PITVA: PRÁVNA ÚPRAVA A DÔVODY JEJ VYKONANIA, 1. časť | Medicínske právo
              

Články


PITVA: PRÁVNA ÚPRAVA A DÔVODY JEJ VYKONANIA, 1. časť


 | 15.12.2015 | komentárov: 0

Po určení smrti lekárom, alebo konzíliom, možno na mŕtvom tele vykonať len pitvu, zdravotné výkony potrebné na účely odoberania orgánov, tkanív a buniek, alebo zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu.

Všeobecne k právnej úprave pitvy v podmienkach Slovenskej republiky

Bezprostredne po tom ako dôjde k úmrtiu, nastupuje postup podľa piatej časti zákona číslo 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“) v zmysle ktorého, má telo prehliadnuť lekár poverený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR (ďalej len „Úrad pre dohľad“). Lekár prehliadkou tela zisťuje smrť, jej čas a príčinu. Osoba sa považuje za mŕtvu v prípade, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti, alebo aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu (tiež aj mozgová smrť).

Po určení smrti lekárom, alebo konzíliom, možno na mŕtvom tele vykonať len pitvu, zdravotné výkony potrebné na účely odoberania orgánov, tkanív a buniek, alebo zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu. Pitvu je možné nariadiť iba za splnenia podmienok uvedených v § 48 zákona číslo 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotných poisťovniach“). Vzhľadom na gramatický výklad slovného spojenia „Úrad za podmienok ustanovených týmto zákonom nariadi pitvu“ je možné vyvodiť záver, že Úrad pre dohľad bude pri naplnení niektorej z podmienok uvedených v § 48 ods. 3 povinný pitvu nariadiť (obligatórne nariadenie pitvy) a ak tak neurobí, môže to viesť k vyvodeniu zodpovednosti z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Aj napriek tomu, že nepôjde o prípad predpokladaný v § 48 ods. 3, Úrad pre dohľad ju môže nariadiť najmä ak je potrebné určiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ale aj z iných dôvodov ustanovených Zákonom o zdravotných poisťovniach, alebo na žiadosť blízkej osoby (fakultatívne nariadenie pitvy).

Pitva sa v zmysle § 48 ods. 4 Zákona o zdravotných poisťovniach v zásade nemôže vykonať, ak jej výkon počas svojho života osoba odmietla, alebo ju odmietol jej zákonný zástupca. Napriek odmietnutiu vykonania pitvy, má Úrad pre dohľad povinnosť nariadiť jej vykonanie v prípadoch taxatívne uvedených v § 48 ods. 5 Zákona o zdravotných poisťovniach, napríklad pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami; alebo pri podozrení, že mŕtva osoba bola chorá na prenosné ochorenie; pri náhlom úmrtí; ak príčina smrti nie je zjavná; pri pochybnostiach lekára, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho, o príčine smrti alebo o okolnostiach, za ktorých smrť nastala; po odbere orgánov alebo tkanív od mŕtveho darcu; v prípadoch násilnej smrti a ďalších prípadoch uvedených v citovanom ustanovení. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že odmietnutie vykonania pitvy je možné preklenúť množstvom iných dôvodov, z ktorých niektoré skoro bagatelizujú vôľu osoby, resp. jej zákonného zástupcu. Vykonanie pitvy za účelom odobratia orgánov je možné len v prípade, ak bola smrť konštatovaná z dôvodu nezvratného vyhasnutia všetkých funkcií celého mozgu (tzn. nie v prípade smrti z dôvodu trvalého zastavenia dýchania a srdcovej činnosti). Pitvu je možné vykonať aj z dôvodov ustanovených v § 156 zákona číslo 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Ide o dva prípady a síce štandardný režim pitvy v prípade, ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom a režim pitvy spojený s predchádzajúcou exhumáciou mŕtvoly, ktorú môže nariadiť len prokurátor, alebo sudca pre prípravné konanie z rovnakého dôvodu ako pri štandardnom režime pitvy, alebo na účely analýzy DNA pre potreby trestného konania.

Pitva sa musí vykonať spôsobom de lege artis, pričom právny rámec vykonania pitvy upravuje vo všeobecnosti Zákon o zdravotných poisťovniach. Pitva sa môže vykonať najskôr dve hodiny po tom, ako sa zistilo, že nastala smrť (tzn. nie od momentu smrti, ale momentu určenia toho, že osoba je mŕtva). Toto časové obmedzenie sa nebude vzťahovať iba na prípad pitvy za účelom odobratia orgánov na účely transplantácie, ak bola konštatovaná tzv. mozgová smrť. Pitvu môže samostatne vykonať len lekár, ktorý skončil vysokoškolské štúdium v študijných programoch druhého stupňa so špecializáciou v špecializačnom odbore patologická anatómia alebo v špecializačnom odbore súdne lekárstvo. Napriek svojej kvalifikácii pitvu nesmie vykonať lekár, ktorý bol ošetrujúcim lekárom mŕtveho, vykonal u mŕtveho odber orgánov, prípadne vykonal u mŕtveho počas jeho života bioptické vyšetrenie. Samotná pitva sa vykonáva na patologicko-anatomických pracoviskách a pracoviskách súdneho lekárstva a po jej vykonaní sa musí vyhotoviť pitevný protokol. Podrobnosti o forme a obsahových náležitostiach pitevného protokolu upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR číslo 771/2004 Z. z. o forme a náležitostiach pitevného protokolu, o zozname pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy, a o požiadavkách na materiálno-technické vybavenie pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška MZ“).  Táto vyhláška zároveň vo svojej prílohe uvádza aj vzor pitevného protokolu, zoznam patologicko-anatomických pracovísk a pracovísk súdneho lekárstva Úradu pre dohľad na ktorých sa vykonávajú pitvy, vrátane zoznamu materiálneho technického vybavenia, ktoré má mať takéto pracovisko. Metodické usmernenie Úradu pre dohľad číslo 01/2014 vo svojej prílohe číslo 1 uvádza aj zoznam pracovísk úradu, na ktorých sa vykonávajú pitvy, ktorý sa ale odlišuje od zoznamu uvedeného ako príloha Vyhlášky MZ, nakoľko obsahuje nielen zoznam súdnolekárskych a patologickon-atomických pracovísk, ale aj zoznam samostatných patologicko-anatomických pracovísk, na ktorých je taktiež možné vykonať pitvu človeka. Je potrebné ale zdôrazniť, že súdnolekársku pitvu (bližšie o druhoch pitiev v kapitole III.) nie je možné vykonať na patologicko-anatomickom pracovisku.




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 10+8 =


-- žiadne príspevky --