Sterilizácia a zrod práva: riadny prístup k zdravotnej dokumentácii (Medical Law Review 18, Zima 2010) - preklad | Medicínske právo
              

Články


Sterilizácia a zrod práva: riadny prístup k zdravotnej dokumentácii (Medical Law Review 18, Zima 2010) - preklad


 | 27.6.2010 | komentárov: 0

Ponúkame Vám preklad článku z renomovaného časopisu Oxford University, ktorý sa venuje Medicínskemu právu. Témou je konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva vo veci KH a ďalší proti Slovenskej republike. Konanie bolo iniciované pani KH a ďalšími siedmimi rómskymi ženami, ktoré tvrdili, že im lekári počas pôrodu cisárskymi rezom vykonali sterilizáciu bez ich súhlasu, alebo bez dostatočného poučenia. Počas šetrenia prípadu (na Slovensku) sa sťažovateľky stretli aj s neochotou zdravotníckeho personálu sprístupniť im ich zdravotné záznamy. Vo vtedajšom čase boli ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti týkajúce sa nakladania so zdravotnou dokumentáciou nejasné (čo sa týka možnosti vyhotoviť kópie) a umožňovali rôzny výklad. Predmetom článku je analýza rozhodnutia súdu a jeho dôsledkov vo vzťahu k definovaniu "nového" práva na efektívny prístup k zdravotnej dokumentácii.

Obrazok Medical Law Review 18, Zima 2010, Oxford University Press, str. 96-102

Komentár

Sterilizácia a zrod práva: riadny prístup k zdravotnej dokumentácii

KH a ďalší proti Slovenskej republike

4. sekcia, sťažnosť č. 32881/04, Európsky súd pre ľudské práva, 29. apríl 2009

Úvod
Prípad KH a další proti Slovenskej republike je prvým v rade prípadov pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý sa zaoberá problémom nútenej sterilizácie. Prípad sa nedotýka zákonnosti  sterilizácie, ale osobných údajov a prístupu k nim. Uplatnením článku 8 Európskeho dohovoru o  ochrane ľudských práv a základných slobôd Európsky súd pre ľudské práva rozšíril právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života o informačné práva. Formulovanie dvoch podmienok práva na riadny prístup k zdravotným informáciám podľa článku 8 posilňuje ľudskoprávnu ochranu údajov osobnej a špecifickej povahy.
Prípad sa týka ôsmych žien rómskeho pôvodu. Tie  sa domievajú, že boli sterilizované počas pôrodu vykonaného cisárskym rezom v dvoch slovenských nemocniciach. Od posledného pôrodu ženy neboli schopné počatia a boli na pochybách, ako je to možné.  Niektoré z nich počas pôrodu požiadali o podpis dokumentov, avšak sťažovateľky si neboli isté obsahom týchto dokumentov ani tým, čo vlastne podpísali. Ženy a ich právni zástupcovia chceli získať fotokópie záznamov o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, aby si spravili jasno o zdravotnom stave žien, k tomu, aby prípadne pripravili žaloby a zaistili, že sa dokumenty nestratia. (1)
Napriek rozsiahlym konaniam pred vnútroštátnymi súdmi nebolo ženám ani ich právnym zástupcom povolené, aby vyhotovili fotokópie lekárskych záznamov. (2) Ženy podali sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, pretože neumožnenie vyhotoviť si fotokópie záznamov porušilo ich právo na súkromný rodinný život podľa článku 8 Európskeho dohovoru, rovnako ako ich právo na spravodlivý proces a verejný proces (článok 6) a ich právo na účinný opravný prostriedok (článok 13).
V čase medzi podaním sťažnosti a potvrdením prijateľnosti sťažnosti bola novelizovaná platná právna úprava, ktorá umožňovala ženám vyhotoviť si fotokópie. Väčšina žien, ktorým sa poskytol prístup k dokumentácii, našla vo svojich zložkách informácie, ktoré potvrdili, že boli sterilizované bez ich vedomia alebo súhlasu. (3)
Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval porušenie článku 8, pretože článok  zahŕňa povinnosť povoliť kopírovanie záznamov žien a súhlasil so sťažovateľkami, že článok 8 vyžaduje prístup k originálom dokumentov. Ďalej sa domnieval, že keďže sa sťažovateľky mohli chcieť obrátiť na zahraničného odborníka, aby prezrel ich prípady, právomoc vlády obmedziť ženám prístup nebola daná. (4) Obmedzenia uložené orgánmi pre ochranu údajov pred zneužitím vyústili do neprimeraného zásahu do práva podľa článku 8, keďže bolo  možné využiť iné spôsoby na ochranu zložiek. (5)
Hoci tento prípad priniesol rovnako zaujímavé polemiky týkajúce sa článku 6, kde súd rozhodol, že politika vlády bránila prístupu k súdu, tento komentár sa sústredí na nové dimenzie článku 8. Súd v prípade KH a ďalší po prvé vytvoril právo na riadny prístup k informáciám o zdravotnom stave a k informáciám o stave reprodukčných funkcií (6) a po druhé stanovil rozsah tohto práva na informácie ako práva, z ktorého vyplýva právo na fotokópie a presun dôkazného bremena.  

Článok  8 a právo na riadny prístup k informáciám o zdravotnom stave a stave reprodukčných funkcií

Súd sa sústredí na využitie článku osem v zmysle práva na informácie a súčasne kombinuje odlišné hodnoty, ktoré predošlá judikatúra s článkom osem spojila. Stanovenie novej základne pre prístup k dokumentácii, ktorá obsahuje osobné údaje a jej spojenie s právom na riadny prístup vytvára další (7) priestor pre uplatnenie článku.
Pri uplatnení článku osem súd usúdil, že je významné, aby sa požadované informácie týkali zdravia a reprodukčných funkcií žien. (8) V predošlej judikatúre stanovil, že článok osem neposkytuje všeobecné právo na prístup k údajom a opakovane zdôraznil dôležitosť  ochrany údajov (9). Každý raz súd popísal  napätie medzi živým záujmom jednotlivca poznať určitú informáciu a dôležitosťou ochrany údajov vo verejných záznamoch pre zaistenie získania objektívnej a spoľahlivej informácie (10) a mal zato, že takáto ochrana údajov môže byť nutná aj pre ochranu tretích osôb. (11) Preto dôležitosť  informácie pre žiadateľa nemôže sama o sebe dostatočne podložiť právo na prístup k nej. (12) Súd radšej to, či došlo neposkytnutím informácií k porušeniu článku osem, posúdi podľa skutkových okolností každého prípadu. (13) V prípade KH a ďalší zastáva súd názor, že riadny prístup mohol poskytnúť len prístup originálom dokumentov, keďže bola dotknutá morálna a fyzická integrita žien. (14) Odmietol tvrdenie, že ručne písané výpisky dostatočne uspokojujú túto požiadavku.
Hoci je na prvý pohľad je ťažko pochopiteľné, ako nemožnosť riadne nahliadnuť do zložky môže postihnúť fyzickú a morálnu integritu osoby, keď že ide o klauzulu častejšie využívanú v prípade interupcií či invazívnych lekárskych zákrokov. Tu sa ale konštatuje, že súd posilňuje právo byť informovaný ako aspekt článku osem, obzvlásť ak súvisí so zdravotným stavom a stavom reprodukčných funkcií. Morálna a fyzická integrita by bola ohrozená, ak by ako ženy tvrdia, s procedúrami nesúhlasili a nevedomosť o stave ich reprodukčných funkcií  by sa rovnakým spôsobom dotkla ich integrity. K tomu by došlo obzvlásť vtedy, keď by sa dôkazy o stave ich reprodukčných funkcií mali preskúmavať. (15) Rovnako, hoci možno menej presvedčivo, by sa dalo tvrdiť,  že keďže  reproduktívne zdravie spadá pod článok osem, informácie týkajúce sa tohto aspektu zdravotného stavu, sa nevyhnutne  spájajú s otázkou  fyzickej a morálnej integrity jednotlivca. (16)
Okrem toho sa súd domnieva, že bez prístupu k fotokópii, ženy nemohli (bez ťažkostí) konzultovať s nezávislým zahraničným expertom (17), čo by bolo dôležité pre začatie súdneho konania. Zdá sa, že súd tým, že odkazuje na prekážku podľa článku osem, zdôrazňuje ďalší rozmer článku osem podchytájúc otázky, ktoré možno logickejšie spadajú pod článok šesť (právo na spravodlivý proces) a článok 13 (právo na účinný opravný prostriedok). Obmedzeným prístupom k informáciám na základe ručne písaných výpiskov, tým, že sa ženy nemohli rozhodnúť pre konzultáciu odborníka prípadne boli v tejto možnosti obmedzené, sa neprípustne zasiahlo do ich informačných práv a práv na slobodné rozhodnutie. (18) Na základe tvrdenia, že práva podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv musia mať praktický význam a účinnosť, rozvinul súd nový rozmer  článku osem v právo na efektívny prístup spojením (podmieneného) práva na prístup k informáciám (19) s právom na účinný a dostupný spôsob ako dosiahnuť tento prístup. (20) Rozhodnutie vo veci KH a ďalší sa dotýkalo oboch otázok a v spojení s charakterom požadovaných informácií poskytlo cenný precedent pre oblasť  ľudských práv.

Čo znamená efektívny prístup?

Novátorstvo prípadu môžeme nájsť v dvoch zložkách, ktoré súd označil za časti práva na riadny (efektívny) prístup vyplývajúceho z článku osem. Po prvé, súd stanovil, že efektívny prístup značí dostupnosť fotokópie dát pre subjekt, ktorého sa týkajú. Po druhé určil, že dôkazné bremeno leží na orgánoch verejnej moci, ktoré majú preukázať  oprávnenie zamietnuť prístup. Táto časť posúdenia súdu nemá zvláštny význam pre Spojené kráľovstvo, kde sa „šťastne“ uplatňuje Data Protection Act  (Zákon na ochranu údajov) z roku 1998 a Supreme Court Act ( Zákon o Najvyššom súde)z roku 1981. (21) Avšak tento prípad môže byť spomienkou na nedávnu históriu, keď bola legislatíva v Spojenom kráľovstve v tejto veci nejasná. (22) Rovnako môže poskytnúť užitočné vodítko  pre rozhodovanie orgánov,na  ktoré sa nevzťahuje smernica Európskeho spoločenstva o ochrane dát. (23)
 Vláda argumentovala tým, že zákaz vyhotoviť fotokópie bol oprávnený z dôvodu potreby ochrany takýchto informácií pred zneužitím, čím právo žien na efektívny prístup k informáciám nebolo porušené. Dané obmedzenie považovala za najlepší spôsob, ako ochrániť dokumenty, keďže ak by si ženy vyhotovili ručne písané výpisky, boli by poskytnuté len nevyhnutné informácie. Súd tieto argumenty neprijal. Súhlasil s tvrdeniami žien, že mať všetku dokumentáciu vo forme fotokópií bolo dôležité pre možnosť konzutovať odborníka  a ochranu údajov pre zničením (24) a posúdil obmedzenie ako neprimerané. (25) Ďalej súd vyžadoval, aby sa povinnosti (z práva na poskytnutie riadneho prístupu k zdravotnej dokumentácii) rozšírili o pripustenie subjektu, ktorého sa údaje týkajú,  k fotokópiám jeho alebo jej údajov obzvlásť v prípadoch ako je tento, ktorý sa týka osobných údajov. Súd vytvoril nárok na fotokópiu ako súčasť článku osem. (26)
Po druhé, súd určil, že sťažovateľky nemusia zdôvodňovať žiadosť na prístup k záznamom , čím ustanovil domienku v prospech takéhoto prístupu. Hoci podmienené právo na prístup už existovalo, nutne nestanovovalo takúto domnienku. V prípadoch Gaskin a MG, mal súd zato, že podľa Dohovoru podlieha poskytnutie informácií súhlasu autora údajov. (27) V prípadoch MG, McGinley a Roche súd stanovil, že pre odvolanie pri odmietnutí poskytnúť dáta článok osem vyžaduje náležitý postup. V prípade KH a ďalší, súd jasne rozšíril práva na prístup pre subjektov, ktorých sa údaje týkajú stanovením,  že subjekty, ktorých sa údaje týkajú, majú prima facie právo na prístup k informáciám a že žiadosť o prístup k informáciám nemusí byť zdôvodnená. (28) Napriek niektorým hodnoteniam súdu, že je na držiteľovi záznamov stanoviť kritériá pre vyhotovenie kópií zložiek s osobnými údajmi (29) a tomu, že súhlasil s tým, že náklady má znášať osoba, ktorej sa údaje týkajú (30), poskytol široké kritériá  a jasné stanovisko podporujúce prístup k dátam.

A čo ich reprodukčné práva?

Hoci tento prípad asi primárne šokoval čitateľa v časti týkajúcej sa údajných sterilizácií vykonaných bez súhlasu, podstatné okolnosti prípadu, pokiaľ ide o závery o reprodukčných právach, sú prinajlepšom nepriame. O otázkach týkajúcich sa reprodukčných práv pripadne súdu rozhodovať  niekedy v blízkej budúcnosti. (31) Nepopierateľne, v tomto prípade boli silné indície, že došlo k vykonananiu sterilizácií bez súhlasu.  Žiadne porušenie reprodukčných práv však nebolo nateraz, na začiatku konania, konštatované. V prípade KH a ďalší sa sťažovateľky ocitli v stave neistoty ohľadom ich reprodukčného zdravia. (32) Ako sme videli vyššie, súd sa zaoberal otázkou riadneho prístupu a nezaoberal sa okolnosťami, za akých boli vykonané cisárske pôrody, sporným charakterom udelenia informovaného súhlasu či pravosťou podpisov na formulároch. To má byť predmetom ďalších pojednávaní súdu. (33) Konanie vo veci KH a ďalší bolo pre sťažovateľky významné preto, aby získali informácie o svojom zdraví, tak aby bola prípadne podaná ďalšia žaloba pre porušenie ich reprodukčných práv.
Každopádne tento prípad preukázal neochotu vnútroštátnych orgánov zaoberať sa obvineniami z porušenia reprodukčného zdravia žien. (34) V tomto prípade vidíme že slovenské orgány zašli ďaleko, aby ženám najprv znemožnili prístup všeobecne a neskôr zabránili vo vyhotovení fotokópií a uskutočnení akejkoľvek prípravy pre prípadné konanie na súde týkajúce sa porušenia reprodukčných práv. (35)  Záverom, prípad KH a ďalší pridal na váhe dôkazov o vykonávaní nedobrovoľných sterilizácií a dôkazov o existencii  zdravotných politík, ktoré segregujú rómsku populáciu. Avšak, pokiaľ ide o potvrdenie nárokov z reprodukčných práv, tento prípad to nemal za cieľ. (36)

Markleen Eijkholt
University of Manchester
Preklad: Bc. Zuzana Zoláková

Poznámky:

(1) Odsek [8]
(2) V roku 2004 vstúpila Slovenská republika do Európskej únie. Tým pádom sa na ňu začala vzťahovať smernica 95/46/ES o ochrane jednotlivcov vzhľadom na spracovávanie osobných údajov prijatá Radou a Európskym parlamentom z 24. októbra 1995. Predkladám tu názor, že zmena legislatívy súvisela so vstupom Slovenska do Európskej únie, avšak pokiaľ ide o zhodnotenie aspektov spojených s touto otázkou, nebudem zachádzať do detailov.
(3) KH a ďalší proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 32881/04, 9. Október 2007 rozhodnutie o prípustnosti sťažnosti). Viď časť Právo, odsek 2 (a), prvý odstavec, kde súd konštatuje, že v čase podania sťažnosti nebolo vnútroštátne právo neumožňovalo kopírovanie záznamov.
(4) Odsek. [53]
(5) Odsek [56] súd rovnako stanovil, že bol porušený článok 6 a článok 13. Tento komentár sa však tejto téme nevenuje.
(6) Odsek. [44]
(7) Pozri názor sudcu s odlišným stanoviskom, sudcu Mularoniho, ktorý sa domnieval: „ Ja si myslím, vo svetle našej judikatúry, že rokmi priniesla v rámci rozsahu článku 8 viac a viac práv a možností v EB proti Franúzsku (šťažnosť 43546/02) (2008) 47 EHHR 509
(8) Odsek [47]
(9) Viď napríklad Gaskin proti Veľkej Británii (sťažnosť 10454/83) (1989) 12 EHRR 36 v odseku [99] a v odseku [39];MG proti Spojenému kráľovstvu (sťažnosť č. 39393/98, 24. september 2002) v odseku [27]
(10) Gaskin (vyššie poznámka 9) v odseku [49]. Pozri tiež Odievre proti Francúzsku (2003)  1FCR 621
(11) Tamtiež
(12) D Harris: Law of the European Convention on Human Rights (2. vydanie, Oxford University Press, Oxford 2009) 370
(13) V odseku 46 súd berie do úvahy prípady ako Roche proti Spojenému kráľovstvu (sťažnosť č. 32 555/96, 19.október 2006), McGinley and Egan proti Spojenému kráľovstvu (1998) 27 EHRR 1, Guerra a ďalší proti Taliansku (sťažnosť č. 14967/89, 19. február 1998)
(14) Odsek 50
(15) Štátne orgány sa zdali byť neochotné uznať nároky rómskych žien, čomu sa budeme venovať v poslednej časti tohto dokumentu. Za týchto okolností ručne vyhotovené výpisky nemusia byť najsilnejším dôkazom. V každom prípade, je pravdepodobné, že ženy sú terčom kritiky zo strany ich vlastnej komunity. Napríklad v prípade VC proti Slovenskej republike Rómka bazírovala na skutočnosti, pre svoju neplodnosť bola ostrakizovaná rómskou komunitou.  Ďalej tvrdila, že jej terajší manžel, otec jej detí, ju niekoľkokrát kvôli neplodnosti opustil. VC proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 18668/07, 16. Júna 2009).
(16) Uplatnenie článku osem na rozhodnutia týkajúce sa reprodukcie bolo potvrdené v prípadoch Evans proti Veľkej Británii (2007) EHRR 728 a Dickinson proti Veľkej Británii (2007) 46 EHHR 927
(17) V odseku 52
(18) Viď rôzne dimenzie „súkromia“ , napríklad v K Thomas „Bezond the Privacy Principle“ (1992)  92 Columbia LR 1431
(19) Prvýkrát prepracované v prípade Gaskin (viď poznámka 9)
(20) Pozri napríklad McGinley (vyššie poznámka 13), odsek 162, Roche (vyššie poznámka 13), odsek 97. Tiež MG (vyššie poznámka 9), odsek 30.
(21) Viď E Jackso: Medical Law: Text, Cases and Materials (2. Vzdanie Oxford University Press, Oxford 2010) 389
(22) Pozri M Blazer a E Cave: Medicine, Patient and the Law ( 4. vydanie, Penguin Group, London 2007)
(23) (95/46/ES)
(24) V odseku 51 a 27. Tu súd explicitne poznamenáva, že sa zložka jednej sťažovateľky stratila.
(25) V odseku 56
(26) V odseku 47
(27) MG (poznámka 9) odsek 27
(28) Viď tiež Tsourlakis proti Grécku (sťažnosť č. 50796/07, 15. október 2009)
(29) V odseku 48 a 50
(30) Tamtiež
(31) Súd uznal za prijateľné prípady VC proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 18968/07, 16. jún 2009) a IG, MK a RH proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 15966/04, 22. septembra  2009). Tieto sťažnosti sa týkali porušenia článku 3, 8 a 12 sterilizáciami rómskych žien vykonanými bez súhlasu.
(32) V odseku 65
(33) V niektorých prípadoch, ženy tvrdili, že sa použilo latinské slovo sterilizácia, ktorému nerozumeli. V niektorých prípadoch sa tvrdilo, že ženy sú negramotné, takže nerozumeli tomu, čo podpisujú, alebo že písmená boli nečitateľné, alebo im bolo povedané, že papiere musia podpísať kvôli cisárskym rezom, alebo boli pod veľkým tlakom pred cisárskym rezom. Pre ukážku, celý process podpisovania trval 17 minút viď IG, MK a RH proti Slovenskej republike (vyššie poznámka 31)
(34) Viď K Krosnar: Reports say 100 Roma Have been forcibly sterilised in Slovakia (2003) 326  BMJ 302 a K Krosnar: Civil rights group urges Czech government to Act on Report on Sterilization of Gypsies (2006) 332 BMJ 668 a KBSE:Accountibility and Impunity: Investigation into Sterlisation without Informed Consent in the Czech republic (Washington DC, 2006) dostupné na http://www.csce.gov
(35) Jeden z právnych zástupcov žien tvrdil, že hoci spočiatku bolo ženám dovolené vyhotoviť si fotokópie, toto povolenie bolo zrušené akonáhle sa orgány dopočuli o plánoch vužiť daný materiál v súdnom konaní. Tento prípad poukazuje na spolupáchateľstvo slovenskej vlády na sterilizáciách rómskych žien, povedala jedna zo zástupkýň sťažovateliek Barbora Bukovská. Pôvodne, na jar roku 2002 sme mali prístup k lekárskym záznamom našich klientiek a mohli sme ich kopírovať. Akonáhle však nemocnice zistili, že požadujeme prístup k záznamom o nútených sterilizáciách, zastavili prístup. Slovenská vláda, namiesto toho, aby napravila situáciu, podporovala nemocnice v ich stanovisku a celé roky odmietala ich zodpovednosť za porušenie zákona. A to všetko len preto, aby zabránila rómskym ženám v tom, aby zistili pravdu o sterilizáciách a nežiadali za ne náhradu.
Okrem toho, v jednom momente zasiahol do situácie minister zdravotníctva a jeho rozhodnutie takmer úplne znemožnilo prístup tým, ktorých sa údaje týkali. Zdôvodňoval to tým, že podľa zákona z roku 1994 je potrebné vykladať termín právny zástupca reštriktívne. Preto bude umožnený prístup ku konzultácii zdravotných záznamov len rodičom pri zastúpení detí, nie však napríklad právnikom k údajom klientov.
(36) Pozri tiež Európska komisia pre sociálne práva ERRC proti Bulharsku, sťažnosť č. 46/2007 (3. december 2008) a Európske monitorovacie centrum rasizmu a xenofóbie: Breaking the Barriers. Romani Women and Access to Public Health Care (2003), Office for Official Publication of the European Communities

foto: http://www.sunriseurology.com/images/Padlock.jpg
zdroj: Medical Law Review





 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 6+7 =


-- žiadne príspevky --