jeho život a uplatnenie v spoločnosti. Tento jeho zdravotný stav vylučuje samostatné fungovanie a je úplne odkázaný na pomoc iných osôb. Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia pozná aj inštitút mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50%, ak ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd v tomto prípade priznal navrhovateľovi zvýšenie v maximálne možnej miere s poukázaním na závažné skutočnosti, akými sú trvalé následky, invalidita, vylúčenie aj z tej najjednoduchšej ľudskej činnosti, úplné zničenie života v mladom veku. Priznaná čiastka predstavuje sumu 181.666,80€.

Ďalším uplatnením nárokom bola náhrada nemajetkovej ujmy. Je to samostatný nárok, ktorý v porovnaní s náhradou škody (venovali sme sa jej vyššie v texte) má úplne inú funkciu. Kým náhrada škody sa viaže len na zdraví poškodenú osobu a má za úlohu odškodniť vytrpené bolesti a zdravotné následky, náhrada nemajetkovej ujmy má širší rozsah, snaží sa zmierniť dôsledky na život a poskytnúť satisfakciu, a to nielen pre osobu poškodenú na zdraví, ale aj pre blízke osoby, ktoré boli týmto zásahom dotknuté na iných právach ( napr. právo na rodinný život ). Porušenie práv týchto osôb vzniklo práve v nadväznej spojitosti s poškodením zdravia poškodenej osoby. Pri nemajetkovej ujme vychádzame z presvedčenia, že každá ľudská bytosť má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, ľudskej dôstojnosti či súkromia. S porušením tohto práva je spojené právo domáhať sa upustenia od neoprávnených zásahov, odstránenia následkov či morálne zadosťučinenie ( napr. vo forme ospravedlnenia, čo v našom prípade odporca nikdy neurobil ). Ak by sa takéto zadosťučinenie zdalo nemožné alebo nepostačujúce má osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uplatňovanie tohto nároku je zvyčajne sporné, pretože spočíva v dvoch odlišných subjektívnych videniach sveta. Rozhodovanie o nemajetkovej ujme a jej výške je v plnej kompetencii súdu a okrem všeobecných náležitostí ako zistenie skutkového stavu a okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, deklarovanie závažnosti ujmy takého rozsahu, že značne znižuje dôstojnosť osoby a faktu, že priznaná výška náhrady má byť primeraná vzniknutej ujme, neexistujú žiadne záväzné kritéria pre ohraničenie úvahy súdu, ako je tomu napr. pri náhrade za bolesť, kde sa náhrada priznáva na základe tabuľkového bodového ohodnotenia lekárom. ( pozn. miera uvedomovania si zníženia svojej dôstojnosti, je pre súd spoluurčujúcim kritériom pri určení výšky nemajetkovej ujmy)

Za navrhovateľa v 1. rade – poškodený na zdraví, bol uplatnený nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 330 000 € z titulu neoprávneného zásahu do jeho osobnostného práva na ochranu zdravia zo strany odporcu. Je nepochybné, že dôstojnosť poškodeného bola značne znížená, čo je preukázané skutočnosťou, že je živou mŕtvolou bez šance na zlepšenie jeho stavu. Na závažnosť okolností, za ktorých k tomu došlo, poukazuje hrubá neospravedlniteľná nedbanlivosť a lajdáckosť lekárov odporcu k životu a zdraviu v priestoroch, kde sa ľudia zverujú do ich rúk a očakávajú, že budú o ich život a zdravie bojovať s plným nasadením. Súd za primeranú náhradu považoval 100 000 €, vzhľadom nato, že poškodený je v takom stave, v ktorom si neuvedomuje rozsah poškodenia svojho zdravia a teda si neuvedomuje ani zníženie dôstojnosti, ani zásah do svojho práva na zdravie. Súd poukazuje aj na priznanú výšku náhrady škody ( samostatný nárok rozoberaný vyššie v texte ) , ktorá je skoro 200 000 €, a preto je podľa neho suma 100 000 € primeranou náhradou nemajetkovej ujmy.

Navrhovatelia v 2. a 3. rade – matka a otec poškodeného, sa domáhali priznania náhrady nemajetkovej ujmy  vo výške 90 000 € pre každého z nich, kvôli zásahu do súkromia a ich rodinného života v dôsledku konania odporcu. Poškodením zdravia ich syna, privodil odporca navrhovateľom nepredstaviteľný pocit stresu, smútku, frustrácie a straty ich milovaného syna. Odporca narušil sociálne, citové, kultúrne vzťahy v rámci ich súkromného a rodinného života. Život navrhovateľov sa od základov zmenil, syn si vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť a navrhovateľom neostáva skoro žiaden čas pre seba v ich manželskom živote, a taktiež čas, ktorý si vyžaduje starostlivosť o ich ostatné deti. Súd má zato, že spôsobená ujma sa najviac dotkla práve rodičov, keďže najmä oni si uvedomujú stav svojho syna, ktorý je odkázaný na ich doživotnú pomoc. Preto súd považoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v plnej výške za primerané.

Navrhovatelia v 4. a 5. rade – súrodenci poškodeného, sa domáhali priznania náhrady z toho istého titulu a v rovnakej výške ako ich rodičia. V konaní bolo nesporne preukázané, že vzťahy medzi súrodencami boli veľmi dobré, a preto poškodením zdravia ich brata došlo k narušeniu rovnakých práv ako u rodičov. Je to pre nich špeciálne zaťaženie najmä po psychickej stránke, ale aj po fyzickej, keď pomáhajú pri starostlivosti o brata. Súd bol aj v tomto prípade presvedčený o závažnej ujme v ich živote, ale poukazoval nato, že miera zásahu do ich života nie je taká vysoká ako u rodičov,  keďže sa predpokladá, že dospejú a sami si založia rodiny. Teda nebudú po celý život vnímať zásah do ich práva na súkromie rovnako vážne, čo sa nedá predpokladať u ich rodičov. Súd považoval za primeranú náhradu 10 000 € každému z nich.

Navrhovateľom bolo súdom priznaných skoro 500 000 €. Poukazovanie na výšku náhrady, považujem sa dôležité najmä preto, že tento rozsudok znamenal prelom v priznávaní odškodného. Nikdy predtým slovenské súdy nepriznali náhradu v takej výške ako tomu bolo v tomto prípade.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 1+1 =


-- žiadne príspevky --