Rozsudok krajského súdu Nitra - 9Co/330/2012 – kauza Šimon Buch | Medicínske právo
              

Články


Rozsudok krajského súdu Nitra - 9Co/330/2012 – kauza Šimon Buch


 | 15.12.2015 | komentárov: 0

Prinášame Vám analýzu prelomového rozhodnutia Krajského súdu v Nitre v značne medializovanom prípade Šimona Bucha. Analýza rozsudku bude rozdelená do dvoch častí. V prvej si rozoberieme nasledovné skutočnosti: stručné opísanie skutkového stavu, v čom spočíval konkrétny spor, dokázanie zodpovednosti zdravotníckeho zariadenia. V druhej časti uvedieme argumenty a protiargumenty strán v spore, argumentáciu súdu a rozhodovanie o jednotlivých nárokoch.

Dňa 4.9.2007 vo Fakultnej nemocnici v Nitre sa poškodený podrobil jednoduchému operačnému zákroku, ktorým mu bola vykonaná úprava nosovej prepážky v celkovej anestézii. Počas operácie došlo u poškodeného ku komplikáciám a k náhlej zástave srdca, čo sa zistilo oneskorene, pretože kvôli poruche prístroja nebol počas celej doby operácie dostatočne kontinuálne monitorovaný.  Následne bol úspešne resuscitovaný a operácia pokračovala ďalej. Po ukončení operačného zákroku bol pacient odpojený z dýchacích prístrojov, a napriek skutočnosti, že nevedel postačujúco samostatne dýchať nebol preložený na Kliniku anestézie a intenzívnej medicíny (KAIM) ako je zaužívanou praxou v prípade komplikácií počas operácie. Poškodený bol naopak  preložený na zobúdzaciu izbu, kde mu nebola poskytnutá adekvátna lekárska starostlivosť, pretože bol po dlhý čas ponechaný v bezvedomí, z ktorého sa neprebral. Následkom tejto komplikácie a hrubého zanedbania si povinnosti lekárov vznikla u poškodeného komplikácia s následným poškodením funkcie mozgu, spôsobeného nedostatočným prísunom okysličenej krvi do mozgu, ktoré zostalo nezvratné a trvalé. Od vyššie spomenutého dňa je poškodený v stave tzv. bdelej kómy.

    Na základe uvedených skutočnosti si poškodený (Šimon – 16 rokov) prostredníctvom svojej matky ako opatrovníčky – navrhovateľ v 1. rade a ďalšie blízke osoby, ktoré boli nesprávnym postupom lekárov dotknuté, t.j. : rodičia poškodeného – navrhovatelia v 2. a 3. rade, súrodenci poškodeného – navrhovatelia v 4. a 5. rade uplatňovali u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ( nemocnica ) – odporca, nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Keďže nedošlo k mimosúdnej dohode o nárokoch navrhovateľov, sa títo zastúpení advokátom obrátili na súd, aby o nich rozhodol.

    Navrhovatelia sú presvedčení, že zo strany zamestnancov nemocnice (najmä anestéziológa) došlo k porušeniu ich povinnosti vykonať všetky dostupné diagnostické a liečebné opatrenia na zmiernenie následkov zastavenia krvného obehu počas anestézie k operácii nosovej priehradky. Povinnosťou anestéziológa bolo preložiť pacienta na KAIM a hlásiť komplikácie, ktoré nastali počas operácie primárovi oddelenia KAIM. Nesprávny postup bol aj v ponechaní pacienta po resuscitácii bez riadeného prístrojového dýchania a bez ochrannej liečby pre mozgové bunky. Na základe tohto konania resp. opomenutia konania nemocnice navrhovatelia deklarujú, že predpoklady vzniku zodpovednosti nemocnice sú dané, známe a jasné. Na druhej strane nemocnica tvrdí, že k žiadnemu porušeniu povinnosti zo strany ich zamestnanca nedošlo, pretože neporušil žiadny právny predpis ani odporúčania poresuscitačnej starostlivosti, a v tom prípade pre vznik zodpovednosti nie je daná základná podmienka – protiprávnosť konania. (pozn. podľa ustanovení občianskeho zákonníka je za konanie osoby, ktorá bola použitá na činnosť právnickej osoby zodpovedná právnická osoba - v našom prípade je za konanie lekára zodpovedné zdravotnícke zariadenie)


Rozoberieme si teda jednotlivé predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti pri poskytovaní lekárskej starostlivosti a preskúmame ich prítomnosť v tomto konkrétnom prípade, pričom si pomôžeme aj argumentáciou súdu.

a) protiprávnosť konania – vyvodíme ju zo zákona o zdravotnej starostlivosti a je to konanie zdravotníckeho pracovníka, pri ktorom sa nevykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenie stavu osoby alebo sa tieto výkony nevykonajú správne, pri zohľadnení súčasného stavu poznania lekárskej vedy, tzn. inak postup non lege artis. V konkrétnom prípade lekár anestéziológ nevykonal potrebné opatrenia na predchádzanie resp. zmiernenie následkov zastavenia krvného obehu počas anestézie, čo obsahuje najmä nepreloženie pacienta na KAIM a náležitý monitoring. Zo znaleckého posudku či svedeckej výpovede zdravotnej sestry vyplýva, že praxou a štandardným postupom pri komplikáciách počas operácie je premiestnenie pacienta po operácii na KAIM a vykonanie vyšetrení súvisiacich so vzniknutou komplikáciou. Toto opomenutie konania sa chápe ako porušenie jeho povinnosti, čím sa dopustil protiprávneho konania, pretože nevykonal všetky zdravotné výkony, ktoré vykonať mal.

b) ujma (škoda) – škodlivý následok, porušenie alebo ohrozenie zákonom alebo iným právnym predpisom chránených hodnôt, pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti najčastejšie v podobe ujmy na zdraví . Primárne je v našom prípade chránenou hodnotou zdravie, konkrétne došlo k nezvratnému poškodeniu zdravia, ktorého vonkajším prejavom je pacient v stave tzv. bdelej kómy ( pozn. nižšie v texte sa v súvislosti s nárokmi navrhovateľov okrem zdravia budeme venovať aj iným dotknutým chráneným hodnotám).

c ) príčinná súvislosť – medzi protiprávnym konaním a škodlivým následkom. Jednoducho povedané akcia vyvoláva reakciu. Porušenie povinnosti anestéziológom spôsobilo ujmu na zdraví navrhovateľa v 1. rade. Odporca sa snažil napádať práve tento predpoklad, keď poukazoval nato, že znalec neurčil, v ktorom momente došlo k nezvratnému poškodeniu zdravia navrhovateľa. Účelom malo byť práve to, že ak by k nezvratnému poškodeniu zdravia došlo už na operačnej sále, kedy anestéziológ vykonal všetky potrebné opatrenia k stabilizácii vzniknutej komplikácie, čiže v čase keď postupoval lege artis a až následne v poresuscitačnej starostlivosti by porušil povinnosti lekára, nebola by medzi jeho konaním a následkom v podobe ujmy na zdraví príčinná súvislosť. Toto následné porušenie povinnosti, by so vznikom škodlivého následku nemalo žiaden súvis, keďže ten vznikol už na operačnej sále a to v konečnej podobe, tým pádom by protiprávne konanie lekára nebolo právne relevantné a v konkrétnom prípade by sa zodpovednosť odporcu za protiprávne konanie dokazovala veľmi ťažko. ( pozn. postup lege artis sa chápe ako postup v súlade so zákonom, preto nezakladá zodpovednosť za prípadnú ujmu, ktorá môže pri tomto postupe vzniknúť. )

d ) zavinenie – vnútorný psychický vzťah konajúceho subjektu k vlastnému protiprávnemu konaniu. Občianske právo predpokladá pre zodpovednosť zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti, tzn. že konajúci škodu spôsobiť nechcel a ani nevedel, že ju môže spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a svoje pomery to vedieť mal a mohol. Z toho vyplýva, že ak sme v konkrétnom prípade preukázali porušenie povinnosti lekárom, ktoré následne podmienilo vznik škody na zdraví navrhovateľa v 1. rade., je dané aj nedbanlivostné zavinenie tohto lekára, pretože mal a mohol vedieť, že takýmto porušením, škoda na zdraví môže vzniknúť. Naopak, ak by sa odporca chcel tejto zodpovednosti zbaviť, musel by dokázať, že danú škodu lekár nezavinil. Od osoby so statusom lekára, však možno očakávať vyššiu mieru zainteresovanosti o zdravie pacienta, a preto Lekár –odborník, sa bude zbavovať zodpovednosti za škodu spôsobenú inému na zdraví ťažšie ako občan – neodborník. Predpoklad vo forme zavinenia sa však nebude vyžadovať pri  vyvodzovaní zodpovednosti každého druhu, pretože poznáme aj zodpovednosť, ktorá je daná už bez ohľadu na zavinenie ( v našom prípade pri náhrade nemajetkovej ujmy ). V takomto prípade preukázanie zavinenia zosilňuje postavenie navrhovateľa a tým aj výšku súdom potvrdených náhrad za spôsobenú ujmu.
Tieto závery potvrdzuje aj trestný rozkaz okresného súdu z trestného konania, ktoré predchádzalo občiansko-právnemu konaniu, a ktorým bol anestéziológ uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, konštatuje to aj vykonané znalecké dokazovanie, a taktiež správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. ( pozn. občiansky súd poukazoval nato, že zodpovednosť odporcu za poškodenie zdravia navrhovateľa bola daná už rozhodnutím súdu v  trestnom konaní, nakoľko podľa zákona ním bol viazaný, a to o to viac, že skutková podstata prečinu ublíženia na zdraví sa zhoduje s okolnosťami relevantnými pre rozhodnutie v občianskom súdnom konaní. )

 
Spracoval: Lukáš Bodnár




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 8+3 =


-- žiadne príspevky --