Prinášame Vám rozhovor s hosťom mesiaca SEPTEMBER 2015, Gijsom van Dijckom | Medicínske právo
              

Články


Prinášame Vám rozhovor s hosťom mesiaca SEPTEMBER 2015, Gijsom van Dijckom


 | 24.9.2015 | komentárov: 0

Gijs van Dijck pôsobí na Katedre občianskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity v Tilburgu. Prednášal aj na konferenciách na univerzitách Yale a Harvard, pôsobil ako hosťujúci prednášajúci na Standfordskej univerzite. Venuje sa najmä právu občianskoprávnych deliktov a metodológii výskumu. Spolu sme sa rozprávali o tzv. defenzívnej medicíne, jeho výskume a o spôsoboch, ako optimálne nastaviť interakciu práva a medicíny.

Obrazok

MEDIUS: Čo je hlavným predmetom Tvojho výskumu?

Momentálne sa najviac venujem problematike nepeňažných náhrad v práve občianskoprávnych deliktov (tort law). Výskum silne preukázal, že poškodení a obete všeobecne majú rôzne potreby: to, čo chcú je pochopenie, potvrdenie ich nárokov, ospravedlnenie či informácie o tom, čo sa stalo. Tiež chcú zabrániť tomu, aby sa pochybenie ešte niekedy opakovalo, či už vo vzťahu k nim alebo k druhým. Na druhej strane, právo občianskoprávnych deliktov poskytuje jediný spôsob nápravy – peňažnú kompenzáciu. Prečo je to tak? Je možné vytvoriť také právo, ktoré by dokázalo lepšie vyhovieť potrebám nepeňažnej povahy? Táto téma vyplynula z môjho výskumu venovanému tzv. defenzívnej medicíne. Začal som sa zaoberať otázkou, prečo sa vlastne sústredíme na zastrašujúce účinky práva občianskoprávnych deliktov a nie nato, čo poškodení naozaj potrebujú.

MEDIUS: Prečo si sa rozhodol pre výskum fenoménu “defenzívnej medicíny”?

Zaujímalo ma, či empirický výskum naozaj potvrdzuje tvrdenia, ktoré rezonovali v právnickej obci. Akademici, súdy ako aj zákonodarcovia vyjadrili mnoho obáv, pokiaľ ide o škodlivé účinky vyvodzovania právnej zodpovednosti za ujmu v občianskom práve. Pretože niektoré štúdie preukázali, že niečo ako defenzívna medicína existuje a iné nie, bol som zvedavý aj nato, aké sú metodologické rozdiely medzi jednotlivými štúdiami.

MEDIUS: Načo presne sú zamerané štúdie venované defenzívnej medicíne?

Empirické štúdie skúmajú vplyv vyvodzovania právnej zodpovednosti za ujmu v občianskom práve na konanie a myslenie lekárov.

MEDIUS: Mohol by si byť konkrétnejší a popísať, ako by malo vyzerať správanie, ktoré zodpovedá tomu, čo označujeme ako defenzívna medicína?

Pri pojme defenzívna medicína odkazujeme na situácie, kedy lekári objednávajú testy, procedúry alebo návštevy prípadne odmietajú vysoko rizikových pacientov či určité výkony, aby znížili riziko toho, že budú vystavení zodpovednosti za zanedbanie povinnej starostlivosti. Ukázalo sa, že empirické dôkazy, ktoré by tento efekt potvrdzovali, sú prinajmenšom slabé.

MEDIUS: To je zaujímavé. Čo teda ukázali výsledky Tvojho výskumu?

Niektoré štúdie potvrdili existenciu defenzívnej medicíny, iné nie. Čo by sme teda mali vyvodiť z takýchto výsledkov? Zdá sa, že lekári sa len domnievajú, že právna zodpovednosť ovplyvňuje ich správanie, ale v skutočnosti to tak nie je. Za takéhoto stavu sa zdá, že defenzívna medicína existuje len v mysliach ľudí, ale v praxi to nie je skutočný problém.

MEDIUS: Z akých dát vychádzal Tvoj výskum?

Takmer všetky empirické poznatky máme zo Spojených štátov. Dostupnosť dát a záujem o škodlivé účinky vyvodzovania právnej zodpovednosti za ujmu v občianskom práve prispelo k mnohým empirických štúdiám, ktoré sa realizovali v tejto oblasti.

MEDIUS: Môžeme porovnávať Európu so Spojenými štátmi? Sú tieto dáta relevantné pre európske krajiny? Ako sa americký systém líši od tých kontinentálnych (európskych)?

Americké právo pri vyvodzovaní zodpovednosti za ujmu (škodu) je podobné európskym systémom, pokiaľ ide o aplikované pravidlá  (napr. nedbanlivosť). Rozdiely ale existujú v nákladoch (napr. vo výške poistného, nákladoch na zdravotnú starostlivosť), existencii alternatívnych spôsobov riešenia sporov (napr. disciplinárne konanie s lekárom), v spôsobe, akým sú odmeňovaní právnici (napr. formou tzv. contingencyfees alebo spôsobom no cure – no pay) a tiež sú dané kultúrou (napr. miera “sporovosti”).

MEDIUS: Medicínske právo na Slovensku sa rýchlo vyvíja, pričom sa tým najväčším sporom dostáva značnej publicity. Verejnosť sa potom nazdáva, že počet konaní s lekármi/zdravotníkmi (či už civilných alebo trestných) rastie, a to aj preto, že sa právnici “miešajú” do práce zdravotníkov. Toto tvrdenie však nie je podložené dátami, ktoré by ho dokázali potvrdiť alebo vyvrátiť. Aký je Tvoj názor vzhľadom na dáta zo Spojených štátov? Je počet žalôb stabilný, koreluje s nejakými faktormi?

Naozaj ťažko povedať, pretože doteraz nebolo vykonané dostatočné množstvo štúdií, ktoré by presvedčilo preukázali nejaký trend. Väčšina “dôkazov” vychádza z tvrdení, ktoré sú zvlášť nespoľahlivým zdrojom. Čo ma ale zaujíma viac, je, že sa sústredíme na zastrašujúce účinky práva (právnej zodpovednosti). Pravda však je, že len zlomku poškodených sa prizná kompenzácia za ujmu. To považujem za omnoho väčší problém, ako to, že tu máme “priveľa” žalôb.

MEDIUS: Súhlasím s Tebou. Každopádne nemám pocit, že by sa tomuto problému venovala veľká pozornosť. Minimálne nie taká, akú by si táto otázka zaslúžila. Okrem toho, nebola by situácia iná, keby sa zmenil spôsob “priznávania” náhrad? Na Slovensku súdy stále požadujú stopercentnú príčinnú súvislosť medzi nesprávnou diagnózou resp. terapiou a škodou.

Samozrejme. Závisí to od toho, čo sa zmení. Presun dôkazného bremena je jednou z možností. Presun dôkazného bremena na lekárov, pokiaľ ide o vzťah príčiny a následku, by bol v prospech pacientov. Na druhej strane ale, trvať jednak na podmienke protiprávneho úkonu a ujmy (škody) pomáha predchádzať neopodstatneným žalobám. Ďalšou možnosťou je pripísať lekárovi ujmu za porušenie právnej povinnosti len sčasti. Uvediem príklad: Ak pacient s rakovinou pľúc podstúpi operáciu pľúc a lekár spraví chybu, avšak celkové zhoršenie zdravotného stavu spôsobí len čiastočne, pretože je sčasti spôsobené aj chorobou – rakovinou pľúc, tak v takomto prípade by súdy a zákonodarcovia mohli prijať a aplikovať pravidlo, na základe ktorého by bol lekár zodpovedný len za svoju časť a ponechať časť zodpovednosti na pleciach pacienta (proporcionálne rozdelenie zodpovednosti, spoluzavinenie škody).

MEDIUS: Aká je situácia v Holandsku? Majú pacienti problém s priznaním kompenzácie?

Ťažko povedať. Nemáme totiž žiadne údaje o tom, ako často dochádza k poškodeniu pacientov v dôsledku chyby lekárov a o tom, ako často žiadajú a získajú náhradu škody. My, vedeckí pracovníci, by sme sa mali viac snažiť získať tieto údaje. Myslím, že výsledky nás môžu prekvapiť presne tak, ako to bolo v prípade defenzívnej medicíny.

MEDIUS: Aký model by podľa Teba dokázal optimálne usporiadať a vyvážiť vzťah práva a medicíny?

Taký model, ktorý by bol schopný reagovať na potreby poškodených a neskončil by pri zastrašovaní. Nanešťastie, je veľmi náročné (ak nie nemožné), empiricky overiť, čo je optimálne vyváženie. Čo ale robíme momentálne, je to, že otvorené systémy, ktoré boli zavedené v Austrálii, Spojených štátoch a Kanade ukázali, že nemocnice, ktoré poskytujú úplné informácie o pochybeniach a o tom, kde sa stala chyba, sa stretávajú s menším počtom žalôb a nižšou výškou náhrad ako tie nemocnice, ktoré majú opačný prístup a údaje o pochybeniach nesprístupňujú.

MEDIUS: Spomenul si, že poškodení majú rôznorodé potreby. Sú nejaké iné spôsoby okrem transparentnosti a otvorenej kultúry ako tieto potreby implementovať? Čo je podľa Teba vo všeobecnosti najlepšia cesta, ako zlepšiť vzťah pacienta a lekára a zabezpečiť bezpečnosť pacientov?

Na to, aby som vedel dobre odpovedať, vstupuje do hry priveľa faktorov (poistenie, náklady, financovanie vzdelávania). Avšak domnievam sa, že vzdelávanie zdravotníkov má významný dopad na bezpečnosť pacientov. Pokiaľ ide o právo, malo by zapracovať inštitúty na zvýšenie bezpečnosti pacientov. Určite sa nespoliehať na odstrašovanie, pretože to sa ukázalo ako nie veľmi úspešné. Použite cukor, nie bič.

MEDIUS: Pokiaľ ide o vzdelávanie, to je to, čím sa snažíme prispieť aj my v MEDIUSe. Verím, že to postupne, krok za krokom, bude mať dopad aj na zvýšenie bezpečnosti pacientov. Vďaka za rozhovor, Gijs.

 

Rozhovor spracovala a preložila: Zuzana ZOLÁKOVÁ




 Obrazok Pošli do vybrali.sme.sk  |   Obrazok Zdieľať odkaz na Facebook

 


 


Diskusia


Vaše meno
Vaša reakcia
Secure code
Opíšte prosím text obrázku
Napíšte výsledok : 9+3 =


-- žiadne príspevky --